Mustang - O expedícii

Návrat do stredoveku

Roku 1952 sa švajčiarskemu geológovi Tonimu Hagenovi podarilo v Nepále uskutočniť najfantastickejšiu sériu výskumných výprav storočia. Pešo prešiel niekoľko tisíc kilometrov po najmenej známych trasách Himalájí. Ako prvý biely človek objavil Lo Mantang, hlavné mesto Mustangu, ukryté kdesi v púšti za hlavným hrebeňom Himalájí. Je najvyššie položeným kráľovstvom na našej planéte.

Status mustangu je jedinečný: nezávislé kráľovstvo na území Nepálu. Má vlastnú civilizáciu a jeho obyvateľstvo hovorí tibetsky. Za svoju nezávislosť a pokoj platí Mustang ročne Nepálu 890 nepálskych rupií, čo nie je ani sto dolárov.

S povoleniami na vstup do Mustangu doslova utekáme z chaosu Káthmándu, hlavného mesta Nepálu. Z autobusu vystupujeme až pri Pokhare. S batohmi na pleciach stúpame po starej obchodnej ceste, ktorou sa pred stáročiami dovážala do Káthmandu soľ zo soľných jazier Tibetu. Po ľavej strane míňame široký hrebeň osemtisícovky Anapurny a po pravej jej vyššieho brata Manaslu. Ak sa nám podarí prejsť hlavný himalájsky hrebeň, o dva týždne by sme mohli byť na hraniciach kráľovstva Mustang.

Prechádzame v hlbokom snehu cez sedlo Thorung La vo výške 5600 metrov najvýššie pohorie sveta . Zanechávame za sebou dažďové lesy na južnej strane Himalájí. Pred nami sa ako na dlani rozprestierajú vyprahnuté a bezútešné náhorné planiny strednej Ázie, tiahnúce sa na sever vo veľkých zaoblených vlnách akoby až po nekonečno. Prešli sme najväčším horským masívom sveta. Ocitáme sa v mesačnej krajine. Spleť kolmých útesov rozbrázdených víchricami sa týči nad hlbokými priesmykmi a kaňonmi. Najväčší z nich vytvorila rieka Kali Gandaki. Pre milióny ľudí je posvätnou. Prediera sa veľkou himalájskou trhlinou medzi masívom Annapurny a Dhaulágiri a tvorí ,,najväčší kaňon na s vete". Tieto dva osemtisícové vrcholy sa týčia kolmo po oboch stranách rieky a prevyšujú ju o takmer šesť kilometrov. Rieka pramení v Mustangu, na okraji suchej a napoly zmrznutej tibetskej náhornej plošiny, kde nespadnú počas celého roka žiadne zrážky.

Šedivá hranica Mustangu je v Kagbeni od nepamäti prísne strážená nepálskou armádou a mustangskými jazdcami, aby chránili jeho nezávislosť. Žiaden cudzinec sa nesmel dostať cez stráže. Niektorým sa to však podarilo ako napríklad môjmu spoločníkovi Lacovi Gulikovi. Veľa mi o tej ceste vyprával a dnes spolu s ním zvedavo stojím pred bránami tohto záhadného kráľovstva. Od roku 1994 je Mustang možné navštíviť so špeciálnym povolením v sprievode styčného dôstojníka. Pri vstupnej prehliadke sa nás pýtajú na videokameru. V Mustangu je totiž prísne zakázané filmovať. Našťastie, tú moju som poslal dopredu v náklade nosičov zabalenú v spacom vaku.

Čaká nás pochod proti prúdu polovyschnutej Kali Gandaki. Jej hlboký kaňon sa zužuje a ohraničujú ho kolmé, kilometer vysoké steny. Strmou cestou vysekanou do farebných skál sa dostávame na okraj náhornej plošiny