BRAŇO ŠMÍDA
1. Bol speleologický výskum hlavným dôvodom prečo ste sa minulý rok rozhodli zorganizovať výpravu na horu Chimantá? Prečo práve tam?
Všetko sa to začalo vlani v januári, keď známy juhoamerický prírodovedec a organizátor asi stopäťdesiatich výprav na venezuelské stolové hory, tzv. Tepuy, Sir Charles Brewer, pozoroval pri jednom prieskumnom helikoptérovom lete nad horou Chimantá náznak obrovského jaskynného vchodu. Podarilo sa im vstúpiť do enormnej jaskyne, s výdatnou riekou, vodopádmi a obrovskými dómami. Na speleologický prieskum neboli vtedy pripravení. Hľadali partnerov -špecialistov, ktorí by im pomohli obriu novoobjavenú jaskyňu ďalej preskúmať, zmapovať a nafotografovať, aby verejnosť tento prvoobjav uznala.
Slovenskí a českí jaskyniari majú vo svete veľmi dobrý zvuk. V roku 2002 a 2003 objavili vôbec prvé horizontálne v tzv. kvarcitoch. Pán Brewer-Carías bol o výsledkoch našich výprav veľmi dobre informovaný, a naše dlhoročné skúsenosti sme už onedlho, v máji 2004, spojili v rámci malej, iba 7-člennej skupiny, ktorá uskutočnila prvý komplexný výskum jaskyne nazvanej ako Cueva Charles Brewer, teraz najväčšej na svete v daných horninách, čo nie sú vápence, ale kremité pieskovce. Zo Slovenska a Česka sme sa na tejto úspešnej akcii podieľali vo dvojici - speleológ Braňo Šmída a fotograf Marek Audy.
2. Ako prebiehala sonda? Museli ste vstup viackrát opakovať, hľadať?
Stolové hory, s vertikálnymi stenami vysokými až 1 km a v obkolesení hustej orinockej džungle, sú absolútne nedostupnými, a bolo potrebné na transport ľudí aj materiálu využiť vrtuľník. Ani to by však nestačilo, ak by jeho pilot, nesmierne skúsený a ostrieľaný, reálne neriskoval, keďže sme "pristávali" skoro vo vchode jaskyne, pár metrov od stien, pričom nebolo možné vypnúť rotory a z helikoptéry sme vyskakovali a vyhadzovali materiál prakticky za letu... Potom sme na niekoľko dní vo vchode jaskyne rozložili základný tábor. Pretože expedícia už prebiehala za krajne nepriaznivého počasia, v období kulminácie monzúnov, ďalšie akútne nebezpečenstvo hrozilo v podstate počas každého vstupu do jaskyne, kedy sme využívali periódy slabších zrážok a poklesu rieky. Prívaly vody, či odrezanie prístupovej cesty náhlym stúpnutím hladiny podzemnej rieky, však boli permanentné. Našťastie, v momentoch stúpania vody sme boli vždy akurát vonku z jaskyne. Inak nám hrozil nechcený núdzový bivak a krízové situácie.
3. Do akej miery vás prekvapilo to, čo ste našli/objavili? Čo to presne bolo?
Počas tých možno už 20 rokov, čo sa venujeme speleológii, sme objavovali aj veľké jaskynné systémy, či priepasti hlboké aj viac ako tisíc metrov (napr. v Chorvátsku známe lokality Lukina jama a Slovácka jama, patriace k najhlbším na svete). Novoobjavená jaskyňa na Tepuy Chimantá nás však prekvapila svojou priam monštruóznosťou: jej ozrutné galérie, kde by mohol azda preletieť aj Boening, ktoré dosahujú až 50 - 80 m na šírku a až do 40 m na výšku, tak priestranných je už len pár jaskýň na svete (napr. v Slovinsku, či na Papui/Novej Guinei). Ibaže, Cueva Charles Brewer je vyvinutá v absolútne iných horninách, ktoré sa dlhú dobu považovali za skoro nerozpustné. Aj preto odborníci z celého sveta javili po informovaní o tomto objave úžas a prekvapenie, a niektorí nám dokonca nechceli ani veriť, že sa tak rozmerná jaskyňa mohla vyvinúť. Navyše, jaskyňa môže patriť k najstarším na svete, pretože horniny, v ktorých je vyvinutá, sa usádzali ešte v období, keď bola spojená Afrika a Južná Amerika do prakontinentu Pangea (cca 1,8 miliardy rokov). Okrem toho, špecifická klíma tu umožnila v podmienkach absolútnej tmy narásť bakteriálnym zhlukom, podobným hríbom šampiňónom (aj tvarom, aj farbou), ibaže tvrdým ako kameň. Ide o jedinečný typ biosymbiózy, ktorá nebola zatiaľ zistená nikde inde na Zemi, a ktorú ďalej študujú mikrobiológovia.
