Žiť pre vášeň - Press zóna

V dnešnom civilizovanom svete si mnoho ľudí kladie čoraz častejšie otázky o vlastnom životnom smerovaní. Majú splnené základné ľudské potreby a predsa im čosi podstatné chýba. Vášeň, s ktorou by robili to, čo ich najviac napĺňa. Mnoho mladých ľudí sa ma pýta, akou cestou sa majú vybrať. Podľa mňa je dôležité, aby si našli tú svoju – doteraz neprešliapanú. Ak robí človek niečo naplno a z hĺbky svojej duše, môžu ostať po ňom nezmazateľné stopy. Žiť bez vášne sa tiež dá. Ale...

Scenár a réžia: Pavol Barabáš
Strih: Róbert Karovič
Zvuk
: Martin Merc
Hudba: Maroš Barabáš
Produkcia: Alena Koščová
Účinkujú: Michal Sabovčík, Adam Kadlečík
Kamera: Pavol Barabáš, Seppi Dabringer, Martin Grajciar, Max Reichel, Jakob Schweighofer
Dĺžka: 60 minút
Rok výroby: 2014
Nosič: DCP, BLURAY, DVD


Realizáciu tohto filmu finančne podporil Audiovizuálny fond.

logo-avf-na-web.jpg

Film vznikol v koproducii s RTVS.

rtvscierna.jpg

Trailer: http://vimeo.com/108335272

Ocenenia filmu na festivaloch: Tu

fotky na stiahnutie: Tu Pre ďalšie foto prosím poslať požiadavku na k2 (at) k2studio.sk

javorove-stity-zo-sedielka.jpg gerlach.jpg miso-a-adam-po-vystupe.jpg vrchol.jpg

Synopsa: Ak majú hory dušu, potom je obrovská... Pred 90-timi rokmi dokázal mladý študent dovtedy nepredstaviteľné. Wieslaw Stanislawski vyliezol v najväčších stenách slovenských Tatier nové, náročné cesty. Len s konopným lanom okolo pása, ale s nesmiernou vášňou a túžbou. Dvaja priatelia sa vybrali po jeho stopách do tatranských stien v zimných podmienkach. Spájajú jeho cesty a hory spájajú ich myšlienky. V padajúcich lavínach i slnečných lúčoch nachádzajú Stanislawského odkaz: Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie.

„Pokoj, s ktorou hora sledovala oblohu, vzbudzoval strach... Strach pred tajomnou energiou, ktorá sa schovala v brnení skál, vyleštená ľadom a snehom. Možno práve ten strach nás najviac odrádza a súčasne priťahuje ku priepastným stenám hôr.“ Wieslaw Stanislawski

Pavol Barabáš o vzniku filmu: Wieslaw Stanislawski - Stanislawského cesta. S týmto slovným spojením sa stretol snáď každý horolezec, ktorý liezol v Tatrách. Jeho stopy nájdeme v každej významnej tatranskej stene. S menom Stanislawski sme sa stretávali pomerne často aj pri tvorbe šesťdielneho seriálu Príbehy tatranských štítov...

Hľadajúc v horolezeckej histórii, v archívoch, či v múzeách na slovenskej a poľskej strane Tatier nám nikto nevystúpil do popredia tak ako on. Naše pocity nám potvrdil aj poľský historik Wojtek Szatkowski z Tatranského múzea dr. Tytusa Chalubinského v Zakopanom, s ktorým sme úzko spolupracovali na filmovom seriáli o tatranských štítoch. Sám o Stanislawskom povedal: „Keby som mal zhodnotiť najvýznamnejších taternikov v celej horolezeckej histórii Tatier, Stanislawski by patril určite medzi prvých troch!" A hneď nás začal nabádať, aby sme o ňom urobili film, že nič o ňom ešte neexistuje. Wojtek nám sprístupnil všetky archívy v Zakopanom a my sme sa tak dostali k vzácnym Stanislawského rukopisom. Doteraz neboli publikované.

Ďalšie bádanie nás doviedlo k mladému literárnemu teoretikovi Hubertovi Jarzebowskému, ktorý akurát o jeho tvorbe písal prácu. Vyjadril sa o ňom nasledovne: „V poľskej literatúre majú Stanislawského texty také významné postavenie ako jeho cesty v tatranskom horolezectve!" Vďaka jeho tvorbe sme sa mohli preniesť do atmosféry panenských tatranských stien - o deväťdesiat rokov dozadu v čase. Ako však urobiť film o človeku, o ktorom sme zozbierali len pár autentických fotografií? Ako z toho urobiť film? Ako vystavať príbeh? Ako ho urobiť vizuálne pútavým? V tom čase plánovali horolezci Martin Krasňanský a Mišo Sabovčík, s ktorými som už spolupracoval na niektorých častiach seriálu Príbehy tatranských štítov, zimnú reťazovku významných tatranských stien. Tak sme im skúsili navrhnúť, či by nevedeli plánovaný prechod poskladať výlučne z ciest Stanislawského. Miša to tak chytilo, že o pár dní sme mali opis reťazovky z jeho ciest: severná stena Malého Kežmaráku, cez Vidlový hrebeň do Západnej Lomnice, severná stena Veľkého i Malého Javoráku, Rumaňák, Galéria Ganku, Vysoká a Volia veža. Uf, to by bolo naozaj zaujímavé nakrúcanie.

