Premiéra filmu Premeny Tatier

19.novembra 2005 uplynul rok od veternej kalamity, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami. Práve v tento den mal premiéru v Starom Smokovci aj nový film Pavla Barabása PREMENY TATIER, ktorý je autorovým postojom k tejto udalosti: Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatiaľ!

FILM VZNIKOL AKO SPOMIENKA NA DEVASTUJÚCU KALAMITU A POŽIAR VO VYSOKÝCH TATRÁCH

Premiéra: 19. november 2005, Starý Smokovec

SYNOPSA
Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky.

Tatry pre mňa sú a zostanú ako mystérium - hlboké tajomstvo. Ten film som nakrútil, ako vyjadrenie úcty k tatranskej prírode. A po víchrici z 19. novembra 2004 mám ešte väčšiu úctu, a najmä väčší rešpekt. Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa môže s údivom prizerať, čo príroda dokáže. Až s odstupom času často zistí, aká je múdra, prezieravá.
------------------------------------------------------------------------------------
Réžia: Pavol Barabáš
Kamera: Stano Gužák, Pavol Barabáš
Hudba: Michal Novinski, Archív
Rok výroby: 2005
Dĺžka: 12 minút

 

TATRY POTREBOVALI NOVÝ VIETOR

 

Ako vnímate spúšť, ktorú víchrica zanechala?
Pochodil som väčšinu najvyšších hôr sveta, ale Tatry sú pre mňa najkrajším pohorím na zemeguli. Na malej ploche je sústredená obrovská krása, mám ich najradšej. Aj kvôli ľuďom, ktorí v Tatrách žijú. Čím človek viac prírode rozumie, tým viac musí byť očarený, čo sa týka jej zákonitostí a ako všetko dokonale a premyslene funguje. Od zemskej atmosféry až po zrnko pšenice. Nechce sa mi preto veriť, že by tá víchrica bola náhoda alebo len zhoda okolností.

Označili by ste ju za ekologické nešťastie?
Takých smrští a katastrof je vo svete mnoho. Máme jedny malé Tatry, kde sa niečo také stalo - a sme na to veľmi precitlivení. Lenže treba to brať ako fakt. Často arogantne zasahujeme do prírody a sme prekvapení, keď príroda zasiahne do nášho života. Keď si raz príroda povie, že ten les tam nechce mať - tak nám nezostáva nič iné, len s tým súhlasiť.

Chcete povedať, že príroda sa podriaďuje svojim zákonitostiam, ktoré nemusia byť pre človeka prijateľné?
Na zemi sme len krátkymi návštevníkmi a len s obdivom sa môžeme pozerať na to, kde sa nachádzame. V každom človeku by mala byť určitá pokora k prírode. Najmä po takejto udalosti...

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku11. 12. 2005, 08:15