Prírodné kmene rieky Omo

KARO
Žijú na východnom brehu rieky Omo a celkový počet ich populácie je mierne nad 1,000. Vzhľadom k tomu, že im stáda dobytka kántria rôzne choroby, mnoho z nich sa venuje poľnohospodárstvu. Sú blízkymi príbuznými Hamerov a v mnohých prípadoch sme videli oba kmene žijúce premiešane. Dobrovoľne. Na rozdiel od kmeňa Mursi, ktorých muži kradnú ženy okolitým kmeňom Bodi a Bata. Karovia sú najpestrofarebnejší kmeň pri rieke. Používajú prírodné farbivá k dekorácii svojich tiel a tvárí. Hlavne svetlé farby majú na ich ebenových telách príjemný estetický efekt. Ženy, aby viac priťahovali mužov, si prsia zdobia symetrickými zárezmi, ktoré vytvoria časom drobné vypuklé jazvy. Vlasy si zdobia červenou hlinou rozpustenou v tuku do veľmi zaujímavých útvarov. Zjazvovanie má u mužov iný význam. Jazvy na mužskej hrudi znamenajú zabitie nepriateľov alebo nebezpečných zvierat. My sme im našťastie neslúžili ako dôvod na nové zárezy. Hovorí sa o nich, že sú zlodeji. Mali sme príležitosť sa o tom presvedčiť...


HAMER
Patria k juhovýchodnej skupine Omoticky hovoriacich kmeňov. Sú to pastieri, avšak živí ich už aj poľnohospodárstvo. Početnosť tohto kmeňa presahuje 30,000. Pestujú sorgo, proso, niektorí aj tabak a bavlnu. Chovajú stáda dobytku, oviec aj kôz. Takisto zberajú aj divoký med, ktorý bol jedinou potravou, ktorá sa dala zadovážiť počas plavby na rieke od rôznych kmeňov. Vyznačujú sa maľbami po tele a množstvom farebných korálok. Ich najkurióznejším zvykom je skákanie po chrbtoch kráv a býkov. Účelom tohoto fascinujúceho obradu je vstup mladých chlapcov do stavu rannej dospelosti. Určite to chce kus odvahy a šikovnosti preskákať po chrbtoch vyše 30 kráv zoradených za sebou. U nás sa preberajú občianske preukazy. Hm. Zvláštnosťou je mnohoženstvo, pričom sme bežne videli ženy z rôznych kmeňov v „domácnosti“ jedného muža.


KWEGA
Príslušníkov tohto kmeňa je veľmi málo, pravdepodobne menej ako 1,000 a preto sme boli radi, že sme stretli počas plavby aj ich. Ich teritórium je vymedzené riekou Omo a NP Mago. Pestujú sorgo a zbierajú med a divoko rastúce ovocie. Sú to veľmi zdatní lovci a rybári. Väčšina kmeňov žijúcich pri rieke nemá know-how ako chytať ryby. Ryby lovia hlavne oštepom. Vedia používať aj pasce a ako aj iné kmene, sú vyzbrojení automatickými zbraňami a sú schopní ulovť aj hrochov. Lenže tie sme už na ich kmeňovom území nevideli... Nebolo ničím výnimočným vidieť kráčať po brehu rieky nahé ebenové mužské telo s kalašnikovom okolo pliec. Spájajú sa s kmeňom Bume a bojujú tak proti ich nepriateľom. Prapríčinou bojov býva zvyčajne žena. Ak chce niekto ženu, musí si ju kúpiť za kravy. A ukradnúť pár kráv je ľahšie ako ich pracne dochovať. Dobrá žena sa však oplatí, dokáže veľa robiť a rodí deti. Malých šracov bolo okolo každej maminy neúrekom. Úmrtnosť detí je však až 40%.


