Omo - cesta do praveku - Súvisiace články

GALÉRIA CHORÔB VÝCHODNEJ AFRIKY

Pred akoukoľvek cestou do štátov tretieho sveta sa poraďte s odborníkom. Len tak pochopíte, čomu budete vystavení a dostanete možnosť rozhodnúť sa, či podstúpite riziko rôznych infekcií, hnačiek, horúčiek, parazitov a červov. Po každom návrate si nechajte urobiť kompletné zdravotné testy, v ktorých lekári preskúmajú vašu krv, stolicu i moč. Včasný nález zvyšuje šancu na úspešnú liečbu.

- Príčina: Nepatrný parazitický prvok, ktorý vylučuje škodlivý toxín. 
- Prenášač: Mucha tse - tse. 
- Príznaky: Opakované návaly horúčky, bolesti hlavy a nekľudu. Smrť môže nastať po dvoch až šiestich týždňoch. 
- Prevencia: Necestovať do infikovaných oblastí. 

2. DENGUE (HORÚČKA)

- Príčina: Vírus, prenášaný komármi. 
- Prenášač: Komáre z tropických oblastí, ktoré obvykle štípu v priebehu dňa. 
- Príznaky: Dochádza k prudkým bolestiam svalov a kĺbov, bolestiam hlavy, sprevádzaným vysokou horúčkou. 
- Prevencia: Bežná ochrana proti denným komárom. 

3. HORÚČKA RIFT VALLEY

- Príčina: Vírus, ktorý napadá ľudí a domáce zvieratá. 
- Prenášač: Komáre, vdychovanie infikovaných častíc prachu. 
- Príznaky: Náhla horúčka, prudké bolesti hlavy, svalov, slabosť, citlivosť voči svetlu, bolesti očí, dávenie, zvracanie, hnačka, začervenanie očí a tváre. Môže dôjsť aj k výskytu slepoty, meningitídy, meningoencefalitídy. 
- Prevencia: Chráňte sa proti uštipnutiu komárom a kontaktu so zvieratami v infikovaných oblastiach. 

4. MALÁRIA

- Príčina: Pri uštipnutí komárom je do krvi obeti zanesený parazit rodu Plasmodium. 
- Prenášač: Samička komára rodu Anopheles. 
- Príznaky: Horúčka, zimnica a zväčšená slezina, Plasmodium falciparum - zlyhanie obličiek a hypoglykémia. 
- Prevencia: Pred začiatkom cesty (i počas nej a po návrate) užívajte preventívne preparáty proti malárii. Vyhýbajte sa infikovaným oblastiam a chráňte sa pred uštipnutím komára. 


5. MENINGITÍDA

- Príčina: Baktéria Neisseria meningitis, Streptococcus pneumoniae a Haemophilus influenzae. 
- Prenášač: Vdychovanie infikovaných kvapôčok nosného a krčného sekrétu. 
- Príznaky: Horúčka, zvracanie, bolesti hlavy, zmätenosť a apatia. 
- Prevencia: Vakcína polysacharidu meningococcus. Necestujte do postihnutých oblastí. 

6. RIEČNA SLEPOTA (ONCHOCERCIÓZA)

- Príčina: Škrkavka Onchocera volvulus. 
- Prenášač: Mušky žijúce v blízkosti rýchlo tečúcich riek. 
- Príznaky: Škvrnitosť kože, zväčšenie miazgových uzlín, slepota. 
- Prevencia: Vyhýbajte sa poštípaniu muškou. 

7. BILHARZIA

- Príčina: Skupina parazitických motolíc. Z nich najnebezpečnejšia je krvnička. 
- Prenášač: Larvy motolíc rodu Schistosoma. Vnikajú kožou do tela, odkiaľ zamieria do miazgových ciev a ďalej do pečene. 
- Príznaky: Svrbenie v mieste vniku do kože, slabosť. Horúčky prichádzajú v poldenných záchvatoch. Krv v moči. 
- Prevencia: Vyhýbajte sa pomaly tečúcim vodným tokom. 

