Svetozár Stračina - O filme

Výnimočný umelec, ktorý sa spoľahlivo vymyká akémukoľvek „priečinkovému“ zaradeniu. Bohém, ktorý bytostne vnímal a rozvíjal autentický folklór. Skladateľ, ktorého hudobné kompozície nadchýňajú aj tých, ktorí sa tradíciám vyhýbajú. Zanechal po sebe rozsiahle dielo a nezameniteľný odkaz, ktorý nemá nasledovníkov. Svetozár Stračina ostáva rébusom, ktorého hľadanie tajničky stále pokračuje.

Festivalová predpremiéra: Artfilm Košice, 21.6.2019
Distribučná kinopremiéra ASFK: 5.9.2019
Produkcia: K2studio s.r.o.
Scenár, kamera a réžia: Pavol Barabáš
Strih: Róbert Karovič
Minutáž filmu v kinodistribúcii: 68 min.
Účinkujú: Juraj Dubovec, Oskár Elschek, Juraj Kubánka, Alžbeta Lukáčová, Angela Vargicová
Distribúcia: Asociácia slovenských filmových klubov

"Tradičnú kultúru môžem akceptovať, alebo nevšímať si ju. Tým ale ochudobním iba seba, lebo ona bude tradíciou ďalej. Ja ostanem bezdomovcom, ostanem iba človekom do počtu. No takí ľudia do počtu sa dajú ľahko ovládať, dajú sa ľahko riadiť. Človek bez vzťahu k tradíciám nemá na čo nadväzovať." Svetozár Stračina

ss_facebook_828x315.png

Prečo som nakrútil tento film?
Mnoho ľudí sa diví, prečo som nakrútil film o Svetozárovi Stračinovi. Vnímajú viac, že som pochodil kus sveta, spoznal mnoho krajín a zachytil rôzne kultúry. Áno, nakrúcal som zanikajúce prírodné kmene, navštívil krajiny, ktoré už medzičasom prišli o svoje jedinečné tradície a stratili vzťah k svojej zemi. Zažil som stret kultúr i etniká s vyhasnutými očami, ktoré prevalcoval globalizačný valec. Čím viac človek spoznáva planétu, tým viac získava nadhľad, ktorý mu pomáha odhaľovať to vzácne doma. Inak sa začne dívať na hodnoty krajiny a národa, ktoré sú pre svoju blízkosť často neviditeľné.
Práve pre toto sú pre mňa vzácni ľudia, ktorí podnecujú svoje okolie k tvorivosti a odkrývajú nové pohľady na seba samých. Pri hudbe Svetozára Stračinu som si uvedomil, že práve on hľadal a zachytával esenciu, ktorá národ združuje, ktorá mu dáva pocit spolupatričnosti a jednoty. To krehké, čo utvára ľudské spoločenstvo.

z-nakrucania-filmu.jpg
Tradície sú schodiskom k umeniu a umeleckej tvorbe, ktorými tvorca stúpa.

ss-na-festivale.jpg ss-tuhy-fajciar.jpg stracina-a-nosal.jpg

Akú cenu má tradičná kultúra?
Myslím, že aj v dnešnej globalizovanej dobe si neustále treba dávať otázku, čo tvorí národ a akú cenu má jeho kultúra. Bez spoločných zvykov, tradícií, predstáv, tvorivosti a diel, v ktorých národ špecifikuje sám seba a svoje chápanie sveta, by boli všetci ľudia na našej planéte len ovce v jednom košiari. Ale práve obrovská rozmanitosť vyplývajúca z ľudskej tvorivosti a predstavivosti dáva nášmu svetu čaro. Kultúrna tradícia je pre každý národ signifikantná. Preberá ju od predkov, zveľaďuje ju a posúva svojim nasledovníkom. Je veľmi rôznorodá, mení sa, zlučuje i vyčleňuje sa. Pre človeka je esenciou bytia.
Mnoho mladých ľudí hľadajúcich svoju životnú cestu čelí potrebe definovať svoje korene. Keď človek vie, odkiaľ prišiel, jednoduchšie sa mu určuje smer a cieľ ďalšej cesty. A v súčasnej dobe plnej kultúrnych a civilizačných stretov je otázka vlastnej identity ešte nástojčivejšia. Niektorí mladí ľudia zavrhnú vlasť, odídu, či odsťahujú sa do zahraničia, iní práve naopak siahajú po koreňoch. Niekedy len nenápadne, inokedy s plnou silou. Pocit, keď človek vie, kam patrí, je zásadný. A ten vzniká pomaly, nenásilne a vplyvom mnohých okolností.

Kam patríme?
Uvedomenie si svojho národného zázemia a identity nebýva vždy jednoduché. Aj úloha folklóru sa menila podľa rôznych sociálno-politických vplyvov. Zachovať jeho čistú formu, vdýchnuť nový život a uchovať to cenné pre ďalšie generácie dokázal práve Stračina. V súčasnom svete, ktorý speje k čoraz väčšej uniformite a globalizácií, nám pôvodné tradície doslova miznú pred očami. Ostávajú z nich len ťažko uchopiteľné torzá. Hľadanie a nachádzanie genius loci nášho národa je pre mňa v Stračinovej tvorbe najviac motivujúce. Snažil sa nám ňou naznačiť kam patríme, kde sú naše korene a na čo môžeme byť hrdí.
Pred asi desiatimi rokmi sme pre RTVS vyrábali 27-dielny televízny seriál Radosť zo života o významných osobnostiach Slovenska, ktorý predčasne opustili náš svet. Svetozár Stračina mi v tomto výbere chýbal. Teraz som rád, že som jeho dielu mohol venovať viac času a priestoru.

