Kryštálové oči

Počas 23 dňovej expedície jaskyniari objavili na ťažko dostupnej a tajuplnej stolovej hore Kukenan (v reči indiánskeho kmeňa Pemonov to znamená Horu, kde sa chodí zomierať alebo Hora samovrahov) niekoľko nových jaskýň, z ktorých najdlhšou je zatiaľ Cueva con las Columnas (Stĺpová jaskyňa) s dĺžkou okolo 300 m.

Najcennejší objav však čakal v masíve najvyššej stolovej hory Roraima, kde jaskyniari našli doteraz neznáme pokračovania neočakávane dlhých chodieb v jaskynnom systéme Cueva Ojos de Cristal. Tá sa tak stala najdlhšou kvarcitovou jaskyňou sveta s dĺžkou 15 280 m!

Jaskyňu Cueva Ojos de Cristal lokalizovali v roku 2002 moravský jaskyniar a fotograf Marek Audy so slovenským speleológom Zoltánom Ághom. Už v januári 2003 tu pätica slovenských a českých prieskumníkov pod vedením B. Šmídu a M. Audyho zdokumentovala rozsiahlu sústavu veľkých subhorizontálnych chodieb, galérií, siení, kaskád a dvoch podzemných riek rozsahu 2,4 km. Načas sa lokalita stala štvrtou najdlhšou a zároveň najdokonalejšie vyvinutou jaskyňou v kvarcitoch, čo šokovalo vedecký svet.

Najnovšia expedícia na stolových horách Roraima (2723 m n.m.) a Kukenan (2600 m n.m.) viedla k objavu takmer 5 km neznámych jaskynných priestorov, z čoho viac ako 4 km pripadajú na nové postupy v samotnom systéme Cueva Ojos de Cristal.

Ide o rozľahlé, tiahle a stupňovité galérie a ich odbočky, koncentrované najmä okolo tzv. Slovenskej vetvy. Jaskyniari tu našli aj dva väčšie dómy. Kaverna Sieň Matky SSS (40 x 50 m) sa stala najpriestrannejšou sálou jaskyne.

Na Roraime okrem toho našli aj niekoľko ďalších nových menších jaskýň s dĺžkou do 65 m, a opätovne preskúmali prinajmenej 140 m hlboký systém trhlinových priepastí systému Grieta de Diablitos Volantes (Trhlina lietajúcich diablikov) s mohutnou podzemnou riekou. Tu sa venovali aj pozorovaniu a filmovaniu početnej, takmer 1000-člennej aktívne hniezdiacej kolónie obrovských slepých jaskynných vtákov "guácharos" (Steatornis caripensis).

Dvaja členovia týmu, geológovia B. Šmída a L. Vlček, realizovali v systéme Cueva Ojos de Cristal tiež odborný geologický, geomorfologický a speleogenetický výskum; podarilo sa napríklad objektívne dokázať vznik a vývoj tzv. "vtáčích kvapľov" (plumón stalactites). Boli objavené nové typy a formy veľmi spektakulárnych, aerosólových jaskynných výzdob, ktoré sú veľmi pravdepodobne organického pôvodu. Odobrané mineralogické vzorky sú pripravené na laboratórnu analýzu.

Jaskyňa Ojos de Cristal si novou objavenou a zmapovanou dĺžkou cez 15 kilometrov výrazne upevnila primát najdlhšej jaskyne v kvarcitoch. Najväčšou jaskyňou sveta v kvarcitoch, objemom známych priestorov, zostáva stále obria, 4732 m dlhá Cueva Charles Brewer v masíve Chimantá. Jej superdóm Gran Galería Karen y Fanny dosahuje objem až 400 000 metrov kubických. Slovenskí jaskyniari preskúmali jaskyňu v rokoch 2004 a 2005 v spolupráci s jej venezuelským objaviteľom, Charlesom Brewerom - Caríasom.

Expedície Chimantá (2005) a Kukenan/Roraima (2006) sú filmovo zdokumentované zo všetkých troch stolových hôr materiálom, ktorý zachytáva unikátnu endemickú prírodu na povrchoch tepuy a činnosť speleológov pri objavoch v atypickom vysokohorskom tropickom podzemí.

Braňo Šmída
2. 4. 2006, Santa Helena, Venezuela