Tepuy - cesta do hlbín Zeme - Zaujímavosti

O jaskyni Pekelná diera

"Pekelná diera" (alebo v španielčine: Cueva del Diablo) je ďalšou neobyčajnou a veľkou jaskňou, ktorá bola v rámci expedície TEPUY 2007 objavená v horskom masíve Chimantá jaskyniarmi Braňom Šmídom a Marcelom Griflíkom a filmárom Pavlom Barabášom.

Vchod do "Pekelnej diery" tvorí ohromný prerútený kolaps - megadepresia (prepadlina) o rozmeroch 100 x 200 m, na dne ktorého v hĺbke asi 80 m sú samotné otvory - vchody do ohromných suhorizontálnych chodieb, tzv. Severnej i Južnej vetvy. Severnú vetvu tvorí asi 400 m dlhá, takmer priamočiara galéria, široká miestami až 50 m, ktorá končí mohutným dómom Gran Galería de Barabas (60 x 80 m), prerúteným zvrchu na denné svetlo asi 100 m dlhým kaňonom. Naprieč touto trhlinou jaskyňa končí zatiaľ nepreniknuteľným závalom, avšak genetické pokračovanie je tu zrejmé... Severná vetvy systému je podobne priestranná, formuje sa tu dokonca riečka, chodba je na jednom mieste, v sieni Gran Galería de Ben Williams, široká takmer 80 m! Tu sa jaskyňa vetví: na juh, ponad vysoký previsnutý zával, bolo vidieť slnečné svetlo, zrejme do povrchového kaňonu, za ktorým však pôvodná chodba pokračuje zrejme ďalej... (Z opačnej strany sa tento ale, cez kaňon, nájsť nepodarilo - bola však nájdená ďalšia veľká, asi 300 m dlhá jaskyňa, Cueva Zuna, ktorá je asi genetickým pokračovaním "Pekelnej diery".) Napokopn, je tu ešte veľká chodba, smerujúca znovu na juh. Tá sa ďalej vetví, avšak pre nedostatok času nebola prebádaná až do konca. "Pekelná diera" je nepochybne jednou genetickou súčasťou obrieho hydrologického systému Cueva Charles Brewer, podľa nájdených indícií najskôr jej staršou paleoúrovňou: svedčia o tom už znovu re-korodované biospeleotémy typu Champignones, a celkovo veľmi starý, až "prašivý" dojem: závaly v jaskyni sú už pokryté hrubou vrstvou niekde až 1 m (!) hrubého prachu, alebo jemnučkého piesku zo stropov. V jaskyni boli nájdené extrémne veľké typy čudesných, nikde inde zatiaľ nepozorovaných biospeleotém, nazvaných ako " Slonie choboty", ktoré sú dlôhé až 3 m a ich genéza je zatiaľ neobjasnená. Na starosť až senilné štádium vývoja "Pekelnej diery" poukazujú aj mohutné, hlavne v privchodových partiách sa vyskytujúce chuchvalce iných biospeleotém, ktoré majú štruktúru akoby papierovej hmoty, a boli v nich pozorované prerastlice sadrovca s pavučinami a neznámymi plesňami. Slovenská zostava tvorená Braňom Šmídom a Marcelom Griflíkom, Pavlom Barabášoma Erkom Kapuciánom jaskyňu zdokukmentovala v celkovej dĺžke zatiaľ 2,4 km... pretože - jaskyňa ďalej pokračuje...

Jaskyne na Slovensku
Jaskyne na Slovensku patria medzi najkrajšie na svete. Sprístupnených je ich 12. V sezóne (jún až august) je to od 9:00 do 16:00 okrem pondelka. Mimo sezóny iba od 9:30 do 14:00. Výnimkou sú Jaskyňa Driny a Važecká jaskyňa, kde je mimo sezóny otvorené od 10:00 do 15:00.

Belianska jaskyňa
Driny
Bystrianska jaskyňa
Gombasecká jaskyňa
Demäňovská jaskyňa Slobody
Harmanecká jaskyňa
Demäňovská ľadová jaskyňa
Jasovská jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Domica
Važecká jaskyňa

Neďaleko Bratislavy pri Smoleniciach v Malých Karpatoch sa nachádza jaskyňa Driny. Zaujímavosťou tejto vápencovej jaskyne so sintrovou výzdobou je dĺžka chodieb. Sprístupnených je viac než 400 metrov. Prehliadka trvá cca 35 minút.

Ďalšia z vápencových jaskýň - Domica - leží v Slovenskom krase. Ide o jaskyňu, ktorej jedna prehliadka trvá 3/4 hodinu a druhá až 1 a pol hodiny. Súčasťou prehliadky je plavba v jaskynných priestoroch.

V Slovenskom krase sa nachádza aj Gombasecká jaskyňa. Podobne ako ostatné vápencové jaskyne aj Gombasecká jaskyňa vznikla vďaka pôsobeniu podzemného potoka. V jaskyni možno počas 35 minútovej prehliadky obdivovať stalaktity a stalagmity.

