Klubové dobrodružstvo s Pavlom Barabášom

„Veľa klubov už v júli nehrá a celkovo sú letné mesiace pre kinodistribúciu nie veľmi lichotivé. Preto sme sa rozhodli zaradiť obidva filmy na koniec júna. Premiérovým titulom je v tomto prípade Veľký kaňon, ale aj Horského vodcu berieme ako skvelú akvizíciu a atraktívnu ponuku pre kinárov. Vždy je radosť mať filmy pána Barabáša v portfóliu,“ vysvetlila pre Film.sk Tatevik Čiháková Avnikjan z ASFK. Tri týždne plavby bez kontaktu s civilizovaným svetom zažila 15-členná expedícia, ktorú zaznamenáva Barabášov film Veľký kaňon. Členovia tejto expedície splnili sen režisérovho kamaráta, vodáka Jožka Černého,
ktorý sníval o rieke Colorado, ale jej splavovania sa nedožil. Už len dostať sa na takéto splavovanie je husársky kúsok. Podľa Barabáša sa v záujme ochrany Národného parku Veľký kaňon púšťa na rieku len jedna expedícia denne. Oficiálne povolenia sú pritom vypredané na 25 rokov dopredu. Barabáš mal však šťastie. Národný park organizuje pre záujemcov lotériu. Šanca uspieť v nej je asi jednopercentná, Barabášovi s tímom sa to však podarilo. „Týždeň pred odletom do USA však vypukla pandémia a hranice Ameriky sa uzavreli. Národný park nám vyšiel v ústrety a posunul nám termín o dva roky,“ prezradil režisér na svojich stránkach. Pätnásťčlenná posádka sa nalodila 3. 4. 2022, mala tri klasické rafty s pádlami a dva zásobovacie rafty ovládané drevenými veslami. Piekli si vlastný chlieb a v rieke lovili pstruhy. Telefóny nebrali – nie je tu signál. „V súčasnej rýchlej dobe, keď sme takmer všetci závislí od mobilných telefónov a internetu, si už ani nevieme predstaviť, že sú miesta, kde nie je pokrytie. A práve to je úžasné, že vo Veľkom kaňone nie je žiadny mobilný signál. Smartfón si tam preto neberiete. Nemali sme so sebou ani satelitný telefón. Išli sme tam jednoducho s vedomím, že nebudeme mať tri týždne žiadny kontakt s civilizovaným svetom, tak ako sme ho nemali ani na mnohých expedíciách predtým,“ vysvetlil v materiáloch k filmu režisér.
Medzi množstvom výprav, ktoré Barabáš v minulosti absolvoval, splavovania nechýbajú. „Ale splavovať Veľký kaňon je niečo celkom iné. Rieka Colorado je pre mňa symbolom niečoho unikátneho, čo nikde inde na svete neexistuje,“ pokračuje Barabáš. „Plavíte sa niekoľko týždňov obrovským kaňonom s úžasnou a veľmi rôznorodou scenériou. Každý deň, každá hodina sú tu úplne iné. Každý deň vidíte inú farbu skál, inú farbu vody z nespočetných prítokov, objavujete bočné úzke kaňony, každý iného charakteru. Rieka Colorado má množstvo ťažkých perejí, dokonca klasifikácie 9 z desaťdielnej americkej stupnice. Z nášho pohľadu však boli bezpečné, lebo v mohutnej rieke nie sú zradné skaly,“ povedal režisér. Veľký kaňon je pre neho fascinujúci ako prierez geológiou zeme. „Najhlbšie vrstvy sú staré až 1,7 miliardy rokov – skoro polovica histórie našej planéty. Od povrchu nás delí 1 850 metrov. Nikde inde nie je geológia Zeme taká čitateľná ako tu. V niektorých horninových vrstvách sa nachádzajú skameneliny živočíchov z dávnej doby a v úchvatných bočných roklinách nám náš geológ Robo ukazuje, čo trápi vedcov. Skalné vrstvy staré 250 miliónov rokov ležia na skalách starých 1,2 miliardy rokov – chýba tu teda skoro jedna miliarda rokov z histórie Zeme,“ opísal svoje pocity z divokej plavby do útrob zeme. 

Druhou Barabášovou novinkou v kinách je Horský vodca, snímka, v ktorej centre sú tatranskí horskí vodcovia a ich práca. „Veľmi dobre ukazuje vodenie v skalách vo Vysokých Tatrách so všetkými emóciami, vibráciami, energiou a aj s problémami, ktoré s tým prichádzajú. Film je dokonalým záberom tejto časti vodcovstva. Vedel by som si predstaviť, že by sa dalo pokračovať ďalšími scénami vodenia v inom teréne, inými disciplínami, s inými emóciami a problémami,“ zhodnotil snímku rakúsky horský vodca Albert Leichtfried po projekcii na Generálnom mítingu horských vodcov vlani v Starom Smokovci. Ďalší z prítomných oceňovali napríklad to, že snímka zaznamenáva rôzne, nielen tie pekné aspekty povolania horského vodcu a zároveň je obrazom majestátnosti Vysokých Tatier. „Horskí vodcovia sú súčasťou tohto nášho čarovného sveta tatranských štítov. Ich zmysel je v pomáhaní splniť sny a túžby ľuďom, pre ktorých by boli najvyššie končiare Tatier nedostupné. Za týmto remeslom sa však neskrýva len sloboda, romantika a dobrodružstvo. Vo filme Horský vodca som sa snažil predstaviť toto náročné povolanie. Organizované vodcovstvo v Tatrách si v roku 2023 pripomenie už 150 rokov od svojho vzniku. Poslanie tatranských vodcov sa v podstate ani dnes nezmenilo. Skoro denne sprevádzajú ľudí na štíty Tatier. Ich práca vyzerá romanticky, ale film je aj zamyslením, či je to skutočne tak,“ povedal režisér, podľa ktorého sa ľahšie vytvorí portrét konkrétneho človeka než takýto všeobecný pohľad na profesiu. Pôvodne chcel Barabáš film nakrútiť v roku 2011, keď nakoniec vznikol seriál Príbehy tatranských štítov.