Keď oceľové vtáky začnú lietať po oblohe, keď kone začnú jazdiť na kolesách, príde čas a budhizmus sa začne šíriť do západných krajín . Predpoveďou, ktorú vyslovil v 8. storočí tibetský svätec a mág Padmasambhava, začína Pavol Barabáš dokument Budhistický Ladakh. Prvý z troch dokumentov z DVD Tibetský budhizmus získal tri festivalové ceny.
„Túžil som spoznať najvyššie hory sveta, precestoval som západné Himaláje, Hindukuš, Karakoram aj čínsky Pamír. Tam som pochopil, že ľudia pod horami vyznávajú rovnakú filozofiu života - je to skromnosť, pokora a pomoc všetkým, čo sa v horách pohybujú," spomína filmár a cestovateľ.
„Túžba navštíviť krajiny, kde v horských údoliach žijú izolované etniká, ktoré si zachovali svoju kultúru, sa mi splnila. Takým údolím bol Ladakh, skrytý za indickými Himalájami. Študoval som knihy o budhistickom spôsobe života, držal som štyridsaťdňovú očistu tela. A s priateľom Otom Cabalom sme tam šli v zime, keď v krajine nie sú nijakí turisti a ľudia sa venujú prevažne duchovnej činnosti," opisuje Barabáš. „V Ladakhu ma fascinovalo, ako ľudia vnímajú svet, v ktorom žijeme. Komunity tam žijúce sa nepretržite modlia za spásu celého sveta aj za všetky ľudské životy na zemi." Z krajiny kláštorov, stáročných ceremónií, mantier vyrývaných do kameňov ponúka druhý dokument Pod Kančendžongou je ich domov trošku iný zážitok. O tom, že tajomstvo života neleží na najvyššom bode sveta, ale nosíme si ho v sebe. Predstaví život Tibeťanov v oblasti zvanej Ghunza. Nie je ich veľa, len koľko môže pôda uživiť. V ich rodinnom živote vládne mnohoženstvo aj mnohomužstvo.
„Film som nakrútil počas expedície na tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu. Na ceste k nej nás čakal štrnásťdenný prechod cez horské dediny, ktorých obyvatelia vyznávajú lamaizmus, čo je tibetský budhizmus. Pozorujúc spokojných a vyrovnaných ľudí musí človek rozmýšľať, kde berú silu existovať spolu s nespútanou silou prírody. A uvedomuje si silu Budhovho učenia, ktorým sú títo ľudia vedení od narodenia," hovorí o výprave Barabáš.
Film, ktorý získal dve festivalové ceny, pripomína, že krása vysokých ľadových stien, chrániacich tradície, láka turistov, ktorí by mohli navždy zmeniť malé spokojné spoločenstvo.
O tradícii, ktorú vytláča ideológia, rozpráva tretí dokument Budhizmus na streche sveta. Do Tibetu, v ktorom stáročia fungoval najväčší systém budhistických kláštorov na svete, poslal v roku 1950 Mao vojsko. Stúpa - v minulosti mestská brána do Lhasy - stojí dnes uprostred štvorprúdovej cesty. Pod palácom Potala vystavali Číňania obrovské námestie. Červené gardy ničili počas kultúrnej revolúcie všetko staré aj šesťtisícpäťsto budhistických kláštorov. Namiesto nich stavali továrne. „Budhizmus, často považovaný za náboženstvo, je skôr spôsob života. Kódex životného štýlu, pomocou ktorého sa človek môže stať lepší. Nie som budhista, ale Budhove myšlienky sú mi sympatické a dajú sa jednoducho aplikovať aj v našom bežnom živote," vysvetľuje režisér. „Jedna z jeho viet znie: Kto hľadá šťastie, môže ho v sebe skutočne nájsť, keď sa hľadaniu venuje. Šťastie prichádza vtedy, keď človek prestáva po niečom túžiť a prijíma život tak, ako prichádza so všetkým dobrým aj zlým, čo obsahuje," dodáva Barabáš k filmu, v ktorom prináša obraz Tibetu, brániaceho si svoje tradície a zvyky aj proti presile.
A pre budúcich návštevníkov má Barabáš výzvu: „Ak sa tam niekedy vydáte, pamätajte, že musíte prísťs úctou, aby mágia Tibetu, čo sa tam zachovala, vkĺzla do každého z vás."
Jena Opoldusová
PRAVDA, 20.12.2007
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)