8. ŽLTÁ ZIMNICA

- Príčina: Vírus, prenášaný komárím uštipnutím. 
- Prenášač: V džungli fungujú ako prenášače komáre rodu Haemogogus a Sabethes. 
- Príznaky: Spomalenie srdcovej činnosti. Nasleduje výskyt čiernych zvratkov, absencia močenia a delírium. Smrť sa dostavuje v priebehu 4 - 6 dní. 
- Prevencia: Nutné očkovanie.

 

PRÍRODNÉ KMENE RIEKY OMO

Počas nakrúcania filmu Omo - cesta do praveku sa členovia expedície stretli so siedmimi prírodnými kmeňmi: Karo, Mursi, Hamer, Bume, Bodi, Kwega a Bata.

Žijú na východnom brehu rieky Omo a celkový počet ich populácie je mierne nad 1,000. Vzhľadom k tomu, že im stáda dobytka kántria rôzne choroby, mnoho z nich sa venuje poľnohospodárstvu. Sú blízkymi príbuznými Hamerov a v mnohých prípadoch sme videli oba kmene žijúce premiešane. Dobrovoľne. Na rozdiel od kmeňa Mursi, ktorých muži kradnú ženy okolitým kmeňom Bodi a Bata. Karovia sú najpestrofarebnejší kmeň pri rieke. Používajú prírodné farbivá k dekorácii svojich tiel a tvárí. Hlavne svetlé farby majú na ich ebenových telách príjemný estetický efekt. Ženy, aby viac priťahovali mužov, si prsia zdobia symetrickými zárezmi, ktoré vytvoria časom drobné vypuklé jazvy. Vlasy si zdobia červenou hlinou rozpustenou v tuku do veľmi zaujímavých útvarov. Zjazvovanie má u mužov iný význam. Jazvy na mužskej hrudi znamenajú zabitie nepriateľov alebo nebezpečných zvierat. My sme im našťastie neslúžili ako dôvod na nové zárezy. Hovorí sa o nich, že sú zlodeji. Mali sme príležitosť sa o tom presvedčiť... 

HAMER 
Patria k juhovýchodnej skupine Omoticky hovoriacich kmeňov. Sú to pastieri, avšak živí ich už aj poľnohospodárstvo. Početnosť tohto kmeňa presahuje 30,000. Pestujú sorgo, proso, niektorí aj tabak a bavlnu. Chovajú stáda dobytku, oviec aj kôz. Takisto zberajú aj divoký med, ktorý bol jedinou potravou, ktorá sa dala zadovážiť počas plavby na rieke od rôznych kmeňov. Vyznačujú sa maľbami po tele a množstvom farebných korálok. Ich najkurióznejším zvykom je skákanie po chrbtoch kráv a býkov. Účelom tohoto fascinujúceho obradu je vstup mladých chlapcov do stavu rannej dospelosti. Určite to chce kus odvahy a šikovnosti preskákať po chrbtoch vyše 30 kráv zoradených za sebou. U nás sa preberajú občianske preukazy. Hm. Zvláštnosťou je mnohoženstvo, pričom sme bežne videli ženy z rôznych kmeňov v „domácnosti“ jedného muža. 

KWEGA 
Príslušníkov tohto kmeňa je veľmi málo, pravdepodobne menej ako 1,000 a preto sme boli radi, že sme stretli počas plavby aj ich. Ich teritórium je vymedzené riekou Omo a NP Mago. Pestujú sorgo a zbierajú med a divoko rastúce ovocie. Sú to veľmi zdatní lovci a rybári. Väčšina kmeňov žijúcich pri rieke nemá know-how ako chytať ryby. Ryby lovia hlavne oštepom. Vedia používať aj pasce a ako aj iné kmene, sú vyzbrojení automatickými zbraňami a sú schopní ulovť aj hrochov. Lenže tie sme už na ich kmeňovom území nevideli... Nebolo ničím výnimočným vidieť kráčať po brehu rieky nahé ebenové mužské telo s kalašnikovom okolo pliec. Spájajú sa s kmeňom Bume a bojujú tak proti ich nepriateľom. Prapríčinou bojov býva zvyčajne žena. Ak chce niekto ženu, musí si ju kúpiť za kravy. A ukradnúť pár kráv je ľahšie ako ich pracne dochovať. Dobrá žena sa však oplatí, dokáže veľa robiť a rodí deti. Malých šracov bolo okolo každej maminy neúrekom. Úmrtnosť detí je však až 40%. 