4. Prečo ste sa rozhodli tento rok vrátiť? Čo je konečným cieľom tejto výpravy? Kedy predpokladáte tento ciel dosiahnuť?
Toho roku vo februári sme sa rozhodli vrátiť preto, lebo bolo potrebné novoobjavenú jaskyňu dôkladnejšie preskúmať, premerať, nafotografovať, ako aj urobiť tu rôzne vedecké pozorovania a odbery vzoriek pre laboratórny výskum, ako aj preto, že sa, podľa dostupných družicových snímok črtali možnosti objavov pokračovania jaskyne hlbšie do masívu, ako aj ďalších nových podobných lokalít. 25 členný medzinárodný venezuelsko-slovensko-český tím (7 Slovákov) bol počas 12-dňového pobytu na hore opäť veľmi úspešný, pretože okrem základného prieskumu (objavovanie jaskynných priestorov a ich mapovanie) sa tu podarilo známemu dokumentaristovi a režisérovi Pavlovi Barabášovi zrealizovať film a našli sme tiež napríklad početné nové druhy rôznych subteránnych živočíchov: jaskynné škorpióny, pijavice, bystrušky). Finále našich speleovýskumov na Chimantá by mohlo byť pospájanie všetkých objavených jaskýň do jedného kontinuálneho systému. Možnosti nových objavov sú netušené, záleží, ako sa nám bude dariť na ďalšej výprave, ktorú do oblasti vlastne už znovu chystáme.
5. Počas druhej výpravy ste objavili 3 nove jaskynne lokality. Koľko jaskynných priestorov (galérií) ste už objavili? Čím sú zaujímavé, jedinečné?
Na stolovej hore sa nám doteraz podarilo objaviť asi 8 km jaskynných priestorov. Ide o mamutie chodby a dómy, s obrovskými závaliskami, kde jednotlivé bloky dosahujú až veľkosť rodinných domov. V takýchto sieňach sa dá hoci aj stratiť. Je tu veľmi zložitý pohyb, hoci jaskyne sú na prvý pohľad subhorizontálne. Napr. jednej pätici trvala púť jaskyňou Cueva Charles Brewer na jej dnešný koniec a späť celých 9 hodín, hoci vzdušnou čiarou je záver jaskyne od vchodu vzdialený len 2,5 km. Tieto jaskyne sú aj nebezpečné, enormnou koncentráciou oxidu uhličitého, a baktérií či plesní neznámeho zloženia, ktoré rozkladajú organickú hmotu vo vchodových partiách, a kde je potrebné sa čím menej zdržať, inak môže dôjsť až k závažným otravám. V týchto jaskyniach sa nachádza celá škála doteraz neznámych a nikde nevidených foriem kvapľov a výplní, ktorých chemické zloženie a minerálna štruktúra sa zatiaľ ešte len analyzujú, aj tak však už teraz s určitosťou môžeme tvrdiť, že ide o nové typy minerálov a mikroorganizmov, ktoré ich budujú. Na uvedených jaskyniach je jedinečná hlavne ich samotná forma a nevídaná veľkosť, pretože v horninách silikátovej povahy by normálne ani nemali vôbec vzniknúť... Ide o istým spôsobom prírodný zázrak, ktorý míľovými krokmi posúva poznatky o vývoji stolových hôr, ako aj vzniku jaskýň v nevápencových horninách. Na podrobnejšie genetické úvahy a hypotézy si však musíme ešte chvíľu počkať, po exaktnom určení a rozbore prinesených vzoriek.
6. Môžete mi stručne popísať/vysvetliť ako náročné a nebezpečné je > pohybovať sa v tejto jaskyni a akým spôsobom (technikov) pracujete na spojení jednotlivých jaskynných chodieb? Už ste podobným spôsobom pracovali a pohybovali sa v podobných podmienkach?
