FORMOVANÝ TATRAMI
Čomu ste sa venovali ako tínedžer (13-17 rokov)? V čom ste boli odlišný?
Odlišný? Chodil som veľa po horách. Každý víkend som stál na nejakom
kopci. Organizoval som túry aj pre iných. Bolo to nádherné obdobie,
keď som si zamiloval slovenské hory a úžasne ma tešilo, že som mohol
tú krásu ukázať aj iným.
Aká bola najhoršia práca vo vašom živote a čo ste sa z nej naučili?
Chcel som si zarobiť na nový bicykel. Mal som len 14 rokov, ale bol
som dobre stavaný, tak ma vzali do betonárky vyrábať betónové
obrubníky. Bolo to tak fyzicky náročné a mal som takú svalovicu, že
som to musel po desiatich dňoch vzdať. Človek by mal v živote robiť
len to, čo ma rád.
Akú jednu činnosť robíte stále dookola a odporučili by ste ju každému?
Chodím do prírody. Ten kontakt s ňou je potrebný, aby som nestratil
schopnosti, ktoré sú bežné u prírodných ľudí. Napríklad intuíciu.
Aká je jedna kniha, ktorú by ste odporučili mladým ľuďom na
prečítanie a prečo?
Jaroslav Foglár: Kronika Ztracené stopy. Mňa táto kniha veľmi
ovplyvnila v trinástich rokoch. Myslím si, že aj celú generáciu ľudí,
pre ktorých bolo priateľstvo, čestnosť a pravda to najdôležitejšie.
Aký je aktuálny motivátor číslo #1 vo vašom živote?
U mňa je to tvorba, ktorou môžem poznanie, čo sa vo mne hromadí,
dostávať zo seba von. Myslím si, že každý človek by mal snažiť
zanechať nejakú peknú stopu na tejto planéte.
Čo bol váš „oči-otvárajúci" zážitok vo vašich 20tich rokoch?
20tich rokoch som chcel byť v horách a liezť. Mal som mnoho priateľov
a mali sme sny, ktoré sa aj napĺňali. Neskôr som zistil, že človek
musí mať veľa snov, lebo realita mu môže mnohé zničiť.
Ak by ste mali niečo učiť, čo by to bolo?
Vzťah k našej Zemi.
Ak by ste mali dať rady „15 ročnému sebe samému", čo by ste
povedali za 30 sekúnd?
Všetko, čo na tejto Zemi urobíš sa zapisuje. Až neskôr dostaneš za to
odmenu. Za všetko! Keď nie v tomto, tak v budúcom živote. Aký sme
teraz je výsledkom toho, aký sme boli.
Akú úlohu by ste dali mladému človeku, aby ste ho dostali mimo
jeho komfortnú zónu?
Mňa formovalo tatranské nosičské remeslo. Nosil som 9 sezón na
Zbojnícku chatu. Pamätám si, že som si veľakrát povedal, keď som si
krosnu dal na chrbát, že tú vynášku hore nevynesiem. Ale nikdy som to
nevzdal. Naučilo ma to jedno: to, čo si naložíš na chrbát musíš
doniesť do cieľa. Bola to úžasná škola, ktorú by som doprial každému a
zároveň najkrajšie obdobie mojho života.
Akým prekážkam ste čelili na začiatku vašej kariéry? Ako ste jednu
konkrétnu prekonali?
V mladosti ma ovplyvnila jedna veta napísaná na tibetskom chráme:
"Vieš sa tešiť z prekážok?" Dlho som nad ňou rozmýšľal až som
pochopil, že v tej jednej vete je ukrytá celá filozofia života.
Najvážnejšie prekážky s akými sa stretneme nás totiž čakajú v našej
vlastnej hlave.
Pavol Barabáš
Komentáre (0)