Na Južnom póle je mínus 54 stupňov. Nuž, to som sa dal ale nahovoriť... Keď si predstavím, kde mám ísť, tak mám nevoľnosť v oblasti žalúdka. Od pobrežia Antarktídy, na jej najvyšší vrchol. Nikomu sa to zatial nepodarilo. Ono je to totiz asi 400 kilometrov po antarktických pohoriach popretkávaných rozbrázdenými ľadovcami. Zimy si užijeme asi dostatok, ale je to asi nič oproti tomu, čo si naplánoval Peťo. Viac si prečítajte v rozhovore s Petrom Valušiakom v denníku Šport.
38-ročný Peter Valušiak sa vydal za svojím ďalším vysnívaným cieľom: je ním prechod z pobrežia Antarktídy od Patriot Hills (340 m nad morom) - peši, bez dopĺňania zásob po ceste, cez najvyšší vrchol najjužnejšieho kontinentu Mount Vinson (5140 m) a odtiaľ sólo na južný pól (2835 m) s návratom na pobrežie. Takáto kombinácia autonómneho polárnického prechodu s výstupom na Vinson Massif sa zatiaľ ešte nikomu nepodarila. Celá trasa meria približne 2500 km, na jej absolvovanie má maximálne 78 dní. Prečo práve tento časový limit?
„Do Antarktídy človek nemôže ísť slobodne, kedy a ako chce, ale iba cez jedinú agentúru, ktorá má monopol na zabezpečenie týchto ciest a celý servis. Samozrejme, tomu zodpovedajú aj ceny,“ vysvetľuje Peter Valušiak.
„Firma Antarctic Logistic Expedition (ALE) otvára svoj let na Antartidu 9. novembra a ruší ho 26. januára, predĺženie pobytu stojí na deň 25 000 dolárov, čo je však na naše pomery jednoducho neúnosné.“
V prvej fáza bude orientane najhorsia a nariskantnejsia cez nezname pohoria kde nikto nepozna cestu. Pojde sa uzemim cez ladovce a sedla, kde este nestala ludska noha. Tazko povedat kolko bude trvat prechod cez tieto antarticke pohoria. Z pobrežia na Mt. Vinson, bude Valušiakovi robiť spoločnosť slovenský filmár Pavol Barabáš a trio Čechov - cestovateľ Rudolf Švaříček plus horolezci Vladimír Nosek so Zdeňkom Hrubým.
“Antarktída je najhornatejším svetadielom s priemernou nadmorskou výškou 1700 metrov. Napríklad Ázia, v ktorej sú aj Himaláje, má v priemere ako kontinent len 900 metrov. Hlavným rizikom terajšej výpravy je nebezpečenstvo pádu do ľadovcovej trhliny, lebo keď človek na seba stiahne ešte aj sane s výbavou, ktoré ťahá, môže to byť veľmi zlé,“ hovorí Peter Valušiak.
„Posledný údaj o teplote mám z utorka, na južnom póle bolo -56 stupňov Celzia. Začína sa síce antarktické leto, ale aj tak do konca januára treba rátať s mínus tridsať až mínus štyridsať stupňami. Slnko tam teraz už svieti 24 hodín denne, no pri zvratoch počasia, ktoré môžu trvať aj dva týždne, sa všetko zatiahne do bielej tmy s víchricou. Na Mount Vinson je to od Patriot Hills vzdušnou čiarou 320 km, odtiaľ pôjdem už sám akoby z kratšej strany trojuholníka k pólu - táto fáza môže mať aj so všetkými obchádzkami trhlín 1400 km. Chcem to stihnúť za 45 až 50 dní. Cesta k pólu je v podstate ako ísť na kupolu, z ktorej fúka protivietor, preto sa smerom k nemu nedá použiť na ťahanie saní a človeka na lyžiach padák. To bude, dúfam, možné až v tretej fáze, na približne 1200 km dlhom úseku z pólu k pobrežiu - to chcem zvládnuť za 15 až 20 dní, už dokonale rozchodený a so saňami, z ktorých bude zo dňa na deň ubúdať sušená strava a benzín na varenie. Beriem so sebou 800 gramov jedla na deň, 55 litrov benzínu, dva hrnce, dva variče, dva satelitné telefóny so solárnymi batériami, stan, spací vak, karimatky, dva páry špeciálne upravených lyží, stúpacie železá, padák, náradie na opravy a oblečenie - dohromady asi 130 kilogramov.“
Peter Valušiak má bohaté skúsenosti s extrémnymi podujatiami najmä z Arktídy - v roku 1998 s troma Rusmi ako prví ľudia na svete prešli peši a na lyžiach, bez cudzej pomoci a dopĺňania zásob, za 118 dní z Ruska cez severný pól do Kanady. Na južnom póle už bol - v roku 1996 ho však monopolná firma, ktorej aj s dvoma Rusmi mastne zaplatili, pre údajný hroziaci zvrat počasia stiahla lietadlom na pól 250 km pred jeho peším dosiahnutím. Na južnom póle potom dva týždne v ideálnych podmienkach čakali na odlet z Antarktídy...
Peter Dodek
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)