Pururambo - Súvisiace články

Je ťažké uveriť, že na našej planéte ešte existujú miesta, kde sa neskončila minulosť a prítomnosť tak skoro nezačne. Je to svet, ktorý sa nikam neponáhľa. Obývajú ho prírodní ľudia netušiaci, že tam kdesi, za pomyselnými hranicami ich územia, existuje niečo, čomu hovoríme civilizácia. Žijú vysoko na stromoch v najdivokejších miestach západnej časti indonézskeho ostrova Nová Guinea. Prežívajú len s prostriedkami doby kamennej. Luk a šíp majú nielen na lov, ale aj na obranu pred nepriateľom. Nikdy nevideli belocha, málokedy poznajú obyvateľov susednej osady. Vstup na ich územie je tabu. Všetko, čo k svojmu jednoduchému životu potrebujú, im poskytuje džungľa. Z kameňa vyrábajú sekery, z kmeňov a konárov svoje príbytky. Zjedia takmer všetko, čo sa hýbe. Termity, jaštery, červy, prasce. Ich predkovia boli kanibali a lovci lebiek. Odmietnuť jedlo je právo, ktoré na ich území neplatí, ale uráža. Zabudnutí, izolovaní, nebezpeční. Kombajovia! Pururambo znamená v ich jazyku dobrý. Film Pavla Barabáša je Pururambo. Je o strastiplnej ceste troch priateľov do sveta, ktorý si mysleli, že už neexistuje.

O tvorcoch filmu Pururambo
Pavol Barabáš - scenárista, kameraman, režisér - autor širokej škály horských a dobrodružných filmov o ľuďoch v extrémnych podmienkach. Má za sebou množstvo objavných expedícií expedícií. Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých hrdina ide až na hranicu svojich možností. Fascinuje ho každé stretnutie s cudzou kultúrou. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli.Za svoje filmy dostal vyše 130 ocenení doma i v zahraničí. Je držiteľom prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo, ktoré je každoročne udeľované úspešným osobnostiam Slovenska. Je majiteľom profesionálneho video produkčného a postprodukčného štúdia K2 studio s.r.o. www.k2studio.sk

Rudolf Švaříček - hlavná postava filmu Pururambo, rozprávač - má za sebou mimoriadne výsledky v prieskumoch extrémnych oblastí i mnoho výprav a medzinárodných expedícií: Polar 89 (so psím záprahom na polár), Marco Polo (naprieč Áziou), Hodvábna cesta (rok a pol ázijskými štátmi), Živá Afrika (naprieč Afrikou v module Tatry), atď.. Autor rýchlo vypredanej knihy Živá Afrika. Venuje sa najmä oblastiam izolovaných etník. Jeho doménou je Indonézia a ostrov Nová Guinea. Absolvoval ojedinelé horské výstupy (český prvovýstup na Carstensz Pyramid). Je hlavou i dušou festivalu GO KAMERA, ktorý sa zameriava na filmy, fotografie a publikácie s cestovateľskou tematikou. Nákazu cestovania úspešne prenáša na ostatných. Autor knihy aj fotografickej výstavy o Novej Guinei Tajemná Indonesie - tamtamy času, ktorá mala veľký úspech aj v rámci expozície Slovenského národného múzea na jeseň 2005.

Michal Novinski - hudobný skladateľ - autor hudby k desiatkam divadelných predstavení, komponuje hudbu k filmom, TV inscenáciám a rozhlasovým hrám na Slovensku aj v zahraničí. Zložil hudbu ku štyrom filmom Pavla Barabáša: Omo - cesta do praveku, Tajomné Mamberamo, Amazonia vertical a Pururambo.

„Čakanie na každý ďalší film Paľa Barabáša je čakanie na zážitok z iného kúta sveta, na stretnutie s inou civilizáciou, na chvíle obdivu k iným ľuďom. Neprajníci a závistlivci hovoria: to sa mu to nakrúca, keď je v takom atraktívnom prostredí. Environmentálni puristi zasa frflú, že jeho filmy patria skôr na festivaly dobrodružných filmov. A Barabáš? Ten vyhráva u porôt aj u divákov. A oprávnene. Človek, či už odborník, či obyčajný divák, sa musí skloniť pred obetavosťou, s ktorou navštevuje neobjavené kraje, pred schopnosťou pomenúvať doposiaľ nepoznané a pred pokorou, s ktorou nás všetkých, aj sám seba, porovnáva s nevinnosťou prírody či „primitívnych“ národov. Pururambo je film prežitý aj pretrpený, príbeh, ktorý tým citlivejším jedincom ponúka zamyslenie sa nad každou zbytočnosťou v našom živote. A odkaz neprajníkom či puristom: pretože životné prostredie je aj v našom vnútri, cesta tam môže byť ozajstným dobrodružstvom...“