Vzácni sme tým, čím sa líšime.

cicmany.jpg trombita.jpg reziser-na-obhliadkach.jpg

Muzikologička Alžbeta Lukáčová:
„Bol vzácnym typom skladateľa a umelca, ktorý nevychádzal z nejakých tlačených zbierok, alebo z nejakých nahrávok, ktoré mu niekto dal, aby sa inšpiroval. On si ten archív budoval sám. Chodil po Slovensku, dedinkách, hľadal to vzácne, vytváral si vzťah k neznámym interpretom. To je to podstatné, že sa snažil pochopiť esenciu toho, prečo tá ľudová hudba je taká, aká je. Nenachádzam v celom spektre slovenských skladateľov nikoho, kto by pracoval týmto spôsobom."

Hudobný vedec Oskár Elschek:
„Tou folklórnou tradíciou on bol popretkávaný. On v nej žil. Iným ani nežil. Nikdy neskrýval svoju vášeň pre folklórnu hudbu. Stala sa pre neho nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie. Zasvätil jej život."


Hudobný redaktor Juraj Dubovec:
"So Svetozárom Stračinom som spolupracoval na viacerých projektoch dokumentácie autentických prejavov ľudovej hudby a v rozhlase som s ním pripravil a odvysielal vo svojom programe s názvom „Hudobné dedičstvo" 28 dielny cyklus rozhovorov na tému „Skladateľ a ľudová hudba"
„Sveťo mal silný a úprimný vzťah k ľudovej piesni. Vnímal ju s veľkou úctou. Systematicky objavoval a skúmal jej hodnoty v autentickej interpretácii ľudí z prostredia jej vzniku a upozorňoval na ne . Robil to aj vo svojej autorskej tvorbe s takým dôrazom, tak poučene a vkusne, ako máloktorý iný hudobný skladateľ . V tom sa mu úspešne podarilo poznačiť celú našu generáciu . Ľudovú pieseň považoval za večný prazáklad celého hudobného myslenia, ktorý sa nedá zrušiť, vymazať, ani zakázať. Vravel, že sa dá na ňu len pozabudnúť, keď ľudia spyšnejú tak, že sa hanbia za svoj pôvod. Keď sa spamätajú, natrafia na ňu opäť, lebo sa rodila a rodí v ľuďoch, s ľuďmi žila a žije ."

Choreograf SĽUK-u Juraj Kubánka: 
"Sveťo svojimi filozofickými myšlienkami poukazuje na dôležitosť tradície nielen v kultúre národa, ale najmä v každom jeho ľudskom srdci. Duchovné bohatstvo je vo folklórnych prejavoch ukryté a on tam to duchovné bohatstvo nachádzal."

Nevstupuj bez túžby vidieť niečo krásne.

Profesor folkloristiky Milan Leščák 
vnímal jeho zrastenie s hudobným folklórom ako zrastenie s našou zemou: "O Svetozárovi Stračinovi teraz vedia možno len jeho príbuzní, priatelia a niekoľko priaznivcov slovenskej hudby. Aj keď patrí medzi najzásadnejších a najvýraznejších slovenských skladateľov druhej polovice 20. storočia. Prekliesnil svojím prístupom cestu ľudovej hudbe k národnému umeniu. Znie to pateticky, ale práve tento moment je jeden z najdôležitejších v kontexte života a tvorby Svetozára Stračinu - národný a kultúrny presah."

Stračinova filmová hudba
Veľa pracoval na filmovej hudbe, kde spájal národnú tradíciu a dedičstvo s modernými umeleckými vyjadrovacími prostriedkami. Viac prezradila o jeho intímnom vzťahu s tvorbou pedagogička a priateľka Angela Vargicová: „Keď mal tvorivé obdobie, tak bol neskutočne prísny. Nielen na seba, ale aj na všetkých okolo. Bol v takom zajatí, nič iné pre neho neexistovalo. Koľko krát sa tak zamyslel a povedal, že ja ani neviem, ako keby mi tú ruku niekto viedol. Počujem ten orchester a zapisujem to."
Úvodná scéna Nočných jazdcov, Rysavá jalovica, alebo Pacho, hybský zbojník sú filmy, kedy mnoho divákov vôbec po prvý krát vôbec zaregistrovalo filmovú hudbu. Jeho spolupráca s Martinom Ťapákom, Martinom Holým priniesla filmy, ktoré sa výrazne zapísali do dejín slovenskej kinematografie.

VIAC O DVD


Realizáciu a distribúciu tohto filmu finančne podporil Audiovizuálny fond.
logo-avf-na-web.jpg

Film vznikol v koproducii s RTVS.
logo_rtvs_white.png