Súčasný stav klímy Zeme sa dá zhrnúť jednoducho: rast extremalít počasia, náhle vpády teplých i studených frontálnych systémov z oceánov na pevninu kontinentov, extrémny nárast zrážok, teplôt i prietokov na vodných tokoch na všetkých kontinentoch. Sprievodnými javmi je častejší výskyt extrémnych súch, živelných pohrôm, ako sú tornáda, hurikány, veterné smršte, požiare, povodne...
Dochádza k priestorovej i časovej zmene rozdelenia zrážok počas roka. V horúcom lete prší viac a intenzívnejšie a mimo leta prší menej, takisto v horských chladnejších oblastiach prší viac a intenzívnejšie než v nížinných oblastiach. Celkovo na kontinentoch prší menej a vysušujú sa celé regióny i ochranný obal Zeme. Dybnamizujú sa vzdušné prúdy v atmosfére, ktoré vyvolávajú extremalitu počasia. Rastie agresivita nielen v atmosfére, ale aj v prírode. Keďže človek je súčasťou ekologického reťazca, stáva sa tiež viac agresívnym, pretože sústavné zhoršovanie stavu vody v rôznych regiónoch sveta zhoršuje socio-ekonomické, kultúrne i environmentálne prostredie.
Príčiny zmien
Človek svojimi zásahmi do prírody, konkrétne aj do vodného cyklu na planéte, vážne narušil relatívnu stabilitu počasia. Masívnou kanalizáciou vodných tokov, odvodňovaím, meliorovaním a vyhladzovaním obrovských poľnohospodárskych plôch, nekontrolovateľnou urbanizáciou zemského povrchu, ktorá zabraňuje prirodzenej akumulácii dažďových vôd v povodiach (výstavba miest, dopravných stavieb, diaľníc, ciest, parkovísk) zakryl značnú časť krajiny, dôsledkom čoho je čoraz väčší odtok vody z kontinentov do morí a oceánov. Postupne sa takto naruša malý hydrologický cyklus, čo v praxi znamená, že nad pevninou prinášajú zrážky čoraz menej vody a jej odtok sa súčasne neustále zvyšuje. Výsledkom je rýchle vysušovanie zeme na celých kontinentoch a jej následné prehrievanie, čo má zásadný vplyv na stabilitu globálneho ekosystému planéty Zem, vrátane jej ochranného obalu (atmosféry). Toto katastrofické vysušovanie kontinentov vyvoláva kŕče, ktoré sa prejavujú živelnými pohrómami, veternými smršťami, ničivými búrkami, záplavami, dlhotrvajúcim suchom, požiarmi, ba aj takými prejavmi, akými sú zemetrasenia, či vlny tsunami. Mení sa zaťaženie zemskej kôry kontinentov, ktorá je každým rokom odľahčovaná o stámiliardy ton vody a o tú istú váhu zaťažovaná zemská kôra v oblasti oceánov.
Zmeny počasia na Slovensku
Na Slovensku sa taktiež zmenilo rozdelenie zrážok. V horských oblastiach prší viac a v nížinných menej, než v minulosti. Na základe analýz dlhodobých trendových zmien pre ročné, sezónne i mesačné zrážky, možno konštatovať, že v uplynulých desaťročiach došlo na našom území k dlhodobému poklesu priemerných ročných zrážok. Znížili sa o 40 milimetrov, tj. o 5,6%. Pritom ide o rovnaký pokles v zimnom i letnom období. Podelili sa skutočne bratsky - každé obdobie prišlo o svojich 20 percent. V období od septembra do mája pokračuje trend znižovania zrážok, a výsledku nepomôže ani fakt, že v októbri a februári je to naopak. Na vrchole leta, v mesiacoch jún, júl a august, zasa dochádza k výraznému trendovému zvýšeniu priemerných mesačných zrážok. Toto obdobie je charakteristické výskytom intenzívnych letných lejakov búrkového charakteru. Vtedy zrážky spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť vzniku povodní a záplav. Inými slovami - v krátkych časových úsekoch spadne na naše územie extrémne veľa zrážok a v dlhších sa zasa znižuje intenzita zrážok natoľko, že výrazne zmenšuje šancu na vytváranie zásob vodných zdrojov prirodzenou akumuláciou. Výsledkom je vážne narušenie celkovej vodohospodárskej bilancie v povodiach Slovenska. O 70 milimetrov menšie zrážky predstavujú stratu približne 3,5 miliárd kubických metrov vody.
Okrem toho je tu ešte ďalší problém. Analýzy dlhodobých trendových zmien dokazujú, že nepriaznivý vývoj pokračuje aj podľa výškového rozdelenia územia Slovenska. V oblastiach pod 500 metrov sa zaznamenáva dlhodobý pokles ročných priemerných zrážok a v oblastiach s nadmorskou výškou nad 500 metrov sa zasa priemerné ročné zrážky zvyšujú. Treba jednoznačne povedať, že sú to nepriaznivé trendy. S pribúdaním nadmorskej výšky pribúda aj zrážok. Výsledky takéhoto vývoja bývajú tragické. Živelné pohromy, povodne, smršte. No nielen to. Tieto dlhodobé trendy poukazujúce na zvyšovanie množstva zrážok s veľkou intenzitou a poklesu zrážok s malou intenzitou, spôsobujú, že dochádza k predlžovaniu suchých období. Vplyvom zvyšovania rozdielu teploty zemského povrchu medzi presušenou poľnohospodársko-priemyselnou rovinatou oblasťou a chladnejšou zalesnenou oblasťou Slovenska nastáva zmena prúdenia vzduchu, prejavujúca sa výraznejšou kumuláciou vodných pár nad horskými masívmi.
Michal Kravčík, Peter Pačaj
SCENÁR VPLYVU KLIMATICKÝCH ZMIEN DO ROKU 2020
(Pentagon)
- okolo roku 2007 zničia silné búrky pobrežné hrádze v Holandsku a väčšina územia tohoto štátu sa stane neobývateľná
- celkové ochladenie nevylúči, že do roku 2010 Európa (ani USA) zaznamenajú o tretinu viac dní s teplotami nad 32 stupňov Celzia so sprievodnými búrkami, zničujúcimi vetrami a suchami, obrovskými výkyvmi teplôt, čo najmä poľnohospodári pocítia ako problém
denník Pravda, 4. júna 2005
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)