Prieskum v kvarcitových jaskyniach, aké sme objavovali na Chimantá, má svoje neopakovatelné špecifiká: jednak, sú tak obrovské, že tu nepostačuje žiadne štandardné speleologické osvetlenie, a jaskyniarovi sa všade naokolo zdá len NEKONEČNÁ ČIERNA TMA, ktorá v nás evokovala neraz až depresívne pocity, či zrovnanie s nehostinným povrchom cudzích planét... V žiadnom prípade sa tu nesmiete vydať na prieskum sám, pretože v zmäti blokov, v prípade, ak by ste niekde spadli a upadli do bezvedomia, by vás už nikto nikdy nemusel nájsť. Všadeprítomné sú zavalité a jedovaté čierne škorpióny, dlhé 8-12 cm, a nesmierne množstvo pavúkov rôznych druhov, o ktorých jedovatosti zatiaľ nič podrobnejšie nevieme. Zákerná je tiež stále možná eventualita prívalu vody z náhlej búrky či dažďa, ktorá sa dokáže prejaviť v priebehu desiatok sekúnd a nie je už čas pred vodou utiecť: treba nájsť najvyšší ostrov kamenia v nejakom dóme, a čakať. Možno hodiny, možno celé dni. Až kým voda zase úplne neopadne. Najnáročnejší je ale pri tomto prieskume samotný prístup ku vchodom jaskýň. Buď je potrebné použiť helikoptéru, alebo sa hodiny presekávať mačetou normálne nepreniknuteľnou nízkou džungľou. Pohyb tu je navyše "spestrený" vo vegetáciou dokonale zamaskovaných trhlinách, hlbokých hoci aj 100 metrov. Jednoducho, nesprávny krok môže skončiť až fatálnym pádom do hlbín planiny... Nakoniec, po nájdení vchodu (zvyčajne za pomoci GPS) je potrebné využiť kompletnú speleoalpinistickú techniku, karabíny, spity, laná, pretože horizontálne jaskyne sa nachádzajú až 100 - 300 m pod povrchom, na dne akýchsi prepadov - kolapsov, ktoré sú neraz veľké (či aj väčšie!), ako známa moravská priepasť Macocha... Zrealizovať takýto výskum, na to je potrebná dvoj-trojdňová, fyzicky aj mentálne veľmi náročná akcia, spojená s prebivakovaním vo veľmi nehostinnej, drsnej prírode. V podobných podmienkach sme už počas vlastných predchádzajúcich expedícií inde vo svete s naším tímom zo Speleoklubu Univerzity Komenského a Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS) pracovali, ale jaskyniarstvo na stolových horách je nová, nezaplatiteľná skúsenosť, ktorá nás znovu veľmi obohatila. Tieto akcie nemajú v skutočnosti ďaleko k tým najväčším dobrodružstvám typu Indiana Jones, akurát, že toto je pravá, nefalšovaná realita. Rád by som na tomto mieste vzdal hold všetkým bádateľom, ktorí sa na tomto náročnom projekte podieľali zo Slovenska a Čiech: Branislav Šmída, Erik Kapucian, Marián Majerčák, Marcel Griflík, Pavol Barabáš, Zdenko Hochmuth, Ján Pavlík, Marek Audy a Richard Bouda.
7. Čím je tato výprava a tento objav mimoriadne výnimočný?
Vo Venezuele sme boli tentoraz niektorí skoro mesiac, pričom polovicu výpravy sme uskutočnili na masíve Chimantá a 8 dní sme v zohranej trojici potom pôsobili ešte znovu na stolovej hore Roraima, kde sme objavovali iné nové rozmerné jaskyne. Celkovo bolo objavených 7 km jaskýň, čo je doteraz podľa našich zistení najviac, čo sa podarilo na Tepuy nájsť počas jedinej akcie. Novoobjavené priestory boli navyše veľmi seriózne zmapované, spracované na fotografiu aj film, výpravy sa zúčastnil tiež vedecký tým, zlozený zo špičkových geológov, mikrobiológa, botanika, herpetológa atd. Takúto komplexnú expedíciu je veľmi ťažké zorganizovať, a je aj vysoko nákladová, pretože skoro na každý vzdialenejší presun čohokoľvek, vrátane ľudí, sú potrebné helikoptérové lety. Na druhej strane, pohybovali sme sa na miestach, kde ešte ľudská noha nevkročila, dokonca aj na povrchu stolových hôr objavili nové druhy žiab, rastlín a hmyzu. Vo svetovej speleológii mali všetky tieto výpravy veľký ohlas, čoho dôkazom je aj, že publikované materiály prebrali všetky renomované svetové speleoperiodiká. Výnimočnosť objavu? Samotní Venezuelčania tvrdia, že stolové hory doteraz determinoval hlavne najvyšší vodopád sveta, známy Salto Angel, vysoký 979 m. No odteraz vraj budú robiť stolové hory aj Cueva Charles Brewer a naše speleologické explorácie.
8. Čo to znamená pre váš, pre slovenských jaskyniarov, a pre Slovensko?
Pre slovenských jaskyniarov znamená vôbec možnosť podieľať sa na objavovaní už teraz tak vo svete známeho a obrovského jaskynného systému obrovské renomé, zadosťučinenie a potvrdenie dlhej a kvalitnej tradície nasej speleológie. Ako veľmi netradičné, no asi účelné sa ukázalo v tomto prípade spojenie južanského temperamentu a veľkorysosti so slovenskou vytrvalosťou a aj precíznosťou. Na poli jaskyniarstva sú naši prieskumníci jednoducho svetová špička. Pre nás konkrétne, čo sme sa na tomto projekte podieľali, to bolo istým spôsobom aj splnenie skrytých chlapčenských snov.
