Nakrúcanie s vášňou

Hľadajúc v horolezeckej histórii, v archívoch, či v múzeách na slovenskej a poľskej strane Tatier nám nikto nevystúpil do popredia tak ako on. Naše pocity nám potvrdil aj poľský historik Wojtek Szatkowski z Tatranského múzea dr. Tytusa Chalubinského v Zakopanom, s ktorým sme úzko spolupracovali na filmovom seriáli o tatranských štítoch. Sám o Stanislawskom povedal: „Keby som mal zhodnotiť najvýznamnejších taternikov v celej horolezeckej histórii Tatier, Stanislawski by patril určite medzi prvých troch! Vášeň s akou preliezal dovtedy neslýchané cesty je neopísateľná." A hneď nás začal nabádať, aby sme o ňom urobili film, že nič o ňom ešte neexistuje. Wojtek nám sprístupnil všetky archívy v Zakopanom a my sme sa tak dostali k vzácnym Stanislawského rukopisom. Doteraz neboli publikované.

Ďalšie bádanie nás doviedlo k mladému literárnemu teoretikovi Hubertovi Jarzebowskému, ktorý akurát o jeho tvorbe písal prácu. Vyjadril sa o ňom nasledovne: „V poľskej literatúre majú Stanislawského texty také významné postavenie ako jeho cesty v tatranskom horolezectve!" Vďaka jeho tvorbe sme sa mohli preniesť do atmosféry panenských tatranských stien - o deväťdesiat rokov dozadu v čase. Ako však urobiť film o človeku, o ktorom sme zozbierali len pár autentických fotografií? Ako z toho urobiť film? Ako vystavať príbeh? Ako ho urobiť vizuálne pútavým? V tom čase plánovali horolezci Martin Krasňanský a Mišo Sabovčík, s ktorými som už spolupracoval na niektorých častiach seriálu Príbehy tatranských štítov, zimnú reťazovku významných tatranských stien. Tak sme im skúsili navrhnúť, či by nevedeli plánovaný prechod poskladať výlučne z ciest Stanislawského. Miša to tak chytilo, že o pár dní sme mali opis reťazovky z jeho ciest: severná stena Malého Kežmaráku, cez Vidlový hrebeň do Západnej Lomnice, severná stena Veľkého i Malého Javoráku, Rumaňák, Galéria Ganku, Vysoká a Volia veža. Uf, to by bolo naozaj zaujímavé nakrúcanie.

Bohužiaľ, v januári si Martin Krasňanský vážne poranil členok na Lomnickom štíte. Bolo jasné, že je z projektu vyradený. Nahradil ho Adam Kadlečík, ktorý minulý rok práve s Mišom Sabovčíkom úspešne prešiel hlavný hrebeň Tatier. Vo februári sme sa všetci stretli na Chate pri Zelenom plese. Husto snežilo a zo štítov padali lavíny. Ten, kto pôsobí v Tatrách vie, že naplánovať počasie na niekoľko dní dopredu sa na tatranských končiaroch nedá. Vyrazili sme na reťazovku za dosť nepriaznivých podmienok do severnej steny Kežmarského štítu. Ako povedal Mišo v tomto počasí by za normálnych okolností neliezol nikto. Ako to však celé dopadlo, to vám v tomto článku neprezradíme. Dozviete sa to však z filmu Žiť pre vášeň. Či sa nám myšlienky Stanislawského éry podarilo konfrontovať s dnešným pohľadom mladých ľudí na svet to zhodnotia až diváci. Pre nás však bolo veľmi zaujímavé sledovať, v čom sa ich záujmy zhodujú a v čom majú dnešní ľudia iné priority.

Do tatranskej žuly sa zapísal svojim krasopisom. Na juhu i na severe, vo veľkých stenách i menej nápadných štítoch. Tatranské steny sú jeho cestami ovité ako pavučinou. Jeden z najvýznamnejších tatranských horolezcov všetkých čias – Wieslaw Stanislawski.

Palo Barabáš