Povedali o filme - Mongolsko v tien Džingischána

Juraj Barabáš, účastník expedície

Pre mňa bolo Mongolsko prvým zoznámením sa s ázijskou kultúrou. Keď sa tak nad tým postupom času zamyslím, cestovanie do krajín tretieho sveta robí z nás lepších ľudí. Pomôže nám pochopiť, že život nie je len o peniazoch, značkovom oblečení, či o vlastnení prestížnych automobilových značiek. Ale je o maličkostiach, o rodine, o kamarátoch a hlavne o zážitkoch. Spoznal som ľudí, ktorí žijú na mongolských pustatinách za menej ako 10 dolárov na mesiac a majú podstatne väčšiu chuť do života ako veľké percento ľudí, žijúcich v Beverly Hills, ktorí míňajú 30 000 dolárov mesačne.

"Pomôže nám pochopiť, že život nie je len o peniazoch, značkovom oblečení, či o vlastnení prestížnych automobilových značiek. Ale je o maličkostiach, o rodine, o kamarátoch a hlavne o zážitkoch."

Mongoli ma hlavne očarili svojou radosťou a nekonečnou pohostinnosťou. Vždy keď sme sa zastavili pri jurte, ponúkli nás tým najlepším čo majú, a aj keď sme sa niekedy nevedeli dorozumieť, hostili nás s tým najväčším rešpektom. A nikdy nič za to nepýtali. Rodinná hierarchia a sila rodinného puta. Úcta k prírode a spolunažívanie s dobytkom. To pomáha prežiť Mongolom v nelútostných podmienkach a s neustálym úsmevom na tvári. 

Fascinujúca je najmä príroda. Nekonečné púšte sa striedajú so zasneženými vrcholmi hôr,  so stepou či hustými lesmi. Všade je nekonečná čistota, akoby tam ani nikto nežil. V hlavnom meste už miestami pocítite odklon od tradičnej mongolskej kultúry. Ľudia sa naháňajú za peniazmi, keďže už nevlastnia dobytok, ktorý by ich živil, musia vycucať turistov. Stačí len dúfať, že presne tá myšlienka globalizácie, ktorá sa zrodila v hlave Džingischána a preslávila Mongolskú ríšu ako tú najväčšiu akú svet kedy poznal, nakoniec nezmení to, čo je na tejto krajine to najvzácnejšie....

Slavomír Sochor, moviemania.sk

Tento film bol ale niečím naozaj výnimočný. Mongolská armáda sa podujala ukázať slovenským filmovým tvorcom klasické mongolské boje a ceremónie, ktoré boli v historických dobách úplne bežnou súčasťou dňa. Keď som tieto scény vo filme vzhliadol, myslel som si, že si tieto obrázky režisér požičal z nejakej vysokonákladnej zámorskej produkcie s Omarom Sharifom a Elim Wallachom. Zároveň som tomu ale nechcel veriť, pretože režisér Barabáš na projekciách, na ktorých som sa zúčastnil pôsobil čestne, úprimne a skromne.

"Keď som tieto scény vo filme vzhliadol, myslel som si, že si tieto obrázky režisér požičal z nejakej vysokonákladnej zámorskej produkcie s Omarom Sharifom a Elim Wallachom."

Film opäť podfarbuje pekná hudba Michala Novinskeho s nádychom „východu" a za dobrý môžeme nepochybne označiť aj komentár Michala Hudáka, ktorý vo filmoch Pavla Barabáša pravidelne rozpráva príbeh cestovateľskej „družiny" a Mariána Geišberga, komentátora časti s historickým nádychom. Čo povedať na koniec? Nový „Barabáš" je opať dobrý a ak ste jeho predchádzajúce filmy ešte nevideli, mali by ste to veľmi rýchlo napraviť. Tento film by Vás len tak zrazu mohol veľmi prekvapiť.