MURSI 
Pôvodom sú to pastieri, ktorí žijú polonomádnym spôsobom života. V období dažďov sa zdržujú v nižšie položených nížinných častiach a počas sucha vyrážajú smer Mursi Hills do Mago NP. Ich počet je vyše 5000, čo však nemusí byť presne stanovený počet, vzhľadom k ich vysokej pôrodnosti. Sčítací komisári by to tu mali ako za trest. Extenzívne využívajú úzky pás pôdy s vlahou tesne okolo rieky Omo. Na vysokých stromoch si stavajú včelie úľe v tvare veľkého dutého valca a často sa nám stávalo, že ich sme ich na jednom strome napočítali aj 15. Ženy Mursi sú veľmi ľahko rozoznateľné vďaka ich výnimočnej výzdobe spodnej pery. Do narezaného otvoru si vkladajú hlinené alebo aj drevené tanieriky o priemere aj 15 cm. Takáto uvoľnená spodná pera meria vyše 30 cm. Koľko má Vaša ? Tanieriky majú historicky viac významov a platí, že čím má žena väčší tanierik, tým je hodnotnejšia a krajšia. Mursi muži sú známi svojími bitkami s palicami, tzv. dongami. Na vlastné oči sme videli, že sú zruční. Trénovali. Kmeň Mursi má veľmi zlú povesť, dokážu byť nepríjemní a preto sme volili kempy na opačnom brehu rieky, u kmeňa Bume, ich nepriateľov. Zvláštny pohľad, ako si strážia oba kmene ten svoj breh rieky. Hliadky majú na pleciach známe AK-47 a občas po sebe vykrikujú. Ešteže sú primitívne člny skôr výnimkou. Túto vymoženosť vydlabanú z kmeňa stromu má len zopár osád. 

BUME 
Tento kmeň obýva pravý breh rieky Omo v južnej oblasti NP Omo. Ich počet je vyše 10,000 a ich reč patrí do východnej Nilotickej skupiny. Pôvodom sú pastieri, avšak v súčastnosti sa živia aj primitívnym poľnohospodárstvom a pestujú sorgo v okolí riek Omo a Kibish. Poľnohospodári to v tejto oblasti vôbec nemahú ľahké, keďže nepoznajú zavlažovanie a sú odkázaní na vlahu z dažďov a príriečnu vlhkosť. Sú známi svojimi častými bojovými výpadmi proti kmeňom Surma, Karo a Hamer. Ich územie zasahuje takmer až k jazeru Turkana. Nežijú však vo veľkom meandrovom ohybe rieky, kde ba rieka stáča z pôvodne južného smeru na východný a znovu na južný. My sme mali s nimi pozitívne skúsenosti, dokonca nás dvaja mladíci celú noc strážili pri ohni, za čo sme ba im odvďačili drobnými darčekmi pri odchode. Dokonca nám pomáhali vykladať a nakladať nepremokavé lodné vaky na náš raft, čo bol každodenný rituál. Muži kmeňa Bume si často zjazvujú tvár, čo má hlavne estetický význam. Ich ženy sa zdobia hrubou vrstvou náhrdelníkov vytvorených z prírodných plodín. 

