Bhután - hľadanie šťastia (rôzne)

dvd_14_bhutan_web.jpg

SYNOPSA

Hovorí sa, že na Bhután zabudli ľudia, ale nikdy nie bohovia. Starodávne horské kráľovstvo učupené medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom domorodci nazývajú po svojom - Zem hrmiaceho draka. Putovanie zabudnutou krajinou, v ktorej ľudia uctievajú všetko živé, je rozprávaním o šťastí. Vnútorný pokoj tu je cennejší, než zhon za matériou sveta a harmónia s prírodou sú všetkému nadradené princípy. Dobrý kráľ sa stará o blaho poddaných. Namiesto hrubého domáceho produktu presadzuje hrubé domáce šťastie. Je to akoby rozprávkový svet. Malé himalájske kráľovstvo si totiž v krehkom ponímaní šťastia zvolilo zvláštnu cestu. Možno, že správnu. Zatiaľ...   (Viac informácii o DVD..)

 

V Bhutáne sa futbal nehrá
Pavol Barabáš sa ocitol v koži pútnika. Zrazu videl, ako vyzerá pokoj rozprávkového kráľovstva. Požičal si ho do svojho nového filmu Bhután - hľadanie šťastia. Keď sú niekde rozprávkové hory, prečo by nemohla existovať aj rozprávková krajina? Pavol Barabáš vedel, že v Himalájach je niečo podobné, Bhutánske kráľovstvo bolo jeho cestovateľským snom. Samozrejme, že sa tam vybral so svojou tradičnou technikou, ale čo tam po filmovaní.
Kristína Kúdelová, SME

Nové príbehy od Pavla Barabáša vzrušujú
Silný príbeh z krajiny ľadu strieda rozprávanie o krajine, v ktorej je šťastie jej obyvateľov pre kráľa dôležitejšie ako hrubý domáci produkt. V dokumente Bhután - Hľadanie šťastia rozpráva Pavol Barabáš o živote obyvateľov Zeme hrmiaceho draka, ako nazývajú Bhutánčania horské kráľovstvo ukryté pod Tibetom.
Jena Opoldusová, Pravda

e400-171.jpg     hora-a-stavba.jpg     klastor-na-konci-sveta.jpg

Cesta ku šťastiu je v Bhutáne
Nakrúcal v človekom nedotknutej neprístupnej divočine, v neobjavených hlbokých jaskyniach ďaleko od ľudskej nohy či na mrazivých póloch Zeme. Fascinuje ho stretnutie s cudzou kultúrou a objavovanie dosiaľ nepoznaného. Pavol Barabáš je ozajstný dobrodruh. A výborný dokumentarista. Veď na konte má desiatky a desiatky filmových cien z domova aj zo sveta. Priťahujú ho územia, kde sa žije tradičným tibetským životom, ľudia, čo existujú zakliesnení ďaleko v džungli ako praľudia či prírodné unikáty. Prešiel už hádam celý svet. Tentoraz sa vybral do krajiny, o ktorej sa hovorí, že na ňu zabudli ľudia, ale nikdy nie bohovia. Vo štvrtok prichádza do našich kín nový Barabášov film Bhután... [viac]
Zuzana Kizáková, Hospodárske noviny

Hrubé domáce šťastie je v Bhutáne viac ako hrubý domáci produkt
Bratislava 22. októbra (TASR) - V Bhutáne nie je smerodajný hrubý domáci produkt. Ako povedal kráľ himalájskej krajiny, ktorá leží medzi Čínou a Indiou a zatiaľ sa nestala tŕňom v oku žiadnej veľmoci, dôležitejšie je hrubé domáce šťastie. Všadeprítomný Budha raz povedal: "Človek sa stane šťastným, až keď prestane túžiť." Vyrovnanosť, spätosť s prírodou v ponímaní tradičnej budhistickej filozofie, krvavočervené rúcha lamaistických mníchov a neustále znejúca mantra "óm mani padme húm" sú symbolom nielen skoro nedotknutej krajiny, ale aj rovnomenného dokumentu Pavla Barabáša - Bhután...  [viac]

O EXPEDÍCII

„Hrubé domáce šťastie je dôležitejšie ako hrubý domáci produkt," deklaruje uctievaný kráľ Bhutánu.
Žiadna letecká linka nelieta tak blízko vrcholov najvyšších hôr sveta. Žiadna, okrem kráľovského národného prepravcu Druk Air. Tá jediná smie pristáť v Bhutáne. Neprístupnej krajine učupenej medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom. Nielen majestátne hory chránia túto najnedotknuteľnejšiu kultúrnu a prírodnu oázu sveta pred votrelcami. „Počas hodinového letu z preľudneného nepálskeho Kathmandú do Bhutánskeho kráľovstva sa pod nami ako ostrovy z mora oblokov vynárali zasnežené osemtisícovky. Ožili v nás spomienky na míľniky slovenského himalájskeho horolezectva... [viac]

ZAMYSLENIE:
Nie som odborník na ženy, len tichý pozorovateľ. Pri spoznávaní rôznych kultúr som sa však dostal s kamerou do rôznych "domácností". Žil som v mongolských, či kazašských jurtách, kde ženy pracovali okolo obrovských stád dobytka od svitu do mrku, na Novej Guinei ma zaujali starostlivostou o svoje početné potomstvo, z ktorého len jedna tretina vďaka malárii, hadom a zlým podmienkam prežije. Pygmejské ženy z afrických pralesov už od rána zbierajú plody džungle, aby ich drtili, sušili, varili. Strážia po celý deň oheň. Pokrm pre rodinu musí byť zabezpečený. Indiáni v amazónskom pralese Akú silu im dal boh, aby to obrovské množstvo každodenných "malých" robôt ženy na celom svete zvládali. A pritom som videl, ženy oddychovať ďaleko menej ako mužov. Sú v pozadí, riadia nenápadnými nitkami chod celej rodiny a najšťastnejšie vtedy, keď je celá rodina pokope. Pavol Barabáš 
Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku17. 2. 2011, 10:30