Skúste si predstaviť, že by naša Zem mala priemer iba niekoľko metrov a vznášala by sa niekde nad rozkvitnutou lúkou. Ľudia, ktorí by ju objavili, by ju prehlásili za najväčší zázrak. Obchádzali by ju s úctou dookola a divili by sa veľkým vodným plocham, malinkým jazierkam i riekam, ktoré do nich tečú z bielych hôr. Tiež by boli udivení z tenkej vrstvy plynu a vode zavesenej v ňom, ktorá ako tajomný závoj sem tam poodhalí krásy Zeme. Obdivovali by všetky tvory pohybujúce sa na súši i vo vode v dokonalej harmónii. Ľudia by zem prehlásili za posvätnú...
Najkrajšia vo vesmíre...
Chránili by ju, aby sa jej nič nestalo, pretože je jedinečnou a jedinou. Zázrak, ktorému by sa chodili ľudia modliť o uzdravenie, z ktorého by čerpali energiu, vedomosti, ale hlavne krásu. Divili by sa, ako mohla táto guľa vzniknúť, ako sa to vôbec mohlo stať.
Ľudia by túto Zem milovali a ochraňovali by ju svojimi životmi, pretože by nejakým spôsobom vycítili, že by bez nej ich životy boli ničím.
Nikoho by ani vo sne nenapadlo vysypať na ňu smeti, naliať na ňu mastnú škvrnu, či zlikvidovať nejakého živočícha na nej, lebo by nikto nechcel o ten zázrak zvaný Zem prísť.
Keby naša Zem mala len niekoľko metrov v priemere....
A tak si so smútkom predstavujem tú našu Zem, všetky tie zvieratá na nej žijúce, rastliny i hmyz, ktorým sme svojimi jedmi pomohli opustiť tento svet, dokonca skôr ako sme ich vôbec spoznali. Našej matke Zem akoby sme nevedeli, ale ani nechceli porozumieť. Práve to ma prekvapuje, že práve arogancia Homo sapiens k našej Zemi a všetkému živému na nej je neuveriteľná. Pozorujúc našu Zem z odstupu pripadá mi náš živočíšny druh ako nekontrolovateľný vírus, čo napáda Zem, tak ako našu myseľ preplnenú konfliktnými hodnotami a predstavami...
Nechtiac mi napadá výrok jedného spisovateľa Johna Fowlesa, s ktorým sa bojím súhlasiť:
"Možno svojim tvarom sme časťou ľudstva: V skutočnosti sa mi zdalo, že som jeden z tej hordy seba zničujúcej hordy krýs. Som rád, že nie je žiadny boh! Keby bol, tak si neviem predstaviť, že my, zúriví, krátkozrakí a nenásytne egocentrický tvorovia by sme na tejto zemi mohli prežívať, čo len jediný deň!"
Bránim sa podvedome tomuto prirovnaniu, ale pozerajúc okolo seba je zrejme, že sa všetci usilujeme len o to, aby sme sa stali materiálne bohatšími rok po roku, bez ohľadu na to, čo z toho vzíde pre našu Zem. Vidina západného pokroku získala nadvládu nad duchovnými hodnotami a na svojich cestách ohromene pozorujem ako je exportovaná do každého kúta nasej Zeme. Nie je preto ani trochu nádeje , aby sa Zem ubránila pred 6-timi miliardami ľudí, ktorí prepadnú tejto materialistickej fantázii... Export západnej kultúry na DVD zaplavuje už aj Mustang i Novú Guineu. To že technológie sa dostanú všade je len otázkou krátkeho času, dôležitejšie je však to, aké posolstvá tieto "zázraky" budú šíriť...
Palo Barabáš
Vytlačiť stránku
