Žiť pre vášeň - Povedali o filme

Celovečerný dokument Pavla Barabáša Žiť pre vášeň označili porotcovia za „jeden z najlepších filmov festivalu. Film oživil dávny príbeh, ktorý je výborne spracovaný. Výborné efekty aj celkové spracovanie, na aké sme u Barabáša zvyknutí." Víťazný film v kategórii SKALA rozpráva príbeh o dvoch priateľoch, ktorí sa v zimných podmienkach vyberajú po stopách Wieslawa Stanislawskeho do tatranských stien. V padajúcich lavínach i slnečných lúčoch nachádzajú Stanislawského odkaz: „Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie"

Hodnotenie poroty na festivale Hory a mesto


„Absolútna dôvera, kamarátstvo a vytrvalosť sú slová, ktoré vystihujú tento úžasný dokument o dvoch horolezcoch v impozantnom prostredí hôr. Hnaní nezastaviteľnou vášňou prekonávajú takmer nepredstaviteľné a spektakulárne prekážky, ktoré im príroda kladie do cesty. Žiť pre vášeň je pôsobivý film o dvoch kamarátoch, ktorí sa snažia preliezť slovenské Tatry. Nakrútený v inšpirujúcich záberoch na pozadí úžasnej hudby rozpráva film aj fascinujúcu históriu."

záverečné hodnotenie poroty na DMFF


„Zlatými klincami filmu sú vynikajúci scenár a réžia, nádherná kamera a presvedčivý príbeh, v ktorom je skombinovaný tradičný a moderný alpinizmus na Slovensku. Predložená história je zaujímavo interpretovaná a príbeh je veľmi osobný a poetický. Slovinskí diváci sú vtiahnutí relatívne neznámou históriou horolezectva, ktorá sa odohráva blízko našej krajiny."

verdikt poroty MFHF Domžale


"Je to doslova magický film, ktorý ukázal, že myšlienky výnimočného poľského „taternika" Wieslava Stanislawskeho sú inšpiratívne aj po takmer jednom storočí."

Tamara Stys-Zaluska, porotkyňa MFHF 2014 Poprad

"Keď sme ho dopozerali, doslova nám padla sánka a stratili sme reč. Dostal nás. Vizuálna oslava výnimočného a fenomenálneho muža, ktorého vplyv a hlas je stále taký silný a relevantný, ako pred takmer 100 rokmi."

Bob A. Schelfhout Aubertijn, porotca MFHF 2014 Poprad


Życie dla pasji... – nowy film Pavla Barabáša

"Barabáš miał świetny pomysł na ten film i to widać. Powstał niezwykle wartościowy obraz, który można polecić każdemu miłośnikowi Tatr i gór. Niebanalny i wartościowy. Jak jego bohaterowie. Ważne w tej opowieści jest jej przesłanie. O kontynuacji wielkiej pasji górskiej przez współczesne pokolenie wspinaczy na Słowacji i w Polsce. Jest jeszcze jedno przesłanie. Postać Stanisławskiego, jego pasja były tak ponadprzeciętne, że stały się tematem filmu słowackiego reżysera. Jak widać i w tym przypadku postać Stanisławskiego nie dzieli, ale łączy ludzi gór Polski i Słowacji."


"Neviem, koľko ľudí tento film pochopí, asi málo. Dnešný svet je plný ľudí povrchných a bezcitných. Máme to všade okolo seba, všade. Stanislawski? Predbehol dobu, vo všetkom. V myslení, pokore, rešpekte voči svetu okolo seba.

On vedel ze tu nebude dlho (písal to vo svojej básni, ktorú cituješ) ale svoj osud prijal s pokorou a "naplno". Nebál sa priznať strach, a smrť sa mu pravidelne zjavovala, aj v podobe kamarátov, ktorí v horach zahynuli. Personifikácia tieňov, oblakov... To, čo v Tatrách vidíme stále."

Tomáš Dobranský


priatelia.jpg


Po prvom vzhliadnutí filmu som si uvedomil, že ak má hora dušu, potom je obrovská. Tak, ako jej pamäť. Vnímavo sleduje príbehy, čo ostávajú oku skryté, i tie, v ktorých človek dotykom skaly píše históriu prekonávania vlastných možností.

V mysli sa vynárajú otázky: Horolezec, prečo stúpa do skál? Lebo sú? Alebo cíti splynutie? Lebo prostredníctvom zahĺbenia sa do duše hory začína vnímať svet pozornejšími očami. Hora k sebe nástojčivo volá, aby ho zdokonalila. Prostredníctvom skúšok - samého seba. A tak časom z prekážky sa stáva výzva. V rúšku noci hora vtláča mysli verš. O bytí - v celej svojej mrazivej, dualitnej nádhere: štedrosti aj neľútosti, živote a smrti.

V noci rozmýšľam nad videným filmom. Rozmýšľam nad horou aká Je múdra. Nevyzrádza všetko hneď. Poznaním obdarúva postupne. Horolezec pýta viac. Stráca sa v živote pod oblakmi, v skupine stratencov. Lenže svoj smer pozná. Chce vidieť viac. Dráha života je trasou v kameni. Nerovnom, tvrdom a šmykľavom, zmrznutom na kosť. Kde padá vietor do dolín, nesúc v dlaniach sneh, kamene a sny. Chce vedieť viac.

