Výkon Slováka Petra Valušiaka spolu s jeho tromi ruskými kolegami Vladimírom Čukovom, Ivanom Kuželevským a Valerijom Kochanovom je prelomovým v športových dejinách Arktídy a znamená v nich nový kvalitatívny stupeň.
Expedícia "Polárne extrémy 98" ako prvá v histórii prešla autonómne, bez cudzej pomoci trasu: Rusko - Severný pól a hneď vzápätí Severný pól - Kanada. Po úvodných mrazoch, dosahujúcich -50 stupňov Celzia a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu postupne prišlo k mimoriadnemu otepleniu, ktoré pre výpravu paradoxne znamenalo zhoršenie podmienok, keď v stále ľadovej vode s pomocou morských prúdov vznikali široké, neobyčajne dlhé a teda len s najväčšou námahou prekonateľné trhliny v ľadových kryhách, zvyšujúce fyzickú aj psychickú náročnosť celého podujatia.
Resumé výpravy "Polárne extrémy 98": V čase od 23. februára 1998 (štart zo súostrovia Severnaja Zemľa pri brehoch Ruska) do 20. júna 1998 (dosiahnutie plánovaného cieľa na ostrove Ward Hunt Island pri brehoch Kanady) prešlo štvorčlenné medzinárodné družstvo polárnych športovcov zložené z troch Rusov a jedného Slováka peši a na lyžiach vzdialenosť, predstavujúcu vzdušnou čiarou "len" približne 1670 km, ale vzhľadom na neustály pohyb ľadových krýh, ktoré driftujú (sú unášané morskými prúdmi) a množstvo obchádzok zapríčinených úsekmi otvoreného mora medzi kryhami, prešli niečo medzi 3000 až 3500 kilometrami. To všetko za 118 dní.
Po rozmachu himalájskeho horolezectva v osemdesiatych rokoch a najmä po prvom dosiahnutí všetkých 14 hlavných vrcholov ležiacich nad 8000 metrov jedným človekom (Reinholdom Messnerom v roku 1986) sa pozornosť športových klubov vyhľadávajúcich klasické extrémne podujatia začala vo svete čoraz viac sústreďovať práve na oblasti okolo oboch zemských pólov, ktoré sú svojou rozľahlosťou, odľahlosťou a prírodnými podmienkami na takéto výkony v súčasnosti priam predurčené. Prispel k tomu napokon svojím podielom aj sám Reinhold Messner, ktorý sa pred tromi rokmi so svojím bratom Hubertom pokúsil peši a na lyžiach prejsť tú istú trasu, ktorú v tomto roku prešli členovia Polárnych extrémov a po svojom neúspechu sa o tomto podujatí vyjadril, že ide o "posledné veľké dobrodružstvo v tomto tisícročí". Uspieť na tejto trase sa v minulosti márne pokúšali aj polárni športovci z krajín s oveľa väčšou tradíciou a popularitou v tomto smere, ako má Slovensko. Neuspeli tu Nóri, Japonci, Kanaďania, Angličania, Švédi, Fíni, Francúzi, Kórejci, Poliaci... Za senzáciu sa vo svete považuje výkon Kanaďana Richarda Webera a Rusa Michaila Malakova, ktorí v roku 1995 prešli za 121 dní peši a na lyžiach, bez cudzej pomoci, od brehov Kanady k Severnému pólu a späť. Pozornosť si zaslúži aj viacero športovcov, ktorí či už jednotlivo (Nór Borge Ousland), alebo v dvoj- a viacčlenných skupinách (napr. Poliaci Marek KamiĚ„ski a Wojciech Moskal) dosiahli výlučne vlastnými silami či už od Kanady, alebo od brehov Ruska Severný pól. Prejsť týmto spôsobom v bezprostrednej nadväznosti na seba oba tieto úseky sa však podarilo až výprave "Polárne extrémy 98".
Žiaľ, na Slovensku nemá tento druh športových podujatí takmer nijakú tradíciu a vzhľadom na to ani primeranú publicitu. Tým viac nás môže tešiť, že Peter Valušiak je síce jediným vo svete známym polárnym športovcom - ale zato na špičkovej úrovni.
Peter Dodek redaktor denníka Šport
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)