Syn sa zapozeral do trilógie Pán prsteňov. A zrazu som si uvedomil, že tento príbeh je aj o tatranských chatách. O moci. O tom, čo s nami moc urobí, keď jej nevieme odolať.
A kladiem si otázku z filmu:
Čo sa stane, keď človek dostane moc rozhodovať o tom, čo vytvorili iní?
Tolkien na túto otázku odpovedá Prsteňom.
Prsteň bol symbolom moci. A jeho najväčšie nebezpečenstvo nebolo v sile, ktorú dával. Ale v tom, že človeka presvedčil, že práve on ju použije správne.
Tak sa začína Zlo.
Nie vždy nenávisťou. Niekedy presvedčením, že mám právo rozhodovať za druhých.
Prsteň skúša zlých aj dobrých. Pretože najťažšia skúška človeka neprichádza vtedy, keď moc nemá, ale keď ju získa.
Aj tatranské chaty sú svojím spôsobom takým Prsteňom.
Nie sú zlaté, ale nesú v sebe obrovskú hodnotu.
Téryho chata nie je iba stavba z kameňa.
Je dedičstvom ľudí, ktorí ju vytvorili a desaťročia udržiavali.
Nastal však zlom. Kedysi vážený Klub slovenských turistov, ktorý desaťročia spájal ľudí láskou k horám, sa dnes čoraz častejšie spája s konfliktmi, pochybnosťami a stratou dôvery, ktoré prišli s novým vedením.
Znova sa vrátim k Pánovi prsteňov:
Sauron nebol nebezpečný iba preto, že mal moc.
Bol nebezpečný preto, že uveril, že moc mu dáva právo rozhodovať o všetkom.
Skutoční hrdinovia boli tí, ktorí tomuto pokušeniu odolali.
Možno ani nie Frodo, ktorý niesol Prsteň, ale jeho priateľ Sam. Obyčajný hobit. Bez veľkej moci. Ale s veľkým srdcom.
A možno práve tatranskí nosiči sú takí Samovia.
Chaty nevlastnia. O ich osude nerozhodujú. Ale celé desaťročia nesú ich odkaz, tradíciu a dušu Tatier.
Práve preto boli zaradení do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Pred pár dňami som stretol osemdesiatročného Petra Petrasa. Niesol na Rainerku asi štyridsať kilogramov. Nad ním práve letel vrtuľník zásobujúci Téryho chatu. Nosiči novej chatárke z etických dôvodov odmietajú nosiť.
Peter sa na vrtuľník pozrel a smutne povedal: „Ten vrtuľník je obrovská hanba.“
Nejde iba o vrtuľník. Ide o hodnoty. Preto otázka dneška možno neznie: "Kto bude vlastniť tatranské chaty?"
Ale, či vôbec chápeme ich skutočnú hodnotu...
Pretože niektoré veci nie sú majetkom. Sú dedičstvom. A najväčšia skúška pre naše Tatry nebude v tom, kto získa moc.
Ale v tom, či jej dokážeme odolať.
Aby nám nevzala to najcennejšie: ICH DUŠU...
Vytlačiť stránku