Bohužiaľ, v januári si Martin Krasňanský vážne poranil členok na Lomnickom štíte. Bolo jasné, že je z projektu vyradený. Nahradil ho Adam Kadlečík, ktorý minulý rok práve s Mišom Sabovčíkom úspešne prešiel hlavný hrebeň Tatier. Vo februári sme sa všetci stretli na Chate pri Zelenom plese. Husto snežilo a zo štítov padali lavíny. Ten, kto pôsobí v Tatrách vie, že naplánovať počasie na niekoľko dní dopredu sa na tatranských končiaroch nedá. Vyrazili sme na reťazovku za dosť nepriaznivých podmienok do severnej steny Kežmarského štítu. Ako povedal Mišo v tomto počasí by za normálnych okolností neliezol nikto. Ako to však celé dopadlo, to vám v tomto článku neprezradíme. Dozviete sa to však z filmu Žiť pre vášeň. Či sa nám myšlienky Stanislawského éry podarilo konfrontovať s dnešným pohľadom mladých ľudí na svet to zhodnotia až diváci. Pre nás však bolo veľmi zaujímavé sledovať, v čom sa ich záujmy zhodujú a v čom majú dnešní ľudia iné priority.

WS "Málo vecí je tak príjemných, ako oprieť si svoj 30 kilový batoh o úpätie steny a zahľadieť sa na krajinu navôkol."

Hlavné postavy:

Mladí ľudia sú aj dnes priťahovaní tatranskými velikánmi. Často je to vplyv trendov i outdoorovou reklamou. Ale mnohí hľadajú v horách tiež niečo hlbšie. Ozajstnú vášeň pre hory. Vstúpujú do magického sveta hôr a už bez neho nevedia žiť. Nachádzajú však to, čo Stanislawski pre nimi? V čom sa zhodujú a v čom majú dnešní ľudia iné priority?

Dnes, takmer po 90 rokoch, sú jeho cesty výzvou pre dvoch mladých horolezcov, ktorí sa rozhodli konfrontovať v jeho tatranských cestách s jeho názormi a myšlienkami. Michal Sabovčík a Adam Kadlečík nachádzajú Stanislawského stopy v severnej stene Kežmarského štítu, západnej stene Lomnického štítu a v severnej stene Javorového štítu i Galérii Ganku.

Michal Sabovčík - horolezec

p1090237.jpg Pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Medzi jeho výrazné horolezecké úspechy patrí prelezenie Alpskej Trilógie (Eiger, Matterhorn a Grand Jorasses), prvovýstup na Great Trango v Pakistane a zimný prechod celého hrebeňa Tatier bez podpory.

"Možno som dostal dar od boha, že môžem robiť niečo také. Niečo dokázať, zapísať sa a urobiť prvú stopu."

Adam Kadlečík - horolezec

p1090238.jpg

Pochádza z Hlohovca. Venuje sa najmä lezeniu na skalkách. Prelezenie zimného hrebeňa celých Tatier bez podpory bolo podľa jeho slov to najťažšie, čo dokázal.

"To, čo sme tam zažili, nám nik nezoberie. Samozrejme, že to nemôžeme robiť iba pre úspechy, pretože to by sme už dávno nerobili. Úspechy prichádzajú nie ako na bežiacom páse, ale je to niečo vzácne."

WS: Vášeň pre hory je jedna z najmocnejších a najčistejších. Tí, ktorí ju niekedy v sebe ucítili, vedia o čom hovorím.

Viac o Wieslavovi Stanislawskom:

Hovorí sa, že vášeň k horám nemá hranice. Asi je to pravda. Život s vášňou siaha za bežnú otupenosť ľudskej existencie. Hľadali sme človeka, ktorý vyryl veľkými písmenami svoje meno do tatranskej žuly. Navždy. Ukázal cestu ďalším generáciám v miestach, kde všetci tvrdili, že je to nemožné. Takým človekom bol Wieslaw Stanislawski (WS), ktorý prvý krát prišiel do Tatier v roku 1925 vo veku 16 rokov. Bolo to v období, keď kolmé tatranské steny boli ešte nedotknuté. Zanechal po sebe neuveriteľných viac ako 100 ťažkých prvovýstupov, ktoré aj dnes dokážu zopakovať len najlepší horolezci. On to dokázal s konopným lanom okolo pása, v okovaných topánkach a s neopakovateľnou vášňou pre hory.

WS: Pokoj, s ktorou hora sledovala oblohu, vzbudzoval strach... Strach pred tajnou energiou, ktorá sa schovala v brnení skál, vyleštená ľadom a snehom. Možno práve ten strach nás najviac odrádza a súčasne priťahuje ku priepastným stenám hôr.

Dobýval veľké steny najťažšími cestami, no vo vnútri duše ostával romantikom. Neliezol pre rekordy. Veľa úsilia a často aj utrpenia obetoval pre jediný šťastný okamih na vrchole, o ktorom sníval. Myšlienky a fantázie, ktoré prežíval v horách ostali zachované v jeho textoch a básňach.

