1.prechod Ellsworthovým pohorím v Antarktíde a nakrúcanie nového filmu

30.11. sme nastúpili do skoro kolmého ľadopádu pokúsiť sa prebojovať na horné plato, kde by mal byť Base camp, ktorý je vo výške asi 2300 metrov.

Nevyhli sme sa lezeniu v kolmom ľade, preliezaniu veľkých serákov, pádu do trhliny, spúšťaniu na lane a mnoho iných dobrodružstiev, aké poskytuje len lezenie v ľade. Keď sme už boli skoro na vrchole ľadopádu došla snehová víchrica. Cesta naspäť zmizla. V kúdoloch snehu bol návrat veľmi neistý. Pomaly nám omŕzali ruky i tváre. Everesťáci Zdenek a Láďa dobre zabojovali a akoby zázrakom nás dostali k miestu kde sme mali uložené sane. Víchor ťažké Petrove sane odfúkol asi na 100 metrov. Ledva sme postavili stany.

1.12. Celú noc a deň buráca víchor. Nedá sa výjsť.
2.12. Konečne sa vyjasnilo. Peťo, Rudo a ja ideme preskúmať záver ľadovca Nimitz a hľadať inú cestu pod Vinson. Začína nám byť jasné, prečo tadeto nikto nešiel. Láďa a Zdenek hľadajú výstupovú cestu naľavo od ľadopádu. Na obed už stoja na plate. Stretávame sa opäť v tábore a dohadujeme sa, že by sme mali ešte v ten deň urobiť vynášky a pokúsiť sa dostať do Base campu. Lezenie s priviazanými saňami každého vyšťavilo, ale nakoniec sme vynosili všetok materiál a po dvoch hodinách ďalšieho ťahania o 22.00 sme už boli všetci v Base campe. Prišla však ľadová sprcha. Iljusin odlieta z Patriot Hill 5.12. Na výstup na Vinson nám ostávajú dva dni. Je to vražedne málo a okrem toho sme úplne zničení. Rýchla bojová porada a ideme na to. Čaká nás skoro 3000 metrové prevýšenie na najchladnejší kopec planéty.
3.12. asi o jednej hodine vyrážame. Teplota klesla na -42 stupňov. Aj v tomto mraze dosahujeme 1. výškový tábor. Spotení vliezame do spacákov na ktorých sa ihneď robí ľadová škrupina. Mráz sa prediera k telu. Klepeme sa celú noc. Niet síl niečo navariť. Ráno pokračujeme hore. Noc nás poriadne vyšťavila. Pod ľadopádom to otáčam. Zdá sa mi, v tomto stave je veľmi riskantné ešte dva dni bojovať o vrchol s tým, že každé malé zaváhanie by malo za následok nestihnutie lietadla. Keby sme mali ešte jeden deň k dobru. Lúčim sa s Peťom. Hádam budú rýchlejší a budú mať väčšiu šancu dosiahnuť vrchol. Vraciam sa do Base campu a ďalšia ľadová sprcha. Posledné lietadlo ide z Base campu 4.12. večer. Stihnú to chlapci?

4.12. Večer prichádza Rudo. Otočil to pod vrcholom. Peťo to vraj tiež otočil. Chcel si ten výstup vychutnať bez naháňania, tak to odložil na druhý deň. Jemu lietadlo letí až 28. januára. Láďa a Zdenek vraj dosiahli vrchol a zostupujú. Prilieta lietadlo, chalanov stále nikde. Dohody, že 5.12. sa odlieta z Base Campu neplatia. Nervy sú napäté, arogancia prepravcu veľká. Nasadáme s Rudom do Twin otheru a skúsime v Patriot Hille nejaký zázrak.
5.12. Na Patriot Hill poobede prilieta Iljusin. Sú tam aj nejaký záujemcovia na Vinson. Rudo dohaduje, aby ich rýchlo zaviezli na kopec a doviezli chalanov. 4 hodiny zdržiavame Iljusin. Nakoniec to na sekundy všetko vyjde a nad ránom prilietame do Punta Arenas.
Naviac ma však mrzí, že sme sa s Petrom len tak na rýchlo rozlúčili. Naučil nás, ako prežiť v Antartíde. Bez neho by sme nemali šancu na tento prechod. Je to človek veľkých ľudských hodnôt a pomaly nás pripravil k veľkému výkonu. Má úžasné skúsenosti z Antartídy a hoci nám neverili, že to dokážeme, Peťo ich o tom presvedčil. Hrozne mu držím palce na Južný pol. To si už vôbec neviem predstaviť. Ono je vždy najhoršie ráno vstať a výjsť za každého počasia do tej zimy. A Peter bol vždy ten hnací motor. Díky Peťo..
Paľo Barabáš, Punta Arenas

12.12. Peter vsak svoj plan casovo nestiha. Pred niekolkymi dnami sa vratil na zakladnu. Definitívne sa potvrdilo, že sezóna základného tábora v Patriot Hills sa nepredlžuje. Predĺženie je možné len za štandardných podmienok, t.j. za príplatok 25 tisíc dolárov za každý nadstavený deň. Táto verzia je na prvý pohľad neprípustná. Druhá možnosť je dať sa stiahnuť lietadlom z pólu. Cena 157 tisíc dolárov nie je tiež tým pravým riešením, o to viac, že výsledkom by nebol športový výkon, ktorý Peťo chcel dosiahnuť. Situáciu spôsobilo najmä počasie a zdržanie 10 dní pri odlete na Antarktídu, počas beztak mimoriadne krátkej - 78 dňovej sezóny americkej agentúry. Namiesto tohto komplikovaného návratu sa Peťo rozhodol o čo najskorší návrat späť, s tým že sa bude sústrediť o rok na športovo veľmi hodnotný, ale aj krásny prechod Antarktídou z Patriot Hills cez pól až do Mc Murdo. Začať v Chile a skončiť na Novom Zélande bude iste úžasné zadosťučinenie za obrovské snaženie. Ostatne tohtoročný výkon prechodu z Patriot Hills na Mt. Vinson cez doposiaľ nikým neprejdenú trasu je tiež úžasný. O rok by Peťo chcel začať výpravu práve tam - pod Mt. Vinsonom. Od soboty Peťo čaká v Patriot Hills na let do Punta Arenas. Let bol plánovaný na dnes, no Peter bol v tomto smere trochu skeptický, lebo počasie je opäť veľmi zlé. Takze Peto nevadi. O rok Ti budeme drzat palce, aby sa Ti ten sen naozaj podaril... Tvoji priatelia.