Súčasťou Slovenského krasu je Medzevská pahorkatina. V jej vápencoch sa vytvorila Jasovská jaskyňa. Má krásnu sintrovú výzdobu. V jej priestoroch sa organizujú ozdravovacie pobyty. Počas 45 minútovej prehliadky turisti prejdú cca 700 metrov.

Vo Važeckom krase sa nachádza Važecká jaskyňa. Patrí k najmenším jaskyniam, keďže dĺžka prehliadkovej trasy je cca 1/3 km. Pri cca pol hodinovej prehliadke možno obdivovať sintrové jazierka.

Vo Veľkej Fatre sa nachádza Harmanecká jaskyňa. Jej vápencový základ je dopĺňaný bielou sintrovou výzdobou. Medzi krásne a obdivované prvky patria jazierka a vodopády. Jej prehliadka trvá vyše hodiny.

Medzi jaskyne, ktoré ležia v Tatrách patrí známa Belianska jaskyňa. Vytvorená je vo vápencoch. Do jej jazierok turisti často hádžu drobné mince. Prehliadka tejto jaskyne trvá vyše hodiny, pričom trasa predstavuje viac než 1300 metrov.

V blízkosti Nízkych Tatier leží Bystrianska jaskyňa, ktorú poznajú mnohí pacienti využívajúci speleoterapiu. Súčasťou jaskyne je priepasť Peklo. Prehliadka trvá 3/4 hodinu.

Priamo na území Národného parku Nízke Tatry leží Demäňovská jaskyňa Slobody. Patrí medzi obľúbené jaskyne pre svoju nádhernú sintrovú výzdobu. Kratšiu trasu (cca 1 km) možno prejsť za hodinu, dlhšiu (cca 2 km) za vyše hodinu a pol.

Taktiež na území Národného parku Nízke Tatry leží Demäňovská ľadová jaskyňa. Jej zvláštnosťou je ľadová výzdoba, ktorá sa v jaskyni udržuje po celý rok. Sprístupnená je iba malá časť jaskyne. Prehliadka trvá 3/4 hodinu.

Na Slovensku je sprístupnená aj ďalšia ľadová jaskyňa. Nachádza sa v Slovenskom raji. Dobšinská ľadová jaskyňa má neobvykle mohutnú ľadovú výzdobu. Pri prehliadke trvajúcej necelú 3/4 hodinu možno vidieť nielen krásne ľadové stĺpy a stalagmity, ale aj ľadové vodopády. Trasa prehliadky je cca pol kilometra.

Rozprávkový názov má Ochtinská aragonitová jaskyňa. Samotná jaskyňa má vápencový základ, avšak výzdoba je tvorená aragonitom. Prehliadka cca pol kilometrovej trasy trvá 3/4 hodinu.

Slovník pojmov podľa metodiky MŽP:
Stalaktity sú sintrové útvary visiace zo stropov a šikmých stien podzemných priestorov. Rozlišujú sa brčkovité, palicovité, drúčkovité, kónické, vretenovité, kyjakovité, sférolitické a iné.

Stalagmity sú sintrové útvary rastúce z dna podzemného priestoru. Rozlišujú sa zárodočné, palicovité, drúčkovité, kónické, pagodovité, palmovité, vázovité a iné.

Stalagnáty sú sintrové stĺpovité útvary vytvorené spojením stalaktitu a stalagmitu.
Objavenie jaskyne Mesačný tieň
SVIT 9. apríla (SITA)
Objav jaskyne Mesačný tieň vo Vysokých Tatrách vyhodnotila Slovenská speleologická spoločnosť ako najvýznamnejší objav v minulom roku na Slovensku. Jaskyňu objavila dvojica jaskyniarov zo Speleoklubu Univerzity Komenského Igor Pap a Branislav Šmída v júni minulého roku. Dvojica, ktorá sa neskôr rozrástla na väčšiu skupinu, objavila už približne tri kilometre podzemných priestorov. Podľa Igora Papa v masíve Širokej možno očakávať najväčší jaskynný systém na Slovensku.
Jaskyne na Slovensku
Na Slovensku je známych takmer 5000 jaskýň, len 12 z nich je sprístupnených pre verejnosť. Najväčším jaskynným systémom v súčasnosti je systém Demänovských jaskýň, ktorý meria takmer 35 kilometrov. Z celého systému je sprístupnená len menšia časť v Demänovskej ľadovej jaskyni a Demänovskej jaskyni Slobody. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 47 jaskyniarskych klubov, v ktorých je združených viac ako 800 členov.
Mesačný tieň: Valí to ďalej
Ten mesiac odpočinku padol inak vhod. Doliečili sme si načaté priedušky, konečne si našli čas na prepucovanie karbidiek a pozašívanie overalov, sadli k počítaču a vyniesli čosi polygónov. A najmä, zas sa tešili na akciu, "viac ako", lebo, prieskum v MesTieni, tých 3 či 5 dní aj prístupom, teraz už vždy, to veru nie je len samé objavovanie, ale aj - pekná drina.