Tieň jaguára - O expedícii
O filme
O expedícii
Kde film uvidíte
Stiahnuť (SK)Download (EN)
Viac o DVD
Objednať DVD
Fotogaléria
Film o filme
Video
ČSFD.cz
Súvisiace články
Médiá o filme
Press zóna
Ocenenia
O režisérovi
Spolupracovali
PoďakovanieZelená hltá všetko naokolo. Vegetácia bojujúca o každý slnečný lúč zakrýva oblohu. Presekávame sa hustým pralesom doteraz neznámeho pohoria Sierra Maigualida. Sprevádzajú nás tajomní indiáni z kmeňa Hodi, ktorí sami hľadajú možnosti ďalšieho postupu. Európania cez toto pohorie ešte neprešli. Už chápeme aj prečo. Strmé hrebene s množstvom neprehľadne zarastených rebier nie sú tou jedinou prekážkou. Lezenie po napadanej vegetácií, zostupy po stromoch, horské rieky, dotieravý hmyz, hady a neuveriteľné dusno nás vyčerpáva. Pot sa z nás sústavne leje. Putovanie nemá konca. Aký to má všetko zmysel? K večeru strácam indiánmi vysekanú cestičku. Kričím, ale zelená stena všetko pohltí...
Tajomný kmeň
Keď sme vo Venezuele spomenuli, že chceme prekročiť pohorie Sierra Maigualida, vyvolalo to údiv aj u odborníkov. Tam vraj ešte žije kmeň, ktorý požiera ľudí. Spoznať ho je cieľom nás štyroch, ktorí už máme vo Venezuele veľa prechodené i objavené: Becko Ondrejovič, maliar prírody Honza Dungel, Peter Kuric a ja.
Pád Venezuely
Naša cesta do amazonského pralesa viedla cez upadajúcu Venezuelu. Kedysi najbohatší štát Latinskej Ameriky sa zmieta kvôli sociálnej politike v agónii. Rýchla devalvácia, nedostatok potravín, rabovanie, násilie a demonštrácie sú dôvodom, prečo sme tu asi jediní turisti. Populistická politika urobila z dovolenkového raja jednu z najnebezpečnejších krajín sveta. Sociálne výhody ju pochovávajú. Napríklad za 1 Bolivar dostanete 1 liter benzínu. Jeden dolár môžete vymeniť za 200 000 Bolivarov. Toľko litrov benzínu si môžete aj kúpiť. To sa nedá nijako pochopiť! Zohnať však hotovosť je takmer nemožné. Ak sa to podarí, s plnou igelitkou peňazí si môžete kúpiť akurát niečo na obed.
Tiene
Ľavý prítok Orinoka je obrovská rieka Caura. Je veľká ako Dunaj. Jej povodie patrí k neporušeným biotopom na tejto planéte. Územie patrí riečnemu kmeňu indiánov Yekwana. Portugalskí otrokári ešte v roku 1923 vyvraždili a odvliekli na kaučukové plantáže domorodcov z poslednej z 20 osád. Dnes sa môžete pohybovať na rieke len so súhlasom indiánov, ktorí sa na toto územie vrátili opäť pred 50 rokmi. Rýchlym motorovým člnom sa dostávame po 6 hodinách do ich novej osady. Becko pri svojich prieskumných cestách už prešiel územím Yekwana. Keď zisťoval, či žijú nejakí indiáni aj v horách, tak ich nazvali tiene. „Sú tam, ale nikdy sme ich nevideli" – odpovedal ich náčelník.
Rieka do neznáma
Nafukujeme naše dva člny a pádlujeme 10 hodín proti lenivému toku rieky Nitchare. Ďalší deň nás čaká jej malý prítok Yuri. Tu sa už Indiáni Yekwana s motorovými člnmi nedostanú. Popadané stromy a nízky stav vody im bráni v ďalšej plavbe.
