Podzemný tatranský obor

Vo Vysokých Tatrách, vo vápencovom masíve Javorinská Široká (2210 m) medzi Bielovodskou a Javorovou dolinou sa podaril v uplynulých dňoch unikátny objav: Vo vysokohorskej jaskyni MESAČNÝ TIEŇ, ktorú vlani v júni objavili dvojica jaskyniarov Igor Pap (38) a Branislav Šmída (36), sa pod ich vedením prepracovala výskumná skupina jaskyniarov zo Speleoklubu Univerzity Komenského Bratislava a Speleoklubu Šariš-Prešov sondovaním v náročných meandroch, úžinách a závaloch dňa 19. júla 2005 do veľmi významného pokračovania. To má podobu rozvetveného systému veľkých chodieb, dómov a priepastí, pričom jaskyniari v nich dosiahli už hĺbku -371 m, čím sa stala táto lokalita v priebehu len niečo vyše roka od objavu vchodu už 2. najhlbšou jaskyňou Slovenska. (pozn. Najhlbšou jaskyňou u nás je zatiaľ systém Hipmanove jaskyne v Nízkych Tatrách, s hĺbkou -495 m.)

Novoobjavené časti jaskynného systému Mesačný tieň tvorí zložitý, trojdimenzionálny labyrint nesmierne príkrych galérií, šikmín a balvanísk, pri ktorých prechode si prieskumník-speleológ pripadá ako pri nočnej nočnej vysokohorskej túre... Priestory jaskyne sú neraz veľmi rozľahlé: najväčšia podzemná sieň, pomenovaná ako „Tatra Open“ dosahuje rozmery menšieho futbalového štadónu, až 40 x 80 m v pôdoryse a 15-20 m na výšku, a ide o jeden z najväčších prírodných priestorov našej krajiny. Je tu aj niekoľko ďalších veľkých sál a hlbokých vertikál: šachta pomenovaná ako „Mesačná stvora“ je určite viac než 100 m hlboká, s priemerom cez 10 m, pričom nahor stále ešte pokračuje, nepreskúmaným komínom. V najhlbších partiách jaskyne sa nachádzajú bludiská oválnych chodieb a sifonálnych kolien, ktoré boli v minulosti trvalo zaplavené. Pozostatkom po fosílnych tokoch sú tu dnes už len relikty kremencového a žulového štrku, neraz o veľkosti až futbalovej lopty. Vzhľadom k drsnej vysokohorskej klíme sa v jaskyni nezachovala žiadna sintrová výzdoba, všade sú len nebezpečné závaly. Jaskyňa je teda zaujímavá najmä pre svoju mohutnosť, ojedinelú dosiahnutú hĺbku, ako aj po morfologickej a genetickej stránke. Bolo tu objavených zatiaľ niekoľko drobnejších aktívnych podzemných kolektorov-potokov, ktorých stopovanie a prieskum snáď prinesie v dohľadnom čase ešte výraznejší prieskumný postup do hĺbky.

Jaskyňa bola objavená 26. júna 2004, jej vchod tvorila pôvodne len nenápadná prepadlinka s rozmermi 0,5 x 1 m, ktorá viedla do prvej 25-metrovej priepasti. Na jej dne, v zúžení s oscilujúcim prievanom (ako indikátorom možných ďalších priestorov) začala sondovať trojica jaskyniarov I. Pap, B. Šmída a E. Kapucian, a po niekoľkých dňoch prác sa im podarilo dostať sa do pokračovania, v podobe extrémne úzkych trhlín (tzv. „Skľučujúci meander“), do hĺbky -52 m. Tu sa nakoniec podarilo v chaose veľkých zaklinených blokov nájsť pokračovanie, a v závere minulého leta spočinuli speleológovia na predbežnej hĺbkovej méte -142 m. Do konca septembra tu bolo potom objavených okolo 2,5 km chodieb, z ktorých väčšina bola hneď zmapovaná.

Objav a prolongácie jaskyne Mesačný tieň boli ocenené Slovenskou speleologickou spoločnosťou (SSS) v apríli tohto roku na Speleomítingu vo Svite ako najvýznamnejší jaskyniarsky počin na Slovensku v roku 2004.

Súčasný rozsah chodieb jaskyne odhadujú jeho objavitelia k dnešnému dňu na už viac než 5 km, čím sa jaskyňa Mesačný tieň stala už druhou najdlhšou jaskyňou slovenskej časti Tatier a prekonala tak aj rozsah sprístupnenej Belianskej jaskyne. (pozn. Mesačný tieň tým pádom patrí aj k 10. najväčším jaskyniam na Slovensku.)

Klíma v jaskyni je veľmi nehostinná až surová, teploty sa pohybujú medzi 3-4 °C. K tomu pristupuje vysoká, takmer 100-percentná vlhkosť. Speleológovia tu bádajú v náročných podmienkach, porovnateľných s tými v najhlbších alpských jaskynných systémoch. Transport materiálu po dnové partie trvá takmer 8 hodín, výstup prakticky celý deň. Jaskyniari preto zriadili v hĺbke -320 m podzemný bivak a z neho realizujú mnohohodinové exploračné akcie, mapovanie, vystrojovanie priepastí, fotodokumentáciu a odborný geovedný výskum, v dvoj- až troj-členných týmoch a počas niekoľkodňových táborov. K výskumu sú potrebné kvalitné karbidové svetlá, nepremokavé overaly a moderná speleoalpinistická technika (laná, expanzné skoby, prenosná elektrocentrála). Tým speleológov je však veľmi skúsený a zohratý, tvorí ho viacero špičkových slovenských jaskyniarov (Šmída, Kapucian, Pap, Ágh, Griflík, Hačo, Mikuš, sestry Majerníčkové), ktorí už objavili nespočetné nové jaskyne a ich pokračovania u nás, i počas mnohých expedícií v zahraničí (naposledy napr. februárová výprava 2005 na nedostupné stolové hory tropickej Venezuely, kde bola preskúmaná najväčšia pieskovcová jaskyňa sveta.) Na poslednom pracovnom zostupe do jaskyne Mesačný tieň do hĺbky -320 m sa podieľal aj známy dokumentarista Pavol Barabáš, ktorý v jaskyni natočil prvé filmové zábery.

Hĺbkový potenciál skrasovatenia priľahlého masívu je až 900 m, a dajú sa tu zároveň predpokladať objavy ďalších podzemných kilometrov chodieb. Jaskyňa vznikala v medziľadových dobách (tzv. interglaciáloch), a to prenikaním vôd z topiacich sa firnových splazov a ľadovčekov. Mesačný tieň je fyzicky mimoriadne náročná jaskynná lokalita a prieskum v nej je reálne nebezpečný: z tohto dôvodu bola pre verejnosť uzavretá. Vo výskume a prieskume tu bude ďalej pokračovať skupina jaskyniarov pod vedením členov Speleoklubu Univerzity Komenského.

Branislav Šmída a Igor Pap

ďalšie zdroje informácií:
www.sss.sk
www.speleork.sk