Nakrúcanie v jaskyni Mesačný tieň

Nových, viac ako šesťsto metrov objavov, hlásime opäť aj z nekončiacich labyrintov jaskyne Mesačný tieň. Hlavným úmyslom dynamickej a účelovej „trojdňovky" realizovanej v období od 18. do 20. júla, s účastníkmi: T. Kožuch, M. Kacian, G. Jakab, Š. Šuster, P. Barabáš, I. Pap a B. Šmída, bol najmä film.

Viac fotografií (42)
Jaskyňa Mesačný tieň



No aj vtedy, keď musíte režisérovi pre nekonečné „scény" poctivo držať výdatný halogén, alebo vás preháňa plazivkou hore-dolu a vy ste aj tak nekonečne trpezlivý a zhovievavý, nájdete si čas, keď si od skupinky zabehnete mimo hlavného ťahu (len preto, že ste zvedavý, prípadne len „neveriaci Tomáš" :) ... Vtedy sa objav hneď narodí! Tentoraz sme poň nemuseli ísť ďaleko! Toť, iba na skok od známej šachty P40 m, Mesačná stvora s nástupom v -290 m. Zatiaľ čo v šachte s efektným oceľovým traverzom á la Skalistý potok sa stvárajú svetelné efekty s prskavkami a horko-vzdušnými lampiónmi, Braňo Šmída od (vlastného) záverového mer. bodu ešte z posledného milénia odbehne/preplazí /pretisne sa dvoma „zálomákmi", a odhrabe jeden zával, kde sa odrazu otvorí nová rozbitá jaskyňa... Je tu viacero oválnych siení s priemerom 8 až 12 metrov a výškou do 15 metrov. Sú poprepájané krivoľakými meandrami a prepadliskami a tromi (!) nezávislými drobnými potôčikmi. Objavený je nový Hrdzavá dóm a v ňom početné „konkrécie" akéhosi prastarého Fe-sedimentu. Potom nasleduje Mini-„TatraOpen" – rozlámaná sieňovitá šikmina, s dĺžkou 30-40 metrov, a v nej silný sústredený Večný dážď (ako z vodovodného kohútika). Chodby sa napokon rozptyľujú do niekoľkých silno prievanových horizontálnych tubusov, nazvaných Roraimičky.

V jednom z nich je vari druhý najsilnejší prievan v jaskyni! Duje až to s nažhaveným plameňom karbidky priam lomcuje! Oplatilo by sa veru v zaklesnutých platniach pokopať! Alebo skúsiť ešte niektoré z obtiažnych prielezov, šikmú rúru dohora a akýsi stromovito dohora rozmrštený vysoký komín. Ďalších nových 150 metrov pridáva na opačnej strane Igor Pap a Palo Barabáš. Overujeme si tak, že aj v stredných sektoroch Mesačného tieňa sa môže vyskytnúť nejedno prekvapenie. No a napokon Števo Šuster: Vo vysokom komíne Acri priamo nad sodomou-gomorou prvého bivaku, pokračuje v polezení a ponitovaní, za čiastočne technickej a trošku morálnej podpory Igora a potom mladučkého Tibora, pridá ďalších 20 m dĺžky. Komín má teraz už vyše 80 metrov (!) priamočiarej rel. výšky... A čo Števo so silným lampášom dosvieti, hore to valí opticky prinajmenej ešte ďalších 40 metrov! No a v tesnom susedstve sa „Adri-komín" prepája na paralelnú obrovskú šachtu, ktorej dno sa stráca v (zatiaľ neprebádanej) čierňave kdesi nad plafónom puknutého dómu s prvým bivakom. Hore nad tým nik z nás samozrejme ani len netuší, čo by sa mohlo vyskytnúť. Sektor je však v mapovom pôdoryse kdesi pod osou hrebeňa Horvátovho vrchu (1902 m n.m.).

Tak napokon, že by aj tuná cesta ku kýženým -550 (najmenej), sa dajaká rysovala? Počas motívmi pestrej a veselej akcie sme navštívili aj sektor s kostnými ostatkami medveďa v Bielovodkách, ktorého sme pomenovali „Barney". Tibor v sprievode Gabiho zostúpi až do vzdialených sektorov jaskyne za druhým bivakom, k tzv. „Dvojokému sifónu" (-420 m) a napĺňa tak 10 bodov z možných 10 (akcieschopnosť, odvaha, samostatnosť, pasívny speleoalpinizmus, bivakovanie atď.), v rámci priebežne definovaného 3-zložkového kurzu, či reálne Praktickej speleoškoly :) Horkovzdušné lampióny vypustené za účelom overenia výšky komínov sme predbežne pomenovali ako „Svetlušky" :) A na záver to najhlavnejšie: Mesačný tieň už prekročil 29,5 km dĺžky. K méte tridsiatky to je teda neďaleko... Tešíme sa, dovidenia na jaskynnom týždni!

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku29. 7. 2012, 11:32