Tomáš Mihalčiak, csfd.cz

Nádherný oddychový film, ktorý pohladí všade tam, kde to máte radi. Film o krajine, ktorá má trojnásobnú rozlohu Francúzska, no napríklad sotva polovicu obyvateľov Slovenska. Pre Európana svet nepredstaviteľný - svet kočovníkov, pastierov dobytka a ľudí úzko spätých s prírodou - svet a život, o ktorom možno tajne sníva, ale skutočne by v ňom asi nedokázal dlhodobo žiť; natoľko je odlišný. Dozviete sa, prečo sa dopravný prostriedok, ktorým sa slovenskí cestovatelia dopravujú, volá "shaker", spoznáte, akými aktivitami sa zabávajú mladí mongolskí junáci, čím vás typická mongolská rodina pri návšteve ponúkne, ako sa zarezáva najlepší baran, či ako sa kastruje nepokojný dobytok. A mnoho iného. Verdikt v 1 vete: Zábavný a poučný výlet do krajiny, do ktorej sa počas života väčšina z nás asi nedostane.

"Pre Európana svet nepredstaviteľný - svet kočovníkov, pastierov dobytka a ľudí úzko spätých s prírodou - svet a život, o ktorom možno tajne sníva, ale skutočne by v ňom asi nedokázal dlhodobo žiť."

Jena Opoldusová, Pravda

Keď si chcel najoceňovanejší slovenský režisér Pavol Barabáš oddýchnuť, vybral sa s tromi priateľmi a starším synom Jurajom do Mongolska. K batožine pribalili gumený raft, udice aj ľadovcový výstroj a pustili sa takmer ľudoprázdnou krajinou od západu na východ. Okrem túžby spoznať kus sveta, o ktorom režisérovi priateľ povedal, že tam nič nie je, vybral sa do Mongolska hľadať aj odpovede na svoje otázky. Napríklad akým človekom asi bol Džingischán, keď si dokázal podmaniť obrovský kus Ázie a Európy a vytvoriť najväčšiu ríšu v dejinách...Dobrodružstvom bolo už len putovanie krajinou, v ktorej nie sú cesty. Šofér Podže však akoby mal kompas v hlave.
Dokázal sa dostať z pasce nekonečnej stepi, nástrah kamenných horských stien, jazerných mokradí aj nedozerných pieskov púšte Gobi. Spôsobom jazdy si stará ruská sanitka vyslúžila prezývku šejker. Pohľad na ňu chvíľami vyvoláva úsmev, chvíľami mrazí. Dobrodružstvom je aj jazda na rafte, ktorá vyvoláva na tvárach nomádov úsmev. Oni si krátia vzdialenosti len na koňoch.Stretnutia s obyvateľmi júrt, ktorých najväčším bohatstvom sú stáda koní, jakov, oviec, kôz či tiav, sú pre cestovateľov príjemným osviežením. Spoznávajú jednoduchý život ľudí, ktorí sú stále na cestách, aj ich najväčšie záľuby - jazdu na koni, zápasenie a pitie vodky Džingischán. Vždy, keď sanitka potrebuje opravu, si cestovatelia urobia výlet, hoci na tretí najvyšší vrch Mongolska.

Pohľad na ňu chvíľami vyvoláva úsmev, chvíľami mrazí.

Po prvý raz vo svojom dokumente pracuje Pavol Barabáš s hranými scénami. Snaží sa v nich zrekonštruovať udalosti, ktoré sa mohli odohrávať pred stáročiami. Dôležité okamihy zo života Džingischána, putovania jeho vojsk a dobývania nových území. Sú to veľkolepé a filmársky atraktívne nakrútené scény, ktoré sa prelínajú s príbehom cestovateľov 21. storočia. Dodávajú putovaniu po krajine, ktorej obyvatelia (okrem Ulanbátaru) žijú v súlade s prírodou tak ako kedysi, hĺbku a filozofický rozmer.Vo filme Mongolsko - V tieni Džingischána prepojil Pavol Barabáš dobrodružstvá súčasnosti s minulosťou. A ako vždy prináša nádherné aj vzrušujúce obrazy rozmanitej krajiny, ktorá prežila desaťročia červeného teroru. Komunisti vypálili tisíce budhistických kláštorov a zabili tisíce mníchov. Po troch generáciách ožívajú v Mongolsku aj náboženské tradície. Je to film, ktorý rozhodne treba vidieť.