V roku 2017 sa Beckovi podarilo pádlovať päť dní proti prúdu rieky Yuri. Mal neuveriteľné šťastie. Na kamennej pláži stretol indiánov z kmeňa Hodi, ktorí chytali ryby. Raz ročne, v období sucha, prechádzajú pohorie Sierra Maughalida, aby tu mohli loviť. Becko s nimi strávil niekoľko dní. Nakoniec im prisľúbil, že sa o rok vráti a donesie im rybárske háčiky, dláta na výrobu lodí, čelové lampy, lieky, ktoré potrebuje ich kmeň. Oni ho za to vezmú cez pohorie Sierra Maughalida do ich osady. Dohodli si stretnutie na ďalší január počas splnu mesiaca.
Prešiel rok a my sa snažíme pádlovať proti toku rieky Yuri v ústrety neistému dobrodružstvu. Budú indiáni opäť loviť na tom istom mieste? Každý deň pádlujeme osem hodín, preliezame stromy, ťaháme člny cez pereje. Večer bivakujeme na brehu. Ráno vždy nachádzame okolo tábora stopy jaguára. Akoby nás stále sledoval. Pre indiánov je to posvätné zviera. V posledný deň sa s ním stretávame za meandrom rieky. 15 metrov od člna na nás chvíľu hľadí. Neskutočné! Pozeráme si chvíľu do očí...
Na piaty deň prichádzame na kamennú pláž, kde sa Becko pred rokom stretol s indiánmi. Teraz je ale prázdna. Trochu sme znervózneli. Hlbšie v džungli však nachádzame rozvešané hamaky – neklamný znak, že sú tu a lovia niekde nablízku. K večeru prichádzajú indiáni s úlovkami, ktoré tvoria kaiman, opica, pásovec a ryby. Zdá sa, že privítanie je veľmi milé. Ostali sme s nimi loviť ešte štyri dni. Keď už mali dosť mäsa naúdeného, začali sme sa pripravovať na prechod cez hory do ich osady.
Istota v pralese
Stúpame a klesáme strmým, úzkym hrebeňom. Vpredu presekávajú a hľadajú cestu dvaja indiáni, ďalší štyria nesú naše člny a batožinu. Ostatní nesú v palmových košoch nalovenú zver. Prechod je naozaj veľmi ťažký. Sme na pokraji vyčerpania a dehydratácie. Po štyroch dňoch sa konečne dostávame k hlavnej osade kmeňa Hodi.
Sedíme na malom priestranstve medzi asi desiatimi veľkými chyžami s náčelníkom osady a odovzdávame mu prinesené veci. Potom zvoláva celú osadu. Nechýbajú ani ženy a deti. Vysvetľuje im dôvod našej návštevy.
Môžeme ostať v osade. Náčelník nám prideľuje prístrešok pre hostí. Zúčastňujeme sa každodenného života kmeňa Hodi. Je to hlavne zber plodín, príprava jedla, spoločné stravovanie, večerné zábavy i nočné šamanské tance. Duchovno je dôležitá súčasť ich života. Každej činnosti dávajú spirituálny rozmer. Spájajú sa s duchmi pralesa, rastlín i vecí. Ich život má istotu v prírode. Veria, že sa o nich postará, pokiaľ bude svietiť slnko a tiecť voda v potoku...
Zdroj ľudského šťastia
Indiáni kmeňa Hodi všetko robia spolu. Pri nich si človek uvedomuje, že potreba patriť do skupiny je pre ľudstvo prirodzená a inštinktívna. Pramení z našej podstaty a evolučnej histórie. Boli sme vždy sociálnym druhom, kde jednotlivec závisí od vzťahov s ostatnými, ak chce prežiť. Aj indiáni hľadajú jedlo spoločne, starajú sa o potomstvo a chránia kmeň pred vonkajšími vplyvmi. V celom našom vývoji je to otázka života a smrti. Mal som pocit, že u Hodi sa všetko deje pokojne, so spevom a smiechom. Pochopil som, aké dôležité je mať v živote svoj „kmeň" – skupinu ľudí, ktorí vás prijímajú, podporujú a zdieľajú radosť zo života s vami. Je to zdroj ľudského šťastia a zmyslu života.
