Pre mňa bolo nosenie v Tatrách remeslo, ktoré ma formovalo v mojom študentskom veku. Každé prázdniny som sa nevedel dočkať, kedy si naložím krosnu na chrbát a stanem sa súčasťou Veľkej Studenej doliny. Možno som vtedy ešte nechápal, prečo ma tá práca tak priťahuje, podstatné bolo, že ma uspokojovala. Keď som sa začal venovať dokumentárnemu filmu, stále som rozmýšľal ako uchopiť nosičskú tému.
Uvedomil som si, že najhoršie sa robí film, v ktorom ste doma. Nakrúcal som množstvo materiálu, v ktorých som chcel obsiahnuť množstvo pocitov a múdrych poznaní nosičov, chatárov i horolezcov. V roku 2002 som urobil dokonca akýsi teaser, ktorý je na tejto stránke. Nakrúcal som ešte kamerou vo formáte 4: 3. Videomateriálu z nosičského prostredia pomaly na harddisku pribúdalo, ale film som stále nedokázal uchopiť, nevedel som poskladať zaujímavý príbeh. Môj problém vyriešil až osud. Zničil sa mi harddisk. Niekoľko ročná práca bola zrazu preč. Bol som z toho naozaj nešťastný.
V tom období som chodil na rôzne objavné expedície, ktoré si vyžadovali množstvo času a sústredenia. Neostávala mi už energia začať nakrúcať film o nosičoch odznova. Časom vystriedali videokamery formátu 4:3 nové v širokouhlom formáte 16:9, potom vo vyššom rozlíšení HD a napokon UHD a 4K. Bolo to na jeseň v roku 2013, keď som začal pracovať odznova na filme. Všetky zábery nakrútené v 4K som poriadne zálohoval. Dnes už je hotový.
Vôbec som na začiatku neuvažoval o tom, že je to film do kín. Nakoniec ma z ASFK prehovorili, aby sa dokument premietal aspoň vo filmových kluboch. Každý film nakoniec preverí čas. Ja osobne som však rád, že som zachytil zaujímavých ľudí, ktorí už o pár rokov na tatranských chodníkoch nestretneme. A možno film prispeje k tomu, aby remeslo, ktoré formovalo mňa, ešte aj dlhé roky formovalo mladých ľudí, zaľúbených do našich najmenších veľhôr.
Komentáre (0)