Povedali o expedícií

Roku 2005 sa na nehostinné plató stolovej hory Chimantá vybrali na niekoľko dní pod vedením svetovo uznávaného prírodovedca a objaviteľa Charlesa Brewera Caríasa známi slovenskí a českí jaskyniari: Erik Kapucian, Marcel Griflík, Marián Majerčák, Zdenko Hochmuth, Ján Pavlík, Marek Audy a Richard Bouda. Ich cieľom bolo podrobne preskúmať jaskyňu Cueva Charles Brewer, ktorá je v súčasnosti považovaná za najväčšiu jaskyňu na svete v kremencových horninách.

Na úplnom počiatku expedície na Chimantu bol mail od neznámeho človeka: Vážení páni, gratulujem k vášmu veľkému objavu na Roraime - jaskyne Kryštálové oči. Pred týždňom som so skupinou priateľov skúmal horizontálnu jaskyňu v masíve Chimanta - Tepuy. Vchodový portál, ktorý som identifikoval už skôr, mal 150 m šířku a 50 m výšku... Našli sme nejmohutnejšiu kvarcitovú jaskyňu sveta ...
Branislav Šmída

Vzpomínám si jak Zolo vytáhl z batohu dvě čelovky se slovy: "Ideme!" Zprvu nízká chodba se stále zvětšovala. V mohutném dómu jsme si uvědomili naši nicotnost a zároveň obrovský význam objevu. V hladkém skalnatém dně sme nalézli dva vykrojené otvory, které vypadají jako oči. Zabořil jsem ruku až po loket a vytáhl hrst čistých, průhledných do leskla vyhlazených křišťálových kuliček.
Marek Audy

 

Nevedeli sme, kto nám to napísal. Až neskôr sme zistili, že autorom tohto záhadného mailu bol Charles Brewer.
Branislav Šmída

Skúste si predstaviť, že by vás oslovil niekto akoby „Cousteau juhoamerickej divočiny“, chlapi, chcem sa s vami poradiť! Suverénne pionier speleologických výskumov venezuelských stolových hôr (ktorý ich bádal už v čase, keď náš „ročník“ do plienok kakával...), nepochybne najlepší znalec zóny Tepuy, renomovaný botanik (ktorý dokázal vyštudovať popri medicíne paralelne ešte aj psychológiu, biológiu a literatúru), objaviteľ viacerých nových druhov rastlín aj živočíchov, prvotriedny špecialista na indiánov z kmeňa Makiritare, ale okrem toho aj bývalý minister, človek s obrovskými kontaktmi, schopný organizátor, zjavom kultivovaný aristokrat, pritom vo veku 66 rokov v priam neuveriteľnej kondícii... A navyše ešte objavil takú mamutiu jaskyňu!
Braňo Šmída

Tepuy - tunajšie pieskovcové stolové hory sú fascinujúce a špeciálne zaujímavé najmä vďaka svojmu endemizmu, ktorý sme na nich našli. Endemizmus znamená izoláciu, to jest, že živé organizmy - rastliny a živočíchy sa tu vyvíjali úplne odlišným spôsobom, než v ostatnom svete. Ešte zaujímavejšie je, že na každej hore sú tieto rastliny a živočíchy odlišné - všetky hory sa navzájom od seba líšia. Takže rastliny a živočíchy na Auyan Tepuy sú odlišné než na masíve Chimanty. A tak je to s 53 stolovými horami, na ktorých som robil výskum.
Charles Brewer

Udivovali ma už družicové snímky NASA. Vždy, keď som sa na ne zahľadel, mal som stolovú horu ako na dlani a cítil jej tajomno. Zhora totiž Chimanta vyzerá akoby po jej povrchu prešli vidličkou. Neuveriteľne pravidelné ryhy sú v skutočnosti sto až dvesto metrov hlboké kaňony a rokliny. Ich vznik zatiaľ nikto neobjasnil. Je to záhada, na ktorú človek nepozná odpoveď.
Pavol Barabáš

