Ten mesiac odpočinku padol inak vhod. Doliečili sme si načaté priedušky, konečne si našli čas na prepucovanie karbidiek a pozašívanie overalov, sadli k počítaču a vyniesli čosi polygónov. A najmä, zas sa tešili na akciu, "viac ako", lebo, prieskum v MesTieni, tých 3 či 5 dní aj prístupom, teraz už vždy, to veru nie je len samé objavovanie, ale aj - pekná drina.
Počiatok zimy v Tatrách, to je však už aj čosi sniežiku. Dosť ľudí nás strašilo, že zhynieme v lavínach. (No čo, pre hlbšiu myšlienku... :-) Väčšiu zostavu tentoraz nivelizovali objektívny nález Zlatého Stafylokoka, ale napr. aj "spoločenskejšia" session na Mojtíne, kde sa potenciálna zložka teamu predrozložila, na ... V Lysej Poľane sme sa 2.12.2005 zišli napriek všemu deviati: Kapucian, Pap, Šmída (UK), Stankovič (Minotaurus), Imrich, sestry Majerníčkovie (Šariš), Balciar (R. Sobota) a, priravujúci sa už kdesi do soľných jaskýň Iránu, neodolal ani náš kamarát a špičkový speleofotograf Audy jr. (ČSS, Topas). Výmak do kopca bol tentoraz (pre perinu) o voľačo dlhší, trvalo nám to prakticky do zotmenia(!), ale po ceste do I. bivaku sme jednak transportovali, a hlavne - fotili - a pekné výsledky z toho, no však pozrite si sami, na - http://audy.speleo.cz/MT/
(Priam vizionárskym snímkom, s hlbším významom, by sa mohol stať ten s č. 39 :-))) Ďalší deň sme sa rozčlenili na subekipy. Docela sa darilo: Imrich, Balciar a Majerníčkovie ženule zameriavali úsek (hnusné plazivky) spod P35 Slnečný dážď smerom na SV, a potom ešte "nadchodby potenc-záplavové" dosť veľké a rovné ďalej ku aktívu. SŠdouble Stankovič a Šmidkoň sa vybrali do koncových útrob: do cca -400 ich sprevádzali aj Marek Audy (fotenie) a Igor Balciar. Posilnili sme II. bivak (plus spaciak, karimatka, ďalší varič a potraviny) a zbehli, k noci, ešte k "teraz záverečnému" sifónu diery, a odtiaľ potiahli smerom späť 150 m polygónu. Silná dvojka Pap/Kapučíno zase naštartovala centrálu (Honda) do šachty P?(P120?) Mesačná stvora: vŕtanie, 10 spitov, len to tak fičalo, traverz na opačnú stranu priepasti, kde sa črtal čierny genetický otvor - a tam už chlapi zas, len kráčali... (alebo sa spúšťali menšími šachtami). 300 m objavov, rúry ako ďas, napája sa to na fosíly nad hl.riečiskom, ale sú tu aj diery KDESI-KAMSI. Treba ich len dobádať.
Šmída a Stankovič si vzali na ďalší deň na plecia náročnejší oriešok: namapovať celý hlavný úsek riečiska, a spojiť sa až s Prešovským meraním. Ono, je to veru dosť dlhé, i pocitovo, duševne, drobná strata nervov sa tu prejavuje aj u odolných týpkov (normálne, reflexívny strach z poblúdenia!), a celkom sme sa museli - premáhať - aby sme to dokončili. A tak sa z nás stali Roboty: bod, dĺžka, azimut, sklon, staničenie, zákres... a znovu! Za ten deň to bolo - 80x!! (Ani sme pri tom nerozprávali, strata času. No ale, zase pekných 600 m sme zrobili, aj s detailnými mapkami, kde je asi tak 100(!) otáznikov, a konečne je týmto pádom spojený celý hlavný spodný ťah jaskyňou, a vieme, kde sme, v priestore. Ale povieme, keď bude treba :-)) Peťo Imrich, Tina Majerníčkovie a Erino Kapucian preskúmali odbočku v Tatra Open, kde je asi P15, dolu zavalená, ale v náproti - okno niekde...
