Pavol Barabáš patrí stále medzi fenomény dokumentaristiky, hoci už nenakrúca kadenciou niekoľkých filmov ročne. Jeho tvorba vyráža dych, najmä ak sa bavíme o dobrodružných výpravách do čoraz extrémnejších kútov sveta.
Do kín prichádza s najnovším filmom Salto je kráľ, ktorým nadväzuje na jednu z predošlých snímok Trou de Fer: Železná diera. A znova ide o priam psychopatický koníček – zlaňovanie vodopádov ako súčasť extrémneho športu kaňoningu.
kinema.sk, Lukáš Slovák, 15.8.2020
Príbeh filmu sa tentokrát zaobišiel bez typického voiceoveru a pátosu. Režisér si vystačil s výpoveďami niekoľkých účastníkov „zájazdu“, medzi ktorými je aj on sám a výsledok je veľmi prirodzený. Prezentuje viacero expedícií v rozmedzí rokov 2010-2018, od známych výprav na ostrov Réunion v Indickom oceáne (Trou de fer a Bras Magasin), považovanom za svetový raj kaňoningu, cez sťažené podmienky pri prechode vodopádom Tugela v juhoafrických Dračích vrchoch až po samotnú pointu dokumentu – zlaňovanie Salto Ángel (Anjelsky vodopád) vo Venezuele a potvrdenie či vyvrátenie dohadov, že ide o najväčší vodopád sveta.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že s minutážou ľahko nad hodinu nedokáže Barabáš vyrozprávať komplexný príbeh. Jeho typická filmárčina, kedy vtiahne do deja behom prvých piatich minút, sa však potvrdzuje aj v prípade dokumentu Salto je kráľ. Bez zbytočného balastu vie predať hneď viaceré expedície, ktoré na seba skvele nadväzujú prostredníctvom výpovedí skúsených borcov, pričom mu stále zostáva veľa času na hlavnú pointu filmu.
Pre členov výpravy ide o prekonávanie limitov, oslavu života a poklonu majestátnym prírodným živlom, v tomto prípade najmä vode. Závislosť na nepoznanom a potreba objavovania nového na hranici nebezpečenstva a niekedy aj za ňou sa zdá byť pre diváka nepochopiteľná a dozaista aj neuchopiteľná. Z pohodlia kinosály vyzerajú podobné akrobatické kúsky a svojvoľné hádzanie sa do náručia nebezpečenstva ako čistá samovražda, no oni potrebujú pocítiť slobodu a spätosť s elementárnym
bytím.
Pavol Barabáš patrí stále medzi fenomény dokumentaristiky, hoci už nenakrúca kadenciou niekoľkých filmov ročne. Jeho tvorba vyráža dych, najmä ak sa bavíme o dobrodružných výpravách do čoraz extrémnejších kútov sveta. Do kín prichádza s najnovším filmom Salto je kráľ, ktorým nadväzuje na jednu z predošlých snímok Trou de Fer: Železná diera. A znova ide o priam psychopatický koníček – zlaňovanie vodopádov ako súčasť extrémneho športu kaňoningu.
Príbeh filmu sa tentokrát zaobišiel bez typického voiceoveru a pátosu. Režisér si vystačil s výpoveďami niekoľkých účastníkov „zájazdu“, medzi ktorými je aj on sám a výsledok je veľmi prirodzený. Prezentuje viacero expedícií v rozmedzí rokov 2010-2018, od známych výprav na ostrov Réunion v Indickom oceáne (Trou de fer a Bras Magasin), považovanom za svetový raj kaňoningu, cez sťažené podmienky pri prechode vodopádom Tugela v juhoafrických Dračích vrchoch až po samotnú pointu dokumentu – zlaňovanie Salto Ángel (Anjelsky vodopád) vo Venezuele a potvrdenie či vyvrátenie dohadov, že ide o najväčší vodopád sveta.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že s minutážou ľahko nad hodinu nedokáže Barabáš vyrozprávať komplexný príbeh. Jeho typická filmárčina, kedy vtiahne do deja behom prvých piatich minút, sa však potvrdzuje aj v prípade dokumentu Salto je kráľ. Bez zbytočného balastu vie predať hneď viaceré expedície, ktoré na seba skvele nadväzujú prostredníctvom výpovedí skúsených borcov, pričom mu stále zostáva veľa času na hlavnú pointu filmu.
