Môj otec Jaro má vzadu na krku dve jazvy. Keď som sa ho ako malý chlapec raz opýtal, čo sa mu stalo, rozpovedal mi krátky príbeh: "V roku 1953 som bol vyslaný na východné Slovensko do Sniny na pomoc pri výstavbe fabriky Vihorlat.
Okrem zabezpečovania strojov a zariadení pre vybavenie prevádzok fabriky bolo treba zabezpečovať i stavebný materiál, najmä drevo. Vybrali sme sa preto do priľahlých lesov v oblasti obce RUNINA, ktoré hraničili so ZSSR. Okrem mňa a lesníka boli s nami aj príslušníci pohraničnej stráže. Niesol som palicu, s ktorou som si odhŕňal nízke konáre pri predieraní sa cez porasty. V jednej chvíli som pocítil náraz, palicu mi vyrazilo z ruky a na šiji som zacítil bolesť....
Bol to rys. Jeden pohraničiar ho s pažbou zrazil zo mňa. Boli sme z udalosti dosť šokovaní, najprv som nič necítil, ale za chvíľu som mal celý chrbát od krvi. Skoro rok mi rany na šiji hnisali a nereagovali na vtedajšiu liečbu. Ešte dnes, po cca 56 rokoch, ich cítim. Keď sme túto situáciu analyzovali, dôvodom, prečo rys zaútočil, bola obrana rysíčaťa pred mojou palicou, s ktorou ma rys identifikoval ako potencionálneho útočnika... "
Keď mi to rozprával aj som mu závidel to dobrodružné stretnutie s divou šelmou v prírode. Vtedy som ešte netušil, že sa aj mne naskytnú príležitosti zopár stretnúť s touto divou šelmou. Prvý raz to bolo vo Vysokých Tatrách na Podbanskom 100 metrov od domu vedúceho polesia. Rys prešiel asi 10 metrov kľudne odomňa. Už bol starší. Zvedavo si ma premeral. Pomaly som vybral kameru. Ako herec prechádzal lesom a ja som pocítil nielen vzrušenie, ale i pocit šťastia. Keď som to vzápätí vyrozprával polesnému, nechcel mi veriť. Vraj tu žije 30 rokov a rysa tu ešte nevidel. Až záznam z kamery ho presvedčil. Prečo sa mi v ten deň rozhodol ukázať, tomu dodnes nerozumiem...
Ešte som mal pár krát možnosť stretnúť rysa. Aj pri nakrúcaní filmu Vysoké Tatry, ktorý sme robili s Tomášom Hulíkom a Milošom Majdom. Teraz mám to šťastie sledovať projekt Návrat rysov, ktorý títo dvaja dali dokopy: Z ostravskej ZOO dostali dvoch malých rysov, ktorých sa pokúsia vrátiť do prírody. Keď som videl ako sa bezstarostne klbčia medzi sebou, spomenul som si na zábery, ktoré som kedysi nakrútil s rysicou. Správanie takmer na nerozoznanie. Zdá sa že im chalani plne nahradili matku. Držím im palce!
- Pavol Barabáš
Vytlačiť stránku
Archív aktualít
RSS
