TASR - Návrat z Antarktídy

Bratislava 2. januára (TASR) - Dokumentarista Pavol Barabáš sa pokúsil nakrútiť nový film z extrémneho prostredia aj na poslednom siedmom kontinente vo vnútrozemí ľadovej Antarktídy, kde spolu so štyrmi priateľmi sa pokúšali zdolať najvyššiu horu južného svetadiela Mt. Vinson. "Otcom myšlienky bol polárnik Peter Valušiak. Prešli sme 350 kilometrov neznámymi pohoriami, kde ešte ľudská noha nikdy nevkročila. Naša miniexpedícia prešla od hranice pevniny po najvyšší bod Antarktídy, čo sa ešte nikomu nepodarilo," povedal pre TASR Barabáš, ktorý sa spolu s ostatnými polárnikmi vrátil z Antarktídy v decembri. Počas mesačnej expedície v nepoškvrnenej Antarktíde sa mu aj za extrémnych mínusových teplôt podarilo nakrútiť vzácne zábery. "Pri tom filmovaní samozrejme aj omrznú prsty, ale omrzliny sa mi už zahojili a materiál v kamere ostal skvelý," hovorí Barabáš, ktorý je známy dokumentárnymi filmami ako napríklad Amazonia Vertical či Omo - cesta do praveku, alebo do kín prichádzajúci film Pururambo. Barabáš, ktorý už zdolal aj venezuelské jaskyne, alebo neprebádané miesta v pralesoch Novej Guinei, na expedícii naprieč Antarktídou sa dotkol aj nového poznania. "Prekvapujúce bolo to, že Antarktída je neuveriteľne čistá krajina. Tá čistota sa však netýka len ticha, vzduchu a snehu, ale aj ducha. Je to tak odľahlé a pusté miesto na našej zemi, že človek zabúda na okolitý svet a jeho problémy a s pokorou splýva s krajinou, ktorá mu dovoľuje prežiť. Myšlienky víriace hlavou v civilizácii sa tam vytrácajú a človek cíti čistotu myslenia aj v sebe a to bol najkrajší pocit, ktorý som nikde inde nezažil" vysvetľuje Barabáš, ktorý v Antarktíde spoznal silné snehové búrky, ľad a teploty -40 či -50 stupňov. "Je tam tak veľká zima, že nič živé okrem nás tam nebolo. Podmienky sú neprijateľné pre akýkoľvek život," dodáva dokumentarista, ktorý v "ľadovej krajine" čelil aj hraničným situáciám. "Keď sme hľadali v strmom ľadopáde ďalšiu cestu za dosť veľkej víchrice, zablúdili sme v labyrinte serakov a trhlín. Aby sme prežili potrebovali sme znova nájsť sane so stanmi. To, že sa nám to podarilo, bol pre mňa zázrak," podotkol Barabáš, ktorému zo špeciálnych potravín vraj v Antarktíde najviac energie dodávali obyčajné oškvarky vypekané zo slovenského bravčového mäsa.