Vysoké Tatry - nová jaskyňa Mesačný tieň

Bude Mesačný tieň najdlhšou jaskyňou Slovenska?
Igor Pap (2009-06-08 15:41:16) Po desiatich dňoch rehabilitácie opäť stojím na prahu ďaľšieho neopakovateľného zážitku v tejto monštruoznej jaskyni. Obrovské napätie a sentimentálne nálady ostro kontrastujú s bielou horskou krajinou, pokrytou čerstvým snehom.Je 4. jún, von panuje ešte zimná atmosféra.Čierne mraky od západu neveštia nič dobrého. Tentokrát sme len dvaja. Jaro Stankovič, známy svojimi dlhými sólami v tejto diere a moja maličkosť. Budem mu stačiť, nemáme priveľkú záťaž, smelé ciele, príme nás vôbec hora a jej démoni? Čo keď sa niečo stane, kto nás nájde a kto pomôže? S otupeným výrazom v tvári hádžem do šachty zodreté lano. Chystáme sa ukoristiť časť posledného pokladu Tatier.

Viac fotografií (25)
Nová tatranská jaskyňa Mesačný tieň


mestienperex2.jpgMôj príbeh z jaskyne
V polovici leta 2005 mi volá nadšený Braňo, že s Igorom objavili nové obrovské priestory v jaskyni Mesačný tieň v tatranskom masíve Javorinská Široká. Sú vraj také veľké, aké sa nám podarilo nájsť v Pekelnej diere na venezuelskej stolovej hore Chimantá. Potrebujú v podzemí, v hĺbke asi - 320 m, zriadiť ďalší postupový tábor, aby bolo možné rozsiahlu sieť trojdimenzionálneho jaskynného systému ďalej preskúmať.

Kým sme dali dohromady množstvo materiálu, ktorý je nevyhnutný na prieskum a vybudovanie tábora v hĺbke, bol už večer. Po takmer trojhodinovom pochode v noci dorážame k vstupnému vchodu jaskyne vo výške 1770 m.

expjesktat.jpg
jesk06.jpg


Začínam vnímať neuveriteľné obrovité šachty v okolí tábora, ktorým sa nedá dosvietiť na koniec. Chytá ma znova elán. Kamera mi konečne dáva pocit, že cez jej hľadáčik tu môžem niečo zaujímavé vytvoriť a objaviť aj ja. Pri filmovaní zabúdam na stiesnené pocity z plaziviek. Tie sa vracajú, až keď zaliezame do spacákov.

Po chvíli už počujem spokojné chrapotanie Igora a Zola. Ja ešte dlho nemôžem zaspať. Rozmýšľam, či sa dokážem dostať cez kolmé šachty znova na povrch. Keby sa tu čokoľvek stalo... no, radšej nemyslieť. Je mi jasné, že záchrana je tu nemožná.

Obdivujem túto komunitu ľudí, ktorá je ochotná ísť za svojimi snami a objavmi hlboko do cudzieho a neprístupného podzemia. Nachádzať krásu, ticho a samotu v nedotknutom svete fascinujúceho sveta, ktorý si my, "pozemšťania", len ťažko vieme predstaviť.

Všetci už spia a ja ani neviem, kedy som vôbec zavrel oči. V tejto tme je to vlastne jedno.

Tak - dobrú noc Mesačný tieň.

- Palo Barabáš, 1. augusta 2005

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku15. 3. 2012, 15:03