Ďalším poznatkom je nepodstatnosť času. To hora prepája dnešok so včerajškom a včerajšok s budúcnosťou. Pojí myšlienky. Túžby a odhodlania, obdiv, radosť aj zármutok, opäť sny a opäť kroky. Celých generácií stratencov. Kto splynie s horou, našiel smer. Dovádza do výšin. Obdarúva rozkošou. Človek na hrebeni balansuje. Na hranici medzi bytím a priepasťou, ktorej nik nepozná dno. Človek na hrebeni bilancuje. Strach nahrádza rešpektom. Nebojácnosť rozvahou. Navždy.

Čo nás učí teda hora? Učí padať. Hlboko. A znovu sa hrdo vztýčiť bohatší o poznanie. Skúšky sú ťažké, akoby niesli celú tú váhu kameňa i myšlienok vrytých medzi jeho zrná. Horolezec však má na výber. Vždy je krok späť, možnosť návratu. Skala je sýta. Tvrdá a previsnutá. "Keby bola postavená naopak, pripomínala by schody do neba. Ak by to tak bolo, nebol by som tu." povedal o nej hlavný hrdina filmu Wiesław Stanisławski, 1909 - 1933.

A ja už len dodám: Ak má hora dušu, potom je obrovská. V jej pamäti žije každý okamih.

Lukáš Vlček


Wieslaw Stanislawski - Stanislawského cesta. S týmto slovným spojením sa stretol snáď každý horolezec, ktorý liezol v Tatrách. Jeho stopy nájdeme v každej významnej tatranskej stene. S menom Stanislawski sme sa stretávali pomerne často aj pri tvorbe šesťdielneho seriálu Príbehy tatranských štítov...

Hľadajúc v horolezeckej histórii, v archívoch, či v múzeách na slovenskej a poľskej strane Tatier nám nikto nevystúpil do popredia tak ako on. Naše pocity nám potvrdil aj poľský historik Wojtek Szatkowski z Tatranského múzea dr. Tytusa Chalubinského v Zakopanom, s ktorým sme úzko spolupracovali na filmovom seriáli o tatranských štítoch. Sám o Stanislawskom povedal: „Keby som mal zhodnotiť najvýznamnejších taternikov v celej horolezeckej histórii Tatier, Stanislawski by patril určite medzi prvých troch!" A hneď nás začal nabádať, aby sme o ňom urobili film, že nič o ňom ešte neexistuje. Wojtek nám sprístupnil všetky archívy v Zakopanom a my sme sa tak dostali k vzácnym Stanislawského rukopisom. Doteraz neboli publikované.

Ďalšie bádanie nás doviedlo k mladému literárnemu teoretikovi Hubertovi Jarzebowskému, ktorý akurát o jeho tvorbe písal prácu. Vyjadril sa o ňom nasledovne: „V poľskej literatúre majú Stanislawského texty také významné postavenie ako jeho cesty v tatranskom horolezectve!" Vďaka jeho tvorbe sme sa mohli preniesť do atmosféry panenských tatranských stien - o deväťdesiat rokov dozadu v čase. Ako však urobiť film o človeku, o ktorom sme zozbierali len pár autentických fotografií? Ako z toho urobiť film? Ako vystavať príbeh? Ako ho urobiť vizuálne pútavým? V tom čase plánovali horolezci Martin Krasňanský a Mišo Sabovčík, s ktorými som už spolupracoval na niektorých častiach seriálu Príbehy tatranských štítov, zimnú reťazovku významných tatranských stien. Tak sme im skúsili navrhnúť, či by nevedeli plánovaný prechod poskladať výlučne z ciest Stanislawského. Miša to tak chytilo, že o pár dní sme mali opis reťazovky z jeho ciest: severná stena Malého Kežmaráku, cez Vidlový hrebeň do Západnej Lomnice, severná stena Veľkého i Malého Javoráku, Rumaňák, Galéria Ganku, Vysoká a Volia veža. Uf, to by bolo naozaj zaujímavé nakrúcanie.

Bohužiaľ, v januári si Martin Krasňanský vážne poranil členok na Lomnickom štíte. Bolo jasné, že je z projektu vyradený. Nahradil ho Adam Kadlečík, ktorý minulý rok práve s Mišom Sabovčíkom úspešne prešiel hlavný hrebeň Tatier. Vo februári sme sa všetci stretli na Chate pri Zelenom plese. Husto snežilo a zo štítov padali lavíny. Ten, kto pôsobí v Tatrách vie, že naplánovať počasie na niekoľko dní dopredu sa na tatranských končiaroch nedá. Vyrazili sme na reťazovku za dosť nepriaznivých podmienok do severnej steny Kežmarského štítu. Ako povedal Mišo v tomto počasí by za normálnych okolností neliezol nikto. Ako to však celé dopadlo, to vám v tomto článku neprezradíme. Dozviete sa to však z filmu Žiť pre vášeň. Či sa nám myšlienky Stanislawského éry podarilo konfrontovať s dnešným pohľadom mladých ľudí na svet to zhodnotia až diváci. Pre nás však bolo veľmi zaujímavé sledovať, v čom sa ich záujmy zhodujú a v čom majú dnešní ľudia iné priority.

Pavol Barabáš