Mnohí ľudia vnímajú viac, že som pochodil kus sveta, spoznal mnoho krajín a zachytil rôzne kultúry. Áno, nakrúcal som zanikajúce prírodné kmene, navštívil krajiny, ktoré už medzičasom prišli o svoje jedinečné tradície a stratili vzťah k svojej zemi. Zažil som stret kultúr i etniká s vyhasnutými očami, ktoré prevalcoval globalizačný valec.
Práve pre toto sú pre mňa vzácni ľudia, ktorí podnecujú svoje okolie k tvorivosti a odkrývajú nové pohľady na seba samých. Pri hudbe Svetozára Stračinu som si uvedomil, že práve on hľadal a zachytával esenciu, ktorá národ združuje, ktorá mu dáva pocit spolupatričnosti a jednoty. To krehké, čo utvára ľudské spoločenstvo.
Tradície sú schodiskom k umeniu a umeleckej tvorbe, ktorými tvorca stúpa.
Akú cenu má tradičná kultúra?
Myslím, že aj v dnešnej globalizovanej dobe si neustále treba dávať otázku, čo tvorí národ a akú cenu má jeho kultúra. Bez spoločných zvykov, tradícií, predstáv, tvorivosti a diel, v ktorých národ špecifikuje sám seba a svoje chápanie sveta, by boli všetci ľudia na našej planéte len ovce v jednom košiari. Ale práve obrovská rozmanitosť vyplývajúca z ľudskej tvorivosti a predstavivosti dáva nášmu svetu čaro. Kultúrna tradícia je pre každý národ signifikantná. Preberá ju od predkov, zveľaďuje ju a posúva svojim nasledovníkom. Je veľmi rôznorodá, mení sa, zlučuje i vyčleňuje sa. Pre človeka je esenciou bytia.
Mnoho mladých ľudí hľadajúcich svoju životnú cestu čelí potrebe definovať svoje korene. Keď človek vie, odkiaľ prišiel, jednoduchšie sa mu určuje smer a cieľ ďalšej cesty. A v súčasnej dobe plnej kultúrnych a civilizačných stretov je otázka vlastnej identity ešte nástojčivejšia. Niektorí mladí ľudia zavrhnú vlasť, odídu, či odsťahujú sa do zahraničia, iní práve naopak siahajú po koreňoch. Niekedy len nenápadne, inokedy s plnou silou. Pocit, keď človek vie, kam patrí, je zásadný. A ten vzniká pomaly, nenásilne a vplyvom mnohých okolností.
Vzácni sme tým, čím sa líšime.
Kam patríme?
Uvedomenie si svojho národného zázemia a identity nebýva vždy jednoduché. Aj úloha folklóru sa menila podľa rôznych sociálno-politických vplyvov. Zachovať jeho čistú formu, vdýchnuť nový život a uchovať to cenné pre ďalšie generácie dokázal práve Stračina. V súčasnom svete, ktorý speje k čoraz väčšej uniformite a globalizácií, nám pôvodné tradície doslova miznú pred očami. Ostávajú z nich len ťažko uchopiteľné torzá. Hľadanie a nachádzanie genius loci nášho národa je pre mňa v Stračinovej tvorbe najviac motivujúce. Snažil sa nám ňou naznačiť kam patríme, kde sú naše korene a na čo môžeme byť hrdí.
Pred asi desiatimi rokmi sme pre RTVS vyrábali 27-dielny televízny seriál Radosť zo života o významných osobnostiach Slovenska, ktorý predčasne opustili náš svet. Svetozár Stračina mi v tomto výbere chýbal. Teraz som rád, že som jeho dielu mohol venovať viac času a priestoru.
Vytlačiť stránku