- Vyjadrenie Kataríny Javorskej, porotkyne festivalu Envirofilm 2006 o filme Pururambo

Dojmy a postrehy Ruda Švaříčka a Pala Barabáša

Pri návratoch z Novej Guinei som zasypávaný „zásadnými“ otázkami. Pijú alkohol? Čo jedia? Poznajú peniaze? Čo sex a ženy? Je rozšírená nevera? Večnou otázkou je kanibalizmus a lovenie lebiek. Pred odletom padajú otázky, či sa k tým šialeným kanibalom nebojím, či nie je ich svet príliš krutý. Bojím sa často, strach je tu nutný.

Pod príkrovom tajomnej džungle žijú ľudia, od ktorých sa môžeme učiť, ako prežiť v extrémnych podmienkach...

Každá viera tu chce mať svoje zastúpenie. V najodľahlejšom kúte sveta vzniká najväčšia koncentrácia svätostánkov na svete. S narastajúcim počtom vierozvestcov sa zvyšuje tlak na domorodcov, v ich hlavách musí byť úplný zmätok. Verzie o Bohu sa rôzne tvarujú a pokrivujú. Do jednej biblie sa vojde niekoľko odlišných príbehov. Svätá pravda ustupuje inej pravde a novému poňatiu cirkvi. Zmätené hlavy domorodcov strácajú prehľad. Komu veriť, ako reagovať na ďalšie zdroje osvietenia? Útočí také množstvo veľkých právd a všetky sú najdôležitejšie...
(Rudo Švaříček)

Stret kultúr je vždy hrozivý. Keď sme robili film Pururambo, tvrdili nám, že tam ešte nikto nebol. Tí ľudia nemajú absolútne nič z civilizácie, kovový nožík, či sekeru. V dedine nenájdete kúsok papiera, či umelej hmoty. Žiadne ozdoby, či korálky z jabloneckej bižutérie. Čo vás ale zarazí je, že všade je absolútne čisto. Špina a neporiadok vlastne ani nemajú z čoho vzniknúť, lebo všetko v prírode podlieha určitej neviditeľnej recyklácii. Ľudia v Novej Guinei nepotrebujú zhromažďovať, ani vlastniť majetok. Keď niečo potrebujú, skočia do džungle ako do komory.. Neexistuje tam závisť. Načo budem niečo vlastniť, keď je toho plný prales? Majú tradície, ktoré sa nám zdajú kruté a pre nás neprijateľné. My sa snažíme im vnútiť naše chápanie sveta, ale to ich im v džungli pomohlo prežiť po tisícročia. Keby nám niekto vnútil svoje tradície, mnohé by sa rozpadlo. Neviem si vôbec predstaviť, že by prišiel niekto a chcel postaviť pred mojim domom mešitu. Zakázal by Vianoce, či veľkonočné sviatky. Prestali by sme sa cez sviatky navštevovať, dávať si darčeky, nespoznali by sme tú nadhernú atmosféru pri vianočnom stromčeku. Náš život by bol prázdnejší... Tak ako je to v pohľadoch ľudí guinejského kmeňa Asmatov, ktorému spálili všetky kultové predmety a vymenili im ich tradície za kresťanské....
(Palo Barabáš)

Pururambo - iné vnímanie sveta
Existujú ešte aj iné formy života a iné vnímanie sveta ako je to naše. Domorodci v guinejských pralesoch dokázali v symbióze s prírodou prežiť tisícročia bez toho, čo máme my. My sme sa naučili, že k prežitiu potrebujeme veľmi veľa materiálnych vecí. Bez nich si už život nedokážeme predstaviť - bez vymožeností, ktoré nás chránia pred svetom. Spoločnosť nás presviedča, že ich potrebujeme čím ďalej tým viac, aby sme v našej civilizácii boli schopní prežiť