Všech dvanáct členů se dopravilo s pomocí helikoptéry do obrovského vstupního portálu. Tento poměrně riskantní přistávací manévr připomínal spíše výsadek speciální vojenské jednotky. V členitém terénu pilot opřel jednu lyžinu o skalní blok a osádka i s materiálém krkolomně seskákala do sutě prorostlé řídkou vegetací.
Marek Audy

 

 

Realita býva vždy aspoň máličko odlišná od predstáv. Veď na tom je predsa založené aj jaskyniarčenie... Tentoraz nás ale skutočnosť zase raz viac ako príjemne prekvapila! Veď v podzemí sme si už odskákali kadečo, všetky tie Velebity, Kosovo, Amatérska, mnohé iné pekné objavy na Slovensku... no dnes, po akcii v Cueva Charles Brewer, môžeme už len s drobným povzdychom konštatovať, že takú dynamickú, rôznorodú, no hlavne skutočne VEĽKÚ jaskyňu sme doteraz ešte jakživ neobjavovali!
Branislav Šmída, Marek Audy

Keď ma Braňo prehováral na expedíciu, tvrdil, že prechod jaskyňou je príjemná prechádzka. Môj tréning a príprava spočívali v tom, že som chodil na nočné túry, aby som si psychicky zvykol na tmu. To, čo sme na hore prežili, nebol len prechod jaskyne, ale aj hľadanie nových vchodov a jaskýň na nepredstaviteľne rozoklanom povrchu stolovej hory Chimantá. Musel som si osvojiť pre mňa novú jaskyniarsku techniku a naučiť sa s batohom šplhať aj 60 metrov v previsoch a za úplnej tmy. Taktiež prechod stolovej hory bol nepredstaviteľne náročný, nikdy sme ani len netušili, či sa nám vôbec podarí prechod cez plató rozbrázdené mnohými 100 metrovými trhlinami.
Pavol Barabáš

Prieskum v kvarcitových jaskyniach, aké sme objavovali na Chimantá, má svoje neopakovatelné špecifiká: jednak, sú také obrovské, že tu nepostačuje žiadne štandardné speleologické osvetlenie, a jaskyniarovi sa všade naokolo zdá len NEKONEČNÁ ČIERNA TMA, ktorá v nás evokovala neraz až depresívne pocity, či zrovnanie s nehostinným povrchom cudzích planét... V žiadnom prípade sa tu nesmiete vydať na prieskum sám, pretože v zmäti blokov, v prípade, ak by ste niekde spadli a upadli do bezvedomia, by vás už nikto nikdy nemusel nájsť.
Branislav Šmída

Keď som skákal po vysokých kamenných stĺpoch vypreparovaných víchrom a vodou, jeden sa podo mnou zlomil. Spadol som medzi kamene do hĺbky asi štyroch metrov a kamera, ktorú som držal v ruke, sa rozbila. Bolo jej vidno všetky črevá. Keď sa čosi také stane na štvrtý alebo piaty deň expedície, je to koniec nakrúcania. Začal som sa modliť, vzývať rôzne božstvá - poskladal som všetko naspäť, zlepil páskou, stlačil spúšť... a kamera fungovala! Bol to pre mňa taký malý zázrak.
Pavol Barabáš

Všadeprítomné sú zavalité a jedovaté čierne škorpióny, dlhé 8-12 cm, a nesmierne množstvo pavúkov rôznych druhov, o ktorých jedovatosti zatiaľ nič podrobnejšie nevieme. Zákerná je tiež stále možná eventualita prívalu vody z náhlej búrky či dažďa, ktorá sa dokáže prejaviť v priebehu desiatok sekúnd a nie je už čas pred vodou utiecť: treba nájsť najvyšší ostrov kamenia v nejakom dóme, a čakať. Možno hodiny, možno celé dni.
Branislav Šmída

Nebol to výlet. Skôr pokus nakrútiť, čo znamená pravé objaviteľstvo. Čím je človek pri objaviteľských pokusoch posadnutý. Byť s ním vlastne on-line. Zaznamenať, ako objavuje dovtedy neznámu jaskyňu, s čím zápasí, aké problémy pri tom nastávajú. Čo všetko sa môže na expedícii do neznáma objaviť a ako sa podarí vstúpiť do tajných trezorov zeme, kde žijú prastaré rastliny a živočíchy, čo nikdy nevideli svetlo sveta.
Pavol Barabáš