BODI 
Príslušníci tohto kmeňa boli prví, ktorých sme stretli na rieke po takmer 10 dňoch plavby v uzavretom kaňone na hornom toku rieky Omo. Väčšinou žili na ľavom brehu rieky, ale ich osady ba nachádzali aj na území NP Omo na pravom brehu. Ich Nilo-Saharský pôvod jasne prezrádzala takmer ebenová farba kože. Muži mávajú výšku aj vyše 2 metrov, sú urastení a nahí. Ich fotky sa bielym dievčatám páčia suveréjne najviac. Spôsob obživy je jednduchý a podobný ako u ostatných kmeňov. Podľa informácií, ktoré sme sa dozvedeli počas plavby, má tento kmeň v oblasti pomerne dominantné postavenie a ovládal kmeň Dime, ktorí žijú vyššie od rieky. Sú to bojovníci a svoje stáda dobytka ako aj územie si poctivo strážia. Ich počet je vyše 3,000, avšak môže ich byť aj dvojnásobne veľa. Voči nám boli priateľskí a dokonca nás pozvali na rituál pitia miestnej špeciality. Tou bolo nakvasené sorgo zmiešané s kravskou krvou. Do hlavy im to stúpalo slušne a boli milo rozveselení. Z prírodnej tekvicovej nádoby pili vždy dvaja naraz, pričom nevyliali ani kvapku. Aj ženy sa smeli zúčastniť tohto obradu. 

BATA 
Boli pre nás najväčším prekvapením na rieke, keďže sme o ich existencii nevedeli. Kmene sa dali odlíšiť jeden od druhého pomerne jednoducho, majú odlišné subkultúry, pôvod, stavbu tela, farbu pokožky, spôsoby zdobenia sa. Kmeň Bata je pomerne málo početný a my sme bohatší vďaka nim o jeden veľmi silný zážitok. Kempovali sme na pravom brehu rieky a ich dedina bola na opačnom brehu. Večer sme založili oheň tak, ako vždy a začuli sme nádherné spevy z ich strany. Nádherné melódie, ktoré sa zaryjú cez uši až pod kožu a zostanú tam dlho. V ďalšej osade sme sa ocitli vo víre tanca a jednoduchej hudby medzi staršími príslušníčkami ich kmeňa. Možno sme objavili kmeň, ktorého názov v preklade môže byť „ tí, čo pekne spievajú a tancujú. 

 

VŠETKO O MALÁRII

Malária je vážnym a široko rozšíreným ochorením tropických a subtropických oblastí. Môže spôsobovať rýchle a závažné poškodenie obličiek, pečene a hlavne mozgu. Každý rok je malária diagnostikovaná u viac než 10000 cestovateľov - turistov, ktorí navštívia endemické oblasti. Ochorenie sa môže skončiť smrteľne. Len v Afrike na ňu každoročne umiera vyše milión detí.

ČO JE TO MALÁRIA? 

Malária je parazitárne ochorenie, ktoré sa prenáša bodnutím infikovaného komára (rod Anopheles). Podľa druhu parazita (rod Plasmodium), ktorým človeka nakazí, rozoznávame štyri druhy malárie, z nich najzávažnejšou je tzv. tropická malária spôsobená Plasmodium falciparum. 

Inkubačná doba je jeden až niekoľko týždňov (6 - 30 dní), pri niektorých formách malárie sa môže ochorenie prejaviť až po niekoľkých mesiacoch či rokoch. "Nebezpečná" malária (tropica) má inkubačnú dobu 7-12 dní. Môže rýchlo viesť ku životunebezpečným stavom s kómou, zlyhaním obličiek a šokom. "Nezhubná" malária (tertiana), alebo malária VIVAX sa môže objaviť po 9-16 dňoch, občas aj takmer po roku po návrate z endemických oblastí. Neskoršie návraty choroby ako aj tretí druh malárie (Malaria quartana) sú extrémne zriedkavé. 

Diagnóza sa potvrdzuje počas vysokej horúčky akútneho ochorenia mikroskopickým dôkazom parazitov v krvi, následne tiež vyšetrením špeciálnych protilátok. Napriek problémom s narastajúcou odolnosťou je malária pri včasnom zistení vyliečiteľná. 