9. Ako na tento objav reagujú miestni, Venezuela?
Venezuela je obrovitá krajina, s úžasnými prírodnými zdrojmi a netušenými perspektívami. Jednou z alternatív rozvoja tohto "zeleného raja" do budúcna je akiste aj turistický ruch. Ten sa v oblasti stolových hôr začína utešené rozvíjať, pričom stáť ako taký dokázal udržať silný dôraz na ochrane tohto jedinečného sveta, plného endemitov a prírodných zvláštností a scenérií, aké nie je možné vidieť nikde inde na svete. Stolové hory sú jednoducho učebnicou geológie a biologickej evolúcie, a popri prímorských strediskách Karibiku sa stávajú čoraz vyhľadávanejšou outdoorovou destiláciou, prirovnateľnou ku Galapágom, Machu Picchu, čí nádhernej Kube. Pre miestnych obyvateľov zóny Tepuy, najmä indiánov kmeňa Pemón, ktorí sa živia neraz ako sprievodcovia, má každé zviditeľnenie ich domova obrovský význam. Venezuelčania sú inak celkovo ľudia veselí, optimistickí, plní energie. Myslíme, že majú z našich spoločných objavov spontánnu radosť. Aspoň takú, akú dokázali počas našich expedícií prejaviť neraz aj naši priatelia, venezuelskí jaskyniari, medzi ktorými sme sa cítili ako doma, a oni zase ako naši bratia.
PAVOL BARABÁŠ
1. V súčasnosti spracovávate materiál z tejto expedície na novy film. Hovoríte, že hlavná myšlienka sa ešte len rodí. Môžete však všeobecne a stručne predstaviť podstatu tohto filmu - napr. čím bude tento dokument iný od tradičných jaskyniarskych dokumentov? Čím bude výnimočný? Kedy ho uvidíme v kinách (pripadne na DVD)?
Spoločným motívom mojich filmov sú hory, ľudia, dobrodružstvo... A veľmi dôležité je aj to, aby sme spolu s divákmi objavovali niečo nové, nad čím sa môžeme zamyslieť, čo obohatí. Pri svojich filmoch som prešiel najvyššie hory, polárne oblasti, dravé rieky, džungle, púšte, ale v podzemí som nikdy nebol. Keďže jaskyniari sú veľmi zvláštni ľudia, a išlo o fantastický objav celosvetového významu kdesi hlboko v útrobách famóznych stolových hôr, Braňo Šmída, vedúci expedície, ma rýchlo presvedčil so slovami: “Neboj sa, všetko si zaplatíš sám.”... Filmovanie v jaskyni je obrovská výzva, nakoľko je tam tma, vlhko a väčšinou sú všetky priestory ťažko dostupné. Film som nakrúcal najnovšou technológiou HDV a s technikou sa mi podarilo dostať aj do tých najnepredstaviteľnejších zákutí stolovej hory. Videli a objavili sme tam mnoho, od nových jaskýň, cez nové živočíchy, rastliny. Teraz spracúvame nakrútený materiál a snažíme sa zhrnúť si, čo všetko sme tam vlastne zažili a čo nové o starom svete sme priniesli. Ak sa nám podarí dokončiť film technologicky, tak by ho diváci mohli vidieť ku koncu roka 2005 a DVD v ďalšom roku. DVD sa pripravuje aj na normu HD DVD.
2. Ako sa filmuje v tme, na lanách a rebríkoch, v previsoch, puklinách a priepastiach, ktoré sú ťažko schodne aj za pomoci najvyspelejšej jaskyniarskej techniky?
Keď ma Braňo prehováral na expedíciu, tvrdil, že prechod jaskyňou je príjemná prechádzka. Môj tréning a príprava spočívali v tom, že som chodil na nočné túry, aby som si psychicky zvykol na tmu. To, čo sme na hore prežili, nebol len prechod jaskyne, ale aj hľadanie nových vchodov a jaskýň na nepredstaviteľne rozoklanom povrchu stolovej hory Chimantá. Musel som si osvojiť pre mňa novú jaskyniarsku techniku a naučiť sa s batohom šplhať aj 60 metrov v previsoch a za úplnej tmy. Taktiež prechod stolovej hory bol nepredstaviteľne náročný, nikdy sme ani len netušili, či sa nám vôbec podarí prechod cez plató rozbrázdené mnohými 100 metrovými trhlinami.
3. Ešte sa tam chystáte vrátiť?
Už nikdy... Ale to som si povedal aj pri mojom poslednom filme Amazonia vertical, ktorý bol nakrútený na susednej stolovej hore Auyan Tepuy...
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)