„...jaskyňu Cueva Charles Brewer nie je možné v kvarcitoch porovnať absolútne s ničím. Jej najväčšia chodba, ohromná Gran Galería Karen y Fanny, má objem vyše 400 000 m3, čo by ju mohlo radiť k najväčším podzemným priestorom sveta. Pre porovnanie, je to niekoľkonásobne viac, než má najväčší podzemný priestor na Slovensku, Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni, so 79 017 m3.“
Branislav Šmída

 

 

Pre mňa to bola nová dimenzia. Dimenzia tmy, temna, tajomna. Bol to úplne iný svet, aký som dovtedy poznal. Boli tam problémy, mnoho z tých baktérií, húb alebo plesní nepoznáme. Nedajú sa identifikovať a nevieme aké môžu mať na človeka účinky. Nové druhy škorpiónov, jedovatých stonožiek, množstvo neznámych pavúkov... Sila, ktorá poháňa človeka pri objavoch je však nezadržateľná.
Pavol Barabáš

Najväčším prekvapením pre mňa nebola tá enormná veľkosť, rozľahlosť jaskyne, jej výška, 5 kilometrová dĺžka, nebezpečná rieka, čo v nej tečie rýchlosťou 10 km/hod. Vec, ktorá ma najviac upútala, boli speleotémy - druhotné minerálne formy, ktoré sme našli v jaskyni. Ako vznikli? Ako sa sformovali? Ako im voda vo vzduchu poskytla výživu? Boli živé? Sú živé? Mohli by to byť kolónie bakterií, ktoré produkujú sklo - OPÁL. To je unikátne. To je tá vec, ktorá ma tu ohúrila a zaujala zo všetkého najviac.
Charles Brewer

Objavené jaskyne na Chimante sú aj nebezpečné, enormnou koncentráciou oxidu uhličitého, a baktérií či plesní neznámeho zloženia, ktoré rozkladajú organickú hmotu vo vchodových partiách, a kde je potrebné sa čím menej zdržať, inak môže dôjsť až k závažným otravám. V týchto jaskyniach sa nachádza celá škála doteraz neznámych a nikde nevidených foriem kvapľov a výplní, ktorých chemické zloženie a minerálna štruktúra sa zatiaľ ešte len analyzujú, aj tak však už teraz s určitosťou môžeme tvrdiť, že ide o nové typy minerálov a mikroorganizmov, ktoré ich budujú.
Branislav Šmída

Na vlastné oči sme videli baktérie, ktorých produktom sú nerasty ako opál, goetit, limonit, čo taktiež ešte nikto nevidel ani neopísal. Mikroorganizmy tu dokážu žiť v úplnej tme, pre svoj život nepotrebujú svetlo a nevyužívajú fotosyntézu. Je to niečo nové. Napríklad huby, ktoré produkujú silikón. Všetky tieto organizmy treba preskúmať a výsledky výskumu možno nájdu uplatnenie vo vývoji mikrotechnológií alebo pri výrobe počítačových čipov. Podobne môže byť v budúcnosti objavený život na iných planétach
Pavol Barabáš

Fauna jeskyně je neobvykle pestrá. K největším objeveným živočichům patří několik centimetrů dlouhý škorpion nebo stejně velké kobylky. V jeskyni jsme pozorovali také několik druhů pavouků.
Marek Audy

„Objavovali sme jaskyňu príliš veľkú pre ľudské vnímanie, do ktorej ľudská noha doteraz nevkročila.“
Braňo Šmída a Pavol Barabáš

Chlapci našli v sebe odvahu a vôľu a pokúsili sa realizovať svoje sny. Objavujú a skúmajú podzemie planéty, nakazení jaskynným vírom. Záhadným vírom ušľachtilej túžby po poznaní, ktorá je možno iba pozvánkou pre vyvolených, aby sa aspoň občas vrátili do maternice matky Zeme, kde obnovia svoje sily pre uskutočnenie ďalších snov.
Palo Barabáš

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku17. 8. 2007, 21:15