PRÍZNAKY MALÁRIE 

Hlavným príznakom malárie je horúčka, ktorá je pri typickom záchvate vystriedaná trasavkou. Za silného potenia príde k poklesu horúčky. Ochorenie môže vyzerať ako chrípka s bolesťami hlavy, končatín alebo zvracaním. Klinický obraz však môže byť veľmi pestrý, a tak každé horúčkovité ochorenie, ak ste v oblasti výskytu, je podozivé z malárie. Priebeh môže byť veľmi závažný a behom niekoľkých hodín môže nastať zlyhanie dôležitých životných funkcií, bezvedomie a bez liečby rýchla smrť. 


AKO SA PRED MALÁRIOU UBRÁNIŤ? 

Proti malárii zatiaľ neexistuje účinné očkovanie (aj keď vo svete sa testujú), preto sa proti ochorenie bránime antimalarickou profylaktikou - t.j. pravidelným užívaním liekov. K tejto tzv. chemoprofylaxii je nutné dodržiavať určité ďalšie opatrenia, ktoré znížia riziko bodnutia komárom a tým prenos parazita do krvi: 
a) obmedzenie pobytu vonku po západe slnka (za súmraku), kedy je aktivita komárov najvyššia 
b) používanie moskytiér dokonale utesnených pod lôžkom (ev. impregnovaných insekticídnym prípravkom). 
c) nosenie svetlého odevu s dlhými rukávmi a nohavicami 
d) inštalácia sietí v oknách a dverách 
e) používanie repelentov predovšetkým na nekrytých častiach tela, napr. Autan, Repelent 378 
f) používanie insekticídnych prípravkov (t.j. hubiacich hmyz), napr. Baygon, Actellic spray, Biolit L a pod. 
Tieto opatrenia vás chránia aj proti bodnutiu iným hmyzom prenášajúcim niektoré ďalšie choroby (horúčka Dengue, Japonská B encefalitída, spavá nemoc). Čím menší počet bodnutí komára, tým menšie je riziko ochorenia maláriou! 

PROFYLAXIA 

Chemoprofylaxia je jedným z najdôležitejších prostriedkov ochrany osôb pred ochorením maláriou a je možno ju použiť pre krátkodobé i dlhodobé pobyty v malarických oblastiach. Žiadna profylaxia však nezabezpečuje stopercentnú ochranu proti ochoreniu. 

V niektorých oblastiach je výskyt malárie obmedzený iba na určité mesiace a profylaxia sa užíva výhradne v tomto období. Vo väčšine veľkých miest a turistických oblastiach sa malária nevyskytuje, neplatí to však úplne pre Afriku a Indiu. Preto je malarická profylaxia zostavovaná vždy individuálne. Malária sa taktiež nevyskytuje vo vyšších nadmorských výškach - hranice sa v jednotlivých krajinách líšia - oblasti nad 2500 m n. m. sú bez malárie. 

Pri každom prepuknutí horúčky behom cesty alebo pri ceste do trópov je treba myslieť na maláriu. Preventívne opatrenia sú preto nutné vo všetkých oblastiach s výskytom malárie. Antimalarická profylaxia sa musí užívať pravidelne, vynechanie jedinej tablety môže mať za následok ochorenie. Je preto vhodné viesť si záznam o užívaní liekov, ktoré berieme nielen v ten istý deň v týždni, ale pokiaľ možno aj v tú istú hodinu (najradšej popoludní). Lieky sa užívajú s jedlom alebo po jedle, zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny. 

Chemoprofylaxia malárie začína týždeň pred odjazdom, trvá behom celého pobytu a 4 - 6 týždňov po návrate z malarickej oblasti. Profylaktické podávanie Lariamu by nemalo byť dlhšie ako 3 mesiace. Všetky antimalariká sú výlučne na lekársky predpis. 

