Vysoké Tatry

TATRANSKÉ ŠTÍTY - to je obrovská sila - sila zakliata do skaly. Tajomné slová spočinuté v žule. Ak ich nevidíme, ak si ich nevšímame, to preto, že kdesi sme stratili cit pre to, čo je pôvodné. Ich odmietavé a neúprosné prostredie vnímavého človeka vábi a zároveň provokuje, vyzýva, láka, odstrašuje a táto večná túžba a neistota spôsobuje nevysvetliteľnú príťažlivosť...

TATRANSKÁ PRÍŤAŽLIVOSŤ

 

Mrazivé ráno čistí priestor medzi dvoma svetmi. Zobúdzajúce tiene, mávajú, volajú, kresliac si do snehu. Vnímam to množstvo obrazov bez rámu. Hľadáčik kamery ich upravuje. Motám sa v myšlienkach, aký hlbší význam má to, že som tu a teraz. Veľa toho jednoducho nevidíme. Obrazy prírody musíme znovuobjavovať hlboko v sebe a pokúšať sa ich skladať tak, aby vytvorili hľadaný zmysel. Zatiaľ iba chápem, že príroda odpodá na každý zámer a ponúka ako dar niečo, čo nepatrí vám, ale snahe, ktorú vyvíjate.

VYSOKÉ TATRY - DIVOČINA ZAMRZNUTÁ V ČASE

Každý, kto navštevuje Tatry, pozná miesta, ktoré človeka napĺňajú trvalým úžasom. Vidíme a vnímame všetkými zmyslami niečo, čoho sa svojimi citovými a rozumovými schopnosťami nemôžeme zmocniť. Ako pochopiť úžasný súzvuk farieb a foriem s vnútorným obsahom každého detailu, mohutnosť priestoru niekým alebo niečím tak usporiadaného a dokonale vytvoreného, od takmer nemerateľnej veľkosti až po najmenšiu drobnosť, vymykajúcu sa poznávacím schopnostiam nášho oka. Ako to pochopiť? Nie, to azda ani nemožno.

KORUNA TATIER

Korunou Zeme sa označuje zbierka výstupov na najvyššie vrcholy siedmich kontinentov Zeme. KORUNOU TATIER by som nazval výstupy na najvyššie vrcholy Vysokých Tatier s nadmorskou výškou väčšou ako 2600 m. V Tatrách je ich desať: Gerlachovský štít (2654,4), Gerlachovská veža (2642), Lomnický štít (2633,9), Ľadový štít (2627,3), Pyšný štít (2623), Zadný Gerlach (2616), Lavínový štít (2606), Malý Ľadový štít (2602), Kotlový štít (2601), Lavínová veža (2600). S horským vodcom sú to nádherné veľkolepé štyri túry pre zdatnejšieho milovníka hôr. Možno to inšpiruje aj niekoho z Vás.

TATRANSKÍ HORSKÍ VODCOVIA

Povolanie horského vodcu má nádych dobrodružstva a romantiky, no nemožno ho robiť bez vysokého fyzického a psychického nasadenia. Pracovný deň sa najmä pri veľký horských túrach začína ešte v noci a končí sa neskoro večer. Horský vodca nemá nad sebou šéfa, je vo svojich horách slobodný a nezávislý. Musí sa rozhodovať samostatne, no tento pocit nesie so sebou nesmiernu zodpovednosť.

TATRANSKÍ NOSIČI

Tí chlapi si vybrali čudnú profesiu. Naložia si na chrbát ťažké bremeno, šliapu s ním nekonečne dlhými dolinami, strmými cestami. V každom počasí. Brodia sa v snehu. Opiera sa do nich víchrica. A ešte k tomu tvrdia, že sa im to páči! Nosiči tatranskí. Hoci v iných krajinách helikoptéry už dávno nahradili ľudské zdroje, na Slovensku nosiči ešte stále zásobujú vysokohorské chaty. Ich profesia je zároveň ich hrdosťou.

VYSOKÉ TATRY - NOVÁ JASKYŇA MESAČNÝ TIEŇ

Sme v jaskyni Mesačný tieň pod vrcholom Javorinskej Širokej. Do diery sa súkam ako posledný. Nie je mi všetko jedno. Po troch metroch v úzkej šikmej plazivke sa už neviem ani pohnúť. Začiatok akcie - a hneď strach! Najradšej by som to odpískal, len keby som sa vedel vrátiť... Sedačka ma však už nechce pustiť naspäť. Zolov pokojný hlas ma ukľudňuje. Vydychujem z pľúc všetok vzduch, aby som zmenšil objem hrudníka. Telo sa vďaka gravitácii prepadáva čoraz hlbšie a hlbšie za ostatnými. V úzkej chodbe sú batohy, ktoré spušťam k chalanom, ktorí sú rozmiestnení v ďalšej plazivke Najúnavnejšie je v neprirodzených polohách nekonečné podávanie, posúvanie a ťahanie báglov určených na stavbu bivaku v hĺbke -320 metrov. Každú chvíľu sa niekde zachytia, či zašprajcujú. Hoci je v jaskyni okolo troch stupňov nad nulou, neustále zo mňa tečie.

PUTOVANIE SLOVENSKOM

V okolitých dolinách je ešte tma, keď sa prvý lúč slnka dotkne vrchu Sidorovo a zobudí svet maľovaných domčekov v osade s vlčím menom. Keď na jednom konci sveta vyrastali k nebu obrovské pyramídy, nikto o Vlkolínci ani len nechýroval. Nebol tu ani vtedy, keď si uprostred ázijskej džungle dávni vládcovia napĺňali svoj sen v podobe chrámu chrámov - Angkor Vatu. A predsa dnes majú niečo spoločné - ako rovný s rovným sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Patria medzi tie najúžasnejšie pamiatky, aké ľudstvo počas svojej existencie na Zemi vytvorilo.

ZÁPADNÉ TATRY - ROHÁČE

Práve na dlhších potulkách svetom si človek najviac uvedomuje hodnoty, ktoré má doma. Krásne lesy, čisté horské pramene, skalné hory popretkávané dokonalým turistickým značením nie sú až takou samozrejmosťou v treťom svete. Hory boli vždy moje útočisko. Miesto, kde som sa rád vracal. Až neskôr som si uvedomil, že to, čo ma k nim priťahovalo boli vlastne ľudia, ktorí v nich žijú. Tí ovplyvňujú vaše vnímanie horského sveta, do ktorého ste vošli. Ak je úcta k horám hlboko zakorenená v tradíciách, tak aj vy ich cez ňu vnímate...

Na konci jari sa stretávajú gorali v Roháčoch na vrchu Lúčna. S hrdosťou sem prichádzajú po trojhodinovej túre v krojoch. Nesú husle, basu, čerstvý syr, žinčicu, voňavý chlieb i slivovicu. Ich spev sa nesie ponad Tatry. Cez hranicu prebehujú poľskí gorali, aby sa pridali. Aj oni sem prišli na horskú omšu v krojoch. V rukách nesú husle i pálenku... Všade je plno detí a takisto v tradičnom oblečení. Mladé páry ich sem vzali, aby precítili silu tohto spontánneho stretnutia a okolitých hôr. Aby si zapamätali pohľady na hlboké doliny, v ktorých vyrastali ich dedovia. Aby sa im vryla do pamäti úcta a láska rodičov ku kraju, v ktorom sa narodili.... PRE ČLOVEKA JE ŠŤASTÍM, KEĎ VIE, KAM NA TEJTO ZEMI PATRÍ...

Podrobné informácie o pohorí na