Už počas študentských čiaš, keď som robil prvé horolezecké výstupy v Tatrách, mi tieto hory učarovali. Chcel som v nich jednoducho žiť a snažil som sa na to využiť každú voľnú chvíľu. Deväť študentských sezón som robil nosiča na jednu z vysokohorských chát. Aj dnes, vždy keď sa vrátim z nejakej expedície z druhého konca sveta, moje prvé kroky vedú do Tatier. Často sa sám seba pýtam prečo vôbec niekam cestujem, keď tu máme taký klenot...
Ako filmár, som o Tatrách nakrútil viaceré filmy. Či to bol meditatívny film Ticho nad Oblakmi, alebo prírodopisný dokument Vysoké Tatry - Divočina zamrznutá v čaše. No po čom som stále túžil, bol film o príbehoch horalov, ktorí zanechali stopy na tatranských vrcholoch. Tie príbehy sú možno málo známe, ale ich posolstvo, môže byť pre náš všetkých veľkým obohatením.
- Pavol Barabáš
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)