WS: Spenené vody skáču po nervoch skál. Bez prestávky. Lavína temnoty splýva s arénou, nesie tieň žľabov i búšenie z tatranských snov. Kruhové amfiteátre tienia potlesku balvanov padajúcich spod nôh.

Do tatranskej žuly sa natrvalo zapísali aj jeho myšlienky, ktoré sú stále aktuálne. Vďaka nim nachádzame zmysel nielen v jeho živote. Azda najviac ho vystihuje otázka, ktorú položil priateľovi, ktorý sa chystal odísť z Tatier:

WS: Ty nemiluješ Tatry najviac zo všetkého?

Jeho genialita spočíva nielen v počte jeho letných ciest a veľkých zimných výpravách, ale hlavne v jeho vplyve na celé tatranské horolezectvo. Stanislawskeho éra medzi rokmi 1928 a 1933 znamenala prelezenie všetkých najkrajších a najnedostupenejších stien na slovenskej strane Tatier. Všetko, čo sa považovalo za nedostupné, bolo prelezené. Veľké problémy Tatier boli vyčerpané a ďalšie roky už neboli také prelomové. Stanislawski nemal konkurenta.

WS: Všetko, čo niekto preliezol, preleziem aj ja.

Tých, ktorí v Tatrách robili krátke cesty a vynechávali ťažké miesta, kritizoval priamo do očí. Nebál sa im povedať priamo, čo si o nich myslí. On sám vyhľadával maximálne obtiažnosti, ako fyzické, tak aj psychické. Preliezť steny, ktoré sa iným vzopreli, znamenalo pre neho väčšiu výzvu, zadosťučinenie a vyžadovalo veľa psychickej sily.

WS: Nad nami sú obrovské previsy. Keby som to obrátil hore nohami, išiel by som hore ako po schodoch. Ale ak by to tak bolo, nebol by som tu.

Hory boli jeho živlom. Tu mohol prejaviť svoju odvahu, skvelú lezeckú techniku, umenie vybrať si vlastnú logickú cestu v skale. Hľadal skutočné hodnoty a intenzitu zážitkov.

WS: Miestami hluché ticho obrov pretne hluk padajúcich skál. Lezieme hore a nik z nás neprejaví svoj záchvev strachu. Hovoríme o všetkom, nie však o tom, čo cítime.

Je zaujímavé, že Stanislawski bol už vo svojom mladom veku múdrym, kultivovaným a pekným človekom. Pozerať sa na neho v skale, na jeho plynulé pohyby, rýchle a bezpečné lezenie – to bola radosť. Jeho horská filozofia bola jednoduchá: veľká stena, nová cesta. Veľmi ťažká. Najlepšie aspoň tri steny v jeden deň. To sa mu podarilo dosť často. Tatry nadovšetko. V lete i zime. Veľký dobyvateľ i romantik. Počas lezenia obchádzal kvety, aby ich nepošliapal. Vášeň, ktorá nemala hraníc. Aký život, taká smrť. Na Kostolíku v Batizovskej doline.

WS: S pohybom svetla sa v doline začali hýbať tiene. A keď sa hýbu tiene, oko človeka bdie. Cítim jemné chvenie. Moje polnočné vízie ožívajú. Keď sa suť pod stenami Divokej doliny zmenila na dav ľudských hláv, hory začali svoje večerné predstavenie.

Stanislawski pochopil nesmiernosť hôr, mieril na najvyššie méty. Odolný, tvrdohlavý, neústupný. Chuť do života mal za troch. Stále mu nebolo dosť. Tatry vytvorili unikátneho človeka hôr. A potom si ho zobrali. Ako svoj majetok, svoju súčasť. Stanislawski bol časťou hôr. Veľa písal o smrti, akoby tušil budúcnosť. Smrť prišla rýchlo. Príliš rýchlo?

WS: V útrobách srdca každého horolezca je strach. Voláme to rôzne – emócia, radosť z dobývania. Všetci sa však zhodneme, že je to pocit, kvôli ktorému sa oplatí prinášať obete a utrpenie.

Jeho smrť mu zabránila roztiahnuť krídla ešte viac. V pamätiach ľudí ostal ako úžasný človek, pred ktorým sa sklonili najväčšie tatranské štíty a veže. Geniálny outsider, ktorý oplýval najväčšou horskou vášňou. Majster skaly. Človek s otvoreným srdcom a hlavou. Veselý a zároveň vážny. So silným stiskom ruky. Vytvarovaný svetom hôr.

WS: Nezabúdajte, že na dosiahnutí svojich túžob treba pracovať. Milovať hory. Žiadna cena nie je príliš vysoká za obrovský poklad - najväčšej radosti v živote.

Pre neho boli tou radosťou a vášňou Tatry. Koľký z nás poznajú ten intenzívny pocit? Preto pre mnohých ostane Stanislawski nositeľom čistých hodnôt. Viac o Wieslavovi Stanislawskom v článku, ktorý vznikol pri príprave a nakrúcaní filmu Žiť pre vášeň.