V prípade, že vám ich lekár predpisuje, oznámte mu či: 
- sa trvalo liečite
- ste tehotná alebo predpokladáte tehotenstvo, kojíte
- ste alergik alebo niektoré lieky neznášate
- trpíte epilepsiou, duševným ochorením
- vaša profesia vyžaduje zvýšenú pozornosť a koordináciu (horolezci, piloti atď.) 

Väčšina turistov alebo obchodných cestujúcich má behom svojho pobytu dostupnú lekársku starostlivosť. V prípade podozrenia z ochorenia je nutné okamžite navštíviť lekára, ktorý z laboratórneho vyšetrenia krvi určí diagnózu a nasadí účinnú liečbu. Pri máloktorom ochorení je rýchla diagnóza a zodpovedajúca terapia tak dôležitá, ako pri malárii. 


STAND-BY TREATMENT 

V prípade, že lekár nieje dostupný a objavia sa príznaky ochorenia, je nutné, aby ste liečbu zahájili sami. Liečebnú dávku antimalarík tzv. "stand by treatment" - t.j. autoliečba, je treba podať najneskôr do 36 - 48 hodín od vzniku horúčky. Preto pre pobyt v oblastiach s výskytom malárie, predovšetkým s preukázanou liekovou rezistenciou plazmódií (t.j. odolnosťou parazita proti určitému typu chemoprofylaxie), je treba vziať zo sebou okrem antimalarických tabliet pre profylaxiu, aj rezervné lieky k prerušeniu prípadného malarického záchvatu, ktorý sa vyskytne aj napriek aplikovanej profylaxii. Pre "stand by" sa užíva vždy iné antimalarikum, než bolo užívané pre chemoprofylaxiu. Aj keď ste užívali chemoprofylaxiu alebo použili "stand by" liečbu, je dôležité čo najskôr kontaktovať lekára, pretože recidívy malárie sú možné. 

LIEKY 

Chlorochin (firemný názov Delagil, v jednej tablete je 150 mg) Môže sa použiť v oblastiach, kde sú plasmodia na chlorochin citlivé (Stredná Amerika). Výžnimočne sa používa aj k profylaxii (oblasť Yukatanu), v tomto prípade 300 mg 1x týždenne vždz v rovnaký deň. Pri hmotnosti nad 75 kg je nutné dávku yvýšiť na 450 mg týždenne. Hlavné použitie je pri pohotovostnom samoliečení. Ide o trojdennú kúru, prvý deň 600 mg a za ďalších 8 hodín 300 mg. 2. a 3. deň 300 mg. Nežiadúcimi účinkami sú hlavne nevoľnosť, bolesti hlavy, závrate a nespavosť. Väčšinou sa chlorochin znáša dobre. Nesmie sa používať u pacientov s epilepsiou a ťažkými poruchami pečene a obličiek. 

Chlorochin s proguanilom (firemný názov Savarine, v jednej tablete je 200 mg chlorochinu a 100 mg proguanilu - celkom 300 mg) Táto kombinácia niekedy chráni a j v oblastiach rezistentných na meflochin. Jej výhodou je možnosť podávania i deťom a tehotným ženám. K profylaxii sa podáva 1 tableta 1x týždenne. Profylaxia začína jeden týždeň pred odchodom a pokračujeme počas pobytu a štyri týždne po návrate. V poslednej dobe sa ale znižuje citlivosť plasmodií na toto antimalarikum, napr. britské jednotky prešli na profylaxiu meflochinom. 

