Rozhovor s režisérom Amazonie vertical, ktorý bol uverejnený v denníku 6. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava
V dnešnom programe uvádza MFF Bratislava aj najnovší film doma i v zahraničí úspešného slovenského dokumentaristu Pavla Barabáša Amazonia Vertical. Film mal premiéru na 16. MFHF v Poprade, kde získal cenu za najlepší expedičný film po neprebádaných územiach a cenu divákov. S obrovským nadšením bol prijatý aj na novembrovom premietaní počas prehliadky Slovenský film 2004.
Film Amazonia Vertical je o stolovej hore Auyan Tepui, ktorá je takmer nedostupná, panenská. Bol prvovýstup a prechod cez ňu náročný?
- Keby nebol, tak by ma tá téma až tak nelákala. Som však veľmi rád, že sa v týchto extrémnych podmienkach podarilo urobiť film, ktorý vtiahne diváka do amazonského pralesa. Vznikol hlavne vďaka mojim priateľom.
Čím je film Amazonia Vertical odlišný od vašich predchádzajúcich dokumentov?
- Amazonia vertical je možno viac než ktorýkoľvek môj film o prežívaní slobody a o priateľstve, ktoré sa upevňuje práve pri spoločnom prežívaní útrap a radostí cesty. Je to aj rozprávanie horolezca Becka Ondrejoviča, ktorý v ťažkých vyhranených životných podmienkach mal možnosť prežiť pocit spojenia s divokou vertikálnou prírodou.
Prečo nakrúcate filmy? Je to kvôli vlastnej potrebe ventilovať zážitky alebo kvôli ohúreniu divákov?
- Ani, ani. V prvom rade, film musí mať zmysel. Keď idem do nejakého projektu, musím mať pocit, že by z neho mohlo vzniknúť niečo, čím môžem obohatiť mnohých ľudí. Dôležité sú myšlienky vo filme, ako sa s nimi dokážu diváci vysporiadať po zhliadnutí filmu, čo v nich po ňom zostane. Niekedy aj dobré myšlienky zaniknú, keď nedokážete diváka udržať v pozornosti a napätí počas celého filmu.
Slovenská hraná tvorba stagnuje. Neplánujete nakrútiť v extrémnych podmienkach aj hraný film?
- Rád robím filmy o svojich skutočných priateľoch a ich skutočných zážitkoch. Som rád, keď sa mi podarí v extrémnych podmienkach urobiť skutočný dokument, ktorý nadchne svojou autentickosťou a nehranosťou. Keby som o tej istej udalosti alebo zážitku chcel urobiť hraný film, bol by z neho už iba plagiát skutočnej udalosti, v ktorom sa ako režisér natrápite s tým, aby tomu filmu divák aj uveril. Nehovoriac o finančnej náročnosti, až nezrealizovateľnosti nakrútenia takéhoto hraného filmu...
Ale v prvom rade si myslím, že filmovým umením je najmä zaujať diváka a je jedno, či je film hraný alebo dokumentárny. Keď je film dobre urobený, je už pre diváka prakticky jedno, do akého žánru ho zaškatuľkujeme.
Na čom teraz pracujete?
- Podarilo sa mi nakrútiť nový materiál z oblasti neprebádaných močarísk v oblasti Novej Guiney. Tá cesta bola pre mňa naozaj vyčerpávajúca. Nakrútil som niečo, v čo som ani nedúfal. Nevedel som sa z toho dlho spamätať. Krátku ukážku z cesty budú mať diváci možnosť uvidieť pred projekciou filmu Amazonia Vertical.
Uvidíme od vás aj film z domáceho prostredia?
- Dokončujem dlhší dokumentárny film o jednom tatranskom nosičovi. Nakrúcať doma je však veľmi ťažké. Som tu zahltený množstvom povinností, ktorými sú zaneprázdnení aj ľudia okolo mňa. Každý všetko odkladá, lebo nestíha. Keď idem nakrúcať na cesty, všetky problémy zostávajú doma aj s mobilom a od rána do noci sa všetci môžeme venovať len filmu. To, čo mi doma trvá rok, nakrútim vonku za dva týždne. Ako napríklad Amazoniu Vertical.
uwe + sim
Komentáre (0)