Ozaj, a skoro som zabudol na to hlavné!
Vždy na koniec akcedňa, vždy zásadne po arbajte, si v tejto jaskyni len tak niekde vybehneme... Tentoraz sa, už v SO 3.12, skoro na noc, vybral, rovno nad II. bivakom, hore Jaro Stankovič. Akousi príkrou blatovou tubicou, v ktorej zarážate čižmy do centrálnej ryhy-žľabu v bahne chodby, v horolezectve sa tomu vraj vraví - na žabu. (Tak chodba sa bude volať NA BLATOŽABU.) Vravel, že hore sa to roztrojuje... Dobre, vravím, ale najprv "pláca" (mapying), a potom "práca" (tj. vyberieme sa tam, pokukať sa :-)
Tak aj bolo. (Zatiaľ) 3 velikánske úrovne, rovno nad sebou. Tých 40 až 60 m nad riečiskom. Priemery: 5 či 10 metríkov. Jednou z nich (Jaro, pamätáš si, ktorou? ja už ani moc nie...) sme kráčali, nudne, rýchlo... - KORZO. Došli sme po hlbokú priepasť, na druhej strane pokračovanie... Druhé poschodie ešte väčšie, kaňonovité chodby s 10/15 m na výšku, a sú tu aj slušné siene, jednu z nich, veľmi peknú a prítulnú, sme pomenovali na počesť, ako Sieň dr. Jany STRAKOVEJ. Na "konci" smerom k vých-jaskyne, bolo už treba v koridore poliezť dáky stupeň; ale viete sami, čo robí adrenalín, ak ste na záver akcie znavení na smrť - nechali sme to radšej na pokoji. Na opačnú stranu - HIEROGLYFOVÁ chodba. Dokonalý freatický ovál, s pitoresknými prievanovými obrazcami (sadrovec?), no fantazíja. (ani tam sme to nedošli...) Tretia úroveň... no - voľačo tam bolo. (Matné rozpomenutie, nazerali sme, ešte, o prepojku vyššie, do štvrtej úrovne... prepánaJána... a tiež tam bol obrovský meander, smerujúci mimo rieky, do útrob hory.)
300, ak nie 500 metríkov brutto padlo určite. Fajnovo, v sifóne možno ani nebude treba noriť (inak, išlo by to, asi 80 cm svetlosť na výšku), snáď ho obídeme.
Teraz len hútame, Jaro je promovaný matematik, hneď sme zjednodušene zanásobili, ak bude úrovňovitosť pravidelná, od tých -250 (kde začína) do -400, na tak dlhom priamom úseku okolo podzemnej riečky, a ešte, nebodaj, keby to začalo priestorovať - ktože to bude mapovať? :-))
V pondelok sme vyšli spod zeme, len pre info, z II. bivačiku to spravil TEN, čo musí vždy zamkýňať jaskyň (lebo všetci sú leniví, sa tomu podučiť...), za 2 hodiny. Veď, čo už sa vo vlhkej a studenej diere zdržovať, keď máte po tom...
Akcia sa vydarila. Až natoľko, že borcov v jaskyni neiritoval dokonca ani prinesený Playboy(!) Kočky v ňom boli boli riadne, nó, ale znavených jaskyniarov v pánskom magazíne zaujala najviac asi červená "perla" menom Alfa Romeo Brera. Výskum sme zakončili hore v doline v metelici, že Erikovi sfúklo kdesi hlboko do doliny batoh, zopár razy nás zrazilo vetrom k zemi, v snehu sme sa spustili dolinou radšej na zadku, brzdiac paličkami... ale že je to inak príma, lebo:
Mesačný tieň valí ďalej... PS: Dobrá správa. Od 1.12.2005 vošla vo právoplatnosť výnimka pre Speleoklub UK na výskum Mesačného tieňa.
2005-12-11 Braňo Šmída a Igor Pap
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)