MURSI
Pôvodom sú to pastieri, ktorí žijú polonomádnym spôsobom života. V období dažďov sa zdržujú v nižšie položených nížinných častiach a počas sucha vyrážajú smer Mursi Hills do Mago NP. Ich počet je vyše 5000, čo však nemusí byť presne stanovený počet, vzhľadom k ich vysokej pôrodnosti. Sčítací komisári by to tu mali ako za trest. Extenzívne využívajú úzky pás pôdy s vlahou tesne okolo rieky Omo. Na vysokých stromoch si stavajú včelie úľe v tvare veľkého dutého valca a často sa nám stávalo, že ich sme ich na jednom strome napočítali aj 15. Ženy Mursi sú veľmi ľahko rozoznateľné vďaka ich výnimočnej výzdobe spodnej pery. Do narezaného otvoru si vkladajú hlinené alebo aj drevené tanieriky o priemere aj 15 cm. Takáto uvoľnená spodná pera meria vyše 30 cm. Koľko má Vaša ? Tanieriky majú historicky viac významov a platí, že čím má žena väčší tanierik, tým je hodnotnejšia a krajšia. Mursi muži sú známi svojími bitkami s palicami, tzv. dongami. Na vlastné oči sme videli, že sú zruční. Trénovali. Kmeň Mursi má veľmi zlú povesť, dokážu byť nepríjemní a preto sme volili kempy na opačnom brehu rieky, u kmeňa Bume, ich nepriateľov. Zvláštny pohľad, ako si strážia oba kmene ten svoj breh rieky. Hliadky majú na pleciach známe AK-47 a občas po sebe vykrikujú. Ešteže sú primitívne člny skôr výnimkou. Túto vymoženosť vydlabanú z kmeňa stromu má len zopár osád.


BUME
Tento kmeň obýva pravý breh rieky Omo v južnej oblasti NP Omo. Ich počet je vyše 10,000 a ich reč patrí do východnej Nilotickej skupiny. Pôvodom sú pastieri, avšak v súčastnosti sa živia aj primitívnym poľnohospodárstvom a pestujú sorgo v okolí riek Omo a Kibish. Poľnohospodári to v tejto oblasti vôbec nemahú ľahké, keďže nepoznajú zavlažovanie a sú odkázaní na vlahu z dažďov a príriečnu vlhkosť. Sú známi svojimi častými bojovými výpadmi proti kmeňom Surma, Karo a Hamer. Ich územie zasahuje takmer až k jazeru Turkana. Nežijú však vo veľkom meandrovom ohybe rieky, kde ba rieka stáča z pôvodne južného smeru na východný a znovu na južný. My sme mali s nimi pozitívne skúsenosti, dokonca nás dvaja mladíci celú noc strážili pri ohni, za čo sme ba im odvďačili drobnými darčekmi pri odchode. Dokonca nám pomáhali vykladať a nakladať nepremokavé lodné vaky na náš raft, čo bol každodenný rituál. Muži kmeňa Bume si často zjazvujú tvár, čo má hlavne estetický význam. Ich ženy sa zdobia hrubou vrstvou náhrdelníkov vytvorených z prírodných plodín.


BODI
Príslušníci tohto kmeňa boli prví, ktorých sme stretli na rieke po takmer 10 dňoch plavby v uzavretom kaňone na hornom toku rieky Omo. Väčšinou žili na ľavom brehu rieky, ale ich osady ba nachádzali aj na území NP Omo na pravom brehu. Ich Nilo-Saharský pôvod jasne prezrádzala takmer ebenová farba kože. Muži mávajú výšku aj vyše 2 metrov, sú urastení a nahí. Ich fotky sa bielym dievčatám páčia suveréjne najviac. Spôsob obživy je jednduchý a podobný ako u ostatných kmeňov. Podľa informácií, ktoré sme sa dozvedeli počas plavby, má tento kmeň v oblasti pomerne dominantné postavenie a ovládal kmeň Dime, ktorí žijú vyššie od rieky. Sú to bojovníci a svoje stáda dobytka ako aj územie si poctivo strážia. Ich počet je vyše 3,000, avšak môže ich byť aj dvojnásobne veľa. Voči nám boli priateľskí a dokonca nás pozvali na rituál pitia miestnej špeciality. Tou bolo nakvasené sorgo zmiešané s kravskou krvou. Do hlavy im to stúpalo slušne a boli milo rozveselení. Z prírodnej tekvicovej nádoby pili vždy dvaja naraz, pričom nevyliali ani kvapku. Aj ženy sa smeli zúčastniť tohto obradu.


BATA
Boli pre nás najväčším prekvapením na rieke, keďže sme o ich existencii nevedeli. Kmene sa dali odlíšiť jeden od druhého pomerne jednoducho, majú odlišné subkultúry, pôvod, stavbu tela, farbu pokožky, spôsoby zdobenia sa. Kmeň Bata je pomerne málo početný a my sme bohatší vďaka nim o jeden veľmi silný zážitok. Kempovali sme na pravom brehu rieky a ich dedina bola na opačnom brehu. Večer sme založili oheň tak, ako vždy a začuli sme nádherné spevy z ich strany. Nádherné melódie, ktoré sa zaryjú cez uši až pod kožu a zostanú tam dlho. V ďalšej osade sme sa ocitli vo víre tanca a jednoduchej hudby medzi staršími príslušníčkami ich kmeňa. Možno sme objavili kmeň, ktorého názov v preklade môže byť „ tí, čo pekne spievajú a tancujú.