Meflochin (firemný názov Lariam, v jednej tablete je 250 mg) Jedná sa o najčastejšie užívané antimalarikum. V profylaxii sa podáva v dávke 250 mg raz týždenne vždy v rovnaký deň. Začíname týždeň pred odchodom, pokračujeme počas celého pobytu a tri týždne po návrate. Pri pohotovostnom samoliečení podáme dávku 750 mg (3 tablety), za 6 hodín 500 mg (2 tablety) a za ďalších 6 hodín 250 mg. Tento preparát nesmú užívať ľudia trpiaci epilepsiou alebo krčovými stavmi a psychickými depresiami. Nesmie sa tiež užívať v tehotenstve a pri ťažších poruchách pečene a obličiek. Nežiadúce účinky sa vyskytujú hlavne pri samoliečení, menej často u profylaxie. Ide predovšetkým o nechutenstvo, bolesti brucha, pocity na zvracanie, emočné poruchy a depresie, poruchy sústredenia a priestorovej orientácie. V prípade náhleho odchodu zahájime profylaxiu meflochinom 250 mg denne po tri dni pred odchodom a ďalej v obvyklej dávke 250 mg raz týždenne. Nevýhodou tohto postupu je častejší výskyt nežiadúcich účinkov na začiatku pobytu. 

Doxycyklin (firemný názov Deoxymykoin, v jednej tablete je 100 mg) Používa sa tam, kde je rezistencia na meflochin. V profylaxii - 100 mg raz denne pred odchodom, počas pobytu a jeden dva týždne po návrate. Stále poskytuje spoľahlivú ochranu (až 99%). Nedoporučuje sa užívať dlhšie ako tri mesiace (ale francúzske jednotky v západnej Afrike dostávajú doxycyklin šesť mesiacov). Treba ho užívať vždy s dostatočným množstvom tekutín. V liečbe sa používa 100 mg po dvanástich hodinách prvých 5 dní, ďalej 100 mg raz raz denne. Nesmie sa užívať pri alergii na tetracykliny, precitlivelosť na slnečné žiarenie, v tehotenstve, u detí do 8 rokov a pri ťažkých poruchách pečene. Nežiadúcim účinkom je výrazná fotosenzibilita, tj. precitlivelosť na slnečné žiarenie. Po pobyte na slnku môže dôjsť, zvlášť u blondínov, k ťažkému poškodeniu a spáleniu kože. Ďalšími nepríjemnosťami sú nevoľnosť, niekedy zápaly úst. 

Kombinácia atovakonu a proguanilu (firemný názov Malarone, v jednej tablete je 250 mg atovakonu a 100 mg proguanilu) Je to nové antimalarikum. nepoužíva sa k profylaxii, ale iba k liečbe v dávke štyri tablety denne po tri dni. Nekomplikovanú tropickú maláriu rezistentnú na meflochin vylieči v 99 percentách.

 

ZO ŠIESTICH OCHORELI PIATI

Na maláriu ochoreli už piati, z expedície odoláva posledný 

Koncom marca "zložila" choroba horolezca Viktora Káňu. Jeho telom lomcovala 40-stupňová horúčka a zimnica. Bude to chrípka, pomyslel si Káňa. Teplota tela sa však neúmerne zvyšovala. Zlá predtucha sa menila na skutočnosť. Ešte niekoľko dní si jeden z členov úspešnej slovenskej expedície Omo 2001 nechcel pripustiť, že má maláriu. Viktora Káňu hospitalizovali na Veľkonočný pondelok na infekčnom oddelení bratislavskej nemocnice.

Zo 6-člennej slovenskej expedície, ktorá sa v októbri minulého roka vrátila zo splavovania rieky Omo v Etiópii, doposiaľ odoláva tropickej chorobe iba jeden účastník dobrodružnej výpravy - filmový režisér Pavol Barabáš (ktorý z raftovania po africkej rieke pripravuje dokumentárny film). Prvým dobrodruhom, ktorý maláriu dostal ešte v Afrike, bol slovenský polárnik Peter Valušiak. Choroba sa uňho prejavila až dvakrát. Vrátila sa mu opäť po niekoľkých týždňoch na Slovensku. Tropickú horúčku majú za sebou aj Peter Ondrejovič a slovenská rafterka Lucia Mišíková. Od stredy minulého týždňa sa o svoju nemocničnú izbu delí Viktor Káňa s ďalším členom expedície. Ani mladý 28-ročný Martin Žilka sa chorobe afrického kontinentu nevyhol. 

