Blog

Myslíte na svoj kmeň?

Obedňajšie slnko v Južnom Sudáne nemilosrdne praží. Sedím pod slamenou sýpkou, ktorá je postavená na dvojmetrových koloch a pozorujem život domorodého kmeňa, ktorý žije blízko hranice s Etiópiou. Osada pozostávajúca asi z 80 rovnakých slamených domčekov je úhľadná a čistá. Môj spoločník Ivan Bulík, s ktorým som absolvoval už 5 ciest za prírodnými kmeňmi Afriky, odišiel aj s množstvom detí pozorovať prípravy na nadchádzajúcu domorodú svadbu. viac

Smutná rozprávka

Rozpoviem vám vymyslenú rozprávku so smutným koncom. Miesto, kde sa odohrávala nie je podstatné.

Kedysi dávno prišla do hôr skupinka horolezcov. Pri ich spoznávaní si k nim vytvárali silné puto. Všetkými zmyslami vnímali dar, ktorý im hory poskytovali. Tá krása ich dojímala až k slzám šťastia. Kultivovala v nich nádherné vlastnosti ako pokoru, úctu, dobro, ale hlavne lásku k prírode, ktorá prerástla až v niečo posvätné. viac

Expedícia za históriou

Rieky na našej planéte som vždy vnímal nielen ako nositeľky života, ale aj ako možnosť dostať sa do ťažko prístupných oblastí. Kto pozná moje filmy vie, že napríklad v Etiópii sme použili raft, aby sme sa dostali ku prírodným kmeňom na juhu krajiny. Bol to historicky druhý splav tisíc kilometrov dlhej rieky Omo.  viac


Prečo som urobil film o Zolovi Demjánovi

So Zolom som spolupracoval na filmoch Everest - Juzek Psotka i Vábenie výšok o histórii slovenského himalájskeho horolezectva. Po čase som zistil, že je to veľmi inšpiratívny človek. Nielen preto, že je prvým Slovákom, ktorý s Juzekom Psotkom vyliezol na Mount Everest bez kyslíka a ako sa neskôr ukázalo, bolo to dokonca novou cestou. Ani preto, že jeho prvovýstup alpským štýlom, strmým 4,5 kilometra dlhým, juhozápadným pilierom Dhaulágirí, nezopakoval dodnes nikto. viac

Krajina je obrazom človeka

Pri nakrúcaní filmu „Bhután – hľadanie šťastia“ som si čím ďalej, tým viac uvedomoval, že aký je človek, taká je aj krajina okolo neho. Aká je krajina, taký je aj človek. Ten súzvuk bol v Bhutánskom kráľovstve až rozprávkový. Hlavne ma nadchli šťastní a usmievaví ľudia... 
Odvtedy som sa cez toto poznanie pozeral na rôzne kraje sveta i krajinu pod Tatrami - naše Slovensko. viac

Prečo som nakrútil film o Svetozárovi Stračinovi?

Mnohí ľudia vnímajú viac, že som pochodil kus sveta, spoznal mnoho krajín a zachytil rôzne kultúry. Áno, nakrúcal som zanikajúce prírodné kmene, navštívil krajiny, ktoré už medzičasom prišli o svoje jedinečné tradície a stratili vzťah k svojej zemi. Zažil som stret kultúr i etniká s vyhasnutými očami, ktoré prevalcoval globalizačný valec. viac


Výstava Dialóg s planétou

Aký je pocit stáť na najvyššom vodopáde našej planéty? Ako splaviť neznámu rieku? Ako prejsť cez Severný pól a neopustiť pritom slovenskú Tatranskú Polianku.Toto všetko Vám s úctou a obdivom k našej planéte sprostredkuje a priblíži výstava Pavla Barabáša pod názvom „Dialóg s planétou“ v Tatranskej Polianke. viac

Salto Angel je kráľ

Nápad nakrútiť film o najvyšších vodopádoch sveta vznikol v roku 2018, keď sme sa s Beckom Ondrejovičom vracali z pralesov Amazónie, kde sme nakrúcali pôvodne indiánske kultúry. Počas pochodu džungľou sme sa dohodli, že sa skúsime ešte do Venezuely vrátiť a zlaniť najvyšší vodopád sveta Salto Angel, pokiaľ táto krajina dovtedy nepadne na kolená. viac

Ako funguje kměň

Je až očarujúce ako zdravý a bohatý prales spôsobil, z nášho pohľadu, akýsi nedostatok záujmu prírodných indiánov o budúcnosť. Je pre nich dôležitejšie užívať deň, rodinu, priateľov, než plánovať budúcnosť. Výsledkom toho je, že do ničoho neinvestujú viac úsilia, než je potrebné pre základné fungovanie celého kmeňa. viac


Slováci by mali cestovať, aby zistili, v akom zázraku sa narodili

Naše hory sú také originálne, že v nich nutne museli vyrásť výnimoční ľudia s jedinečnými profesiami. Film o nosičoch vo Vysokých Tatrách Sloboda pod nákladom zvíťazila na 33. ročníku českého Medzinárodného horolezeckého filmového festivalu v Tepliciach nad Metují. viac

Prvý pokus o nakrútenie filmu Sloboda pod nákladom bol v roku 2002

Pre mňa bolo nosenie v Tatrách remeslo, ktoré ma formovalo v mojom študentskom veku. Každé prázdniny som sa nevedel dočkať, kedy si naložím krosnu na chrbát a stanem sa súčasťou Veľkej Studenej doliny. Možno som vtedy ešte nechápal, prečo ma tá práca tak priťahuje, podstatné bolo, že ma uspokojovala. Keď som sa začal venovať dokumentárnemu filmu, stále som rozmýšľal ako uchopiť nosičskú tému.

  viac

Sínusovka Veľkej Fatry

Je jún 1980. Už tretiu letnú sezónu pracujem ako nosič na Zbojníckej chate. Toto obdobie mám veľmi rád, lebo je v doline pokoj, dá sa ešte lyžovať v niektorom zo žľabov a už aj liezť na vyhriatej žule. Ako prvák na vysokej škole si hovorím, že niet lepšieho prostredia na učenie sa na skúšky, ktoré ma čakajú v druhom semestri. viac


Suri

Vnímajúc náš svet sa mi zdá, že vlády sa ho snažia mať pod stále väčšou kontrolou. No je zrejmé, že sa kontrole vymyká a že im uniká. Pokrok vedy a technológie, ktorý by mal do nášho života vnášať istotu, má úplne opačný účinok. Globálne otepľovanie je len jedna z neistôt, ktoré nám rozpínavý a agresívny takzvaný pokrok prináša. viac

komentáre: 2

Nakrúcanie s vášňou

Wieslaw Stanislawski - Stanislawského cesta. S týmto slovným spojením sa stretol snáď každý horolezec, ktorý liezol v Tatrách. Jeho stopy nájdeme v každej významnej tatranskej stene. S menom Stanislawski sme sa stretávali pomerne často aj pri tvorbe šesťdielneho seriálu Príbehy tatranských štítov... viac

Už ani tie h...á nie sú ako bývali...

Po nakrúcaní na Širokej veži som navštívil chatára na Zbojníckej chate. Oheň z petrolejovej lampy presvetľoval poháre s červeným vínom a prebúdzal dávne spomienky od spoločných vynášok večernou dolinou až po jarné lyžovačky na Svišťáku. O polnoci sa na rad dostali vážne témy. Od kalamity a vízie nových Tatier sme prešli až k zmenám v spoločnosti. Po jej kritike si chatár vzdychne: „Veď už ani tie hovná nie sú, ako bývali." viac