Pre členov výpravy ide o prekonávanie limitov, oslavu života a poklonu majestátnym prírodným živlom, v tomto prípade najmä vode. Závislosť na nepoznanom a potreba objavovania nového na hranici nebezpečenstva a niekedy aj za ňou sa zdá byť pre diváka nepochopiteľná a dozaista aj neuchopiteľná. Z pohodlia kinosály vyzerajú podobné akrobatické kúsky a svojvoľné hádzanie sa do náručia nebezpečenstva ako čistá samovražda, no oni potrebujú pocítiť slobodu a spätosť s elementárnym bytím.
Divák môže privoňať komplexnej problematike zlaňovania, od potrebnej prípravy, cez tréning psychickej odolnosti či fyzických zdatností až po vytváranie „ciest“ na stenách jednotlivých pohorí. Nechýbajú ani úsmevné momenty, ako glorifikovanie strukoviny či cestovín – povinnej výbavy každého správneho dobrodruha. Dokument vyzdvihuje silnú stopu českých a slovenských kaňonárov na svetovej scéne, pretože viacerí z nich patria alebo patrili medzi priekopníkov svojho remesla a pri zlaňovaní dvoch najväčších vodopádov nechýbali slovenské a české skoby.
Pod ich bezbrehé odhodlanie sa výrazne podpisuje Peter „Becko“ Ondrejovič, ktorý sa ako odborník na vodopád Salto Ángel pridal k výprave napriek tomu, že už niekoľko rokov potrebuje k chôdzi barly. Členov sprevádza aj strach zo zlyhania a ťarcha zodpovednosti za vlastný výkon, keďže sa neboja sami o seba, ale o ostatných. Nervozita prináša chyby a zaváhanie môže mať fatálne následky. A okolo nich len divoká príroda, zvuky vtákov a zurčanie vody.
Po vizuálnej stránke hrá prím pestrofarebný materiál s nádhernými scenériami zo všetkých expedícii, no mihnú sa aj archívne zábery. Úchvatnými náletmi ukazuje Barabáš veľkoleposť jednotlivých vodopádov, medzi ktorými Salto jednoznačne vyniká. Podmanivé a farebne rozmanité zákutia sveta sú doménou celej režisérovej tvorby, čo týmto filmom znova potvrdzuje. Krásu videného však najlepšie vystihuje jeden z hlavných protagonistov, večne veselý Miro Dušek: „Je to ako v Avatarovi!“.
Režisér spomína dokonca na technické problémy (zatopenie fotoaparátu po páde do vody), takže niektoré isto zaujímavé zábery zhltla neúprosná príroda. Z geopolitických vôd je načrtnutá situácia vo Venezuele a silno nepriateľská nátura voči dronom, takže ak by sa im nepodarilo prepašovať, dokument by bol výrazne ochudobnený o vizuálnu podmanivosť.
Barabáš dal opäť dokopy kvalitný, výživný a silne zážitkový dokument, ktorý v rovine zlaňovania ponúka mimoriadne dramatické momenty, podporené reálnymi ruchmi a krásnou hudbou, pričom celú dejovú líniu obaľuje priateľstvom a pozitívnymi emóciami. Film určite ocenia nielen milovníci extrémnych a outdoorových športov, ale aj bežní diváci. Nakoniec ani nejde o to, ktorý vodopád je najväčší, ale čo pre kaňonárov znamená práve tento jeden. A vo finálnej scéne Barabáš symbolicky demonštruje, že práve Salto je kráľ.
Salto je kráľ (SR, 2020, 64 min.)
Réžia: Pavol Barabáš
autor Lukáš Slovák 15.8.2020
Vytlačiť stránku