Gumený zázrak 
Na splavovanie rieky Omo v juhozápadnej Etiópii sa slovenská expedícia pripravovala asi rok. "Z tisíckilometrového toku sa nám podarilo zdolať 900 kilometrov za štyri týždne," pochvaľuje si M. Žilka. Rafteri mali možnosť spoznať panenskú prírodu a civilizáciou neskazené kmene domorodcov žijúce na juhu krajiny. "Domorodci z nás boli šokovaní rovnako ako my z nich. Prvýkrát videli belochov plaviacich sa po vode na čomsi neznámom - gumenom. Mnohí z nich si chceli rafting vyskúšať. Miestni obyvatelia používali na splavovanie rieky vaky vyrobené z kozích koží," spomína M. Žilka. O infra-štruktúre v jednej z najchudobnejších afrických krajín môžu tamojší obyvatelia iba snívať. Preto zostáva rieka Omo najschodnejšou cestou po rozpálenej súši. 

Aj šamani sú bezradní 
Hoci sú domorodci odolnejší proti chorobám, šamani sú pri liečbe malárie bezradní. Zatiaľ proti nej nevynašli protiliek ani vhodné zaklínadlo. Slovenskí dobrodruhovia neraz videli Etiópčanov zvíjajúcich sa na zemi v horúčke a zimnici. Evidentne išlo o maláriu, hovorí V. Káňa. Podľa neho proti tejto chorobe neexistuje stopercentne účinný liek. Veď všetci členovia expedície brali proti chorobe čierneho kontinentu lekármi odporúčaný Lariam, ale nezabral. Nepomáhali ani repelenty, lebo "komár si sadol vždy na natreté miesto", a nezabrali ani dlhé košele a nohavice. Dotieravých moskytov sa rafteri zbavili až večer v stanoch, keď ich pozabíjali. Až v Afrike sa Slováci dozvedeli o lieku, proti ktorému zatiaľ komáre šíriace maláriu nie sú odolné. "Zázračný" medikament však na Slovensku nedostať, preto si ho budú musieť pred ďalšou cestou do Afriky doviezť z Nemecka. Slovenských rafterov totiž ani nepríjemné horúčkové ochorenie neodradilo od ďalšieho dobrodružstva. 

Nonstop v strehu 
Členovia slovenskej expedície pod názvom Divokými perejami za divokými kmeňmi si museli v Etiópii poradiť s viacerými šokujúcimi skutočnosťami. "Najpodrobnejšia mapa, ktorá sa bežne v obchodoch predávala, bola v mierke 1:2000000. Tisíckilometrový tok rieky Omo na nej mal iba 20-centimetrovú dĺžku. Podrobná mapa s kilometrážou rieky neexistuje. Na mapách, ktoré používame my rafteri, sa po 100-metrových úsekoch vyznačuje náročnosť trasy, možnosť kempovania, zastávky... Išli sme teda naslepo. No podarilo sa nám z kalifornskej knižnice získať sovietsku vojenskú mapu. Takú podrobnú nemajú ani etiópski vojaci," prezrádza M. Žilka. Na členov slovenskej expedície číhali na africkom kontinente aj iné nástrahy. Pred 50-stupňovými páľavami unikali do vody. Tam si však svoje teritórium chránili krokodíly a hrochy. Na súši sa zas museli brániť proti šelmám, jedovatým hadom, škorpiónom, moskytom a divej zveri. V noci sa striedali a držali stráž pri vatre. Vlastné zásoby potravy si dopĺňali rybolovom. Obrovské sumce doslova šaleli za oravskou slaninou napichnutou na háčiku, tvrdia slovenskí dobrodruhovia. Až dnes si však uvedomujú nebezpečenstvo, ktorému sa v Afrike (ne)dobrovoľne vystavili. "Najväčšie riziko bolo v tom, že sme si ho vôbec neuvedomovali," konštatuje M. Žilka. 

Andrea Jovanovičová, ČAS, 9. 4. 2002