V tieni mohutných balvanov počúvame príbehy starého afrického kmeňa. Nie slovami - tie nie sú potrebné. Hovoria gestami, pohľadmi, tichom. Každý ich pohyb je súčasťou pradávnej choreografie prežitia.
Kým žije spoločenstvo, kde jednotlivec nie je ničím bez celku, prežíva tu niečo vzácne. V monotónnom šúchaní mlynských kameňov znie pravda stará ako hory samotné - že človek potrebuje niekam patriť, potrebuje byť súčasťou príbehu väčšieho než on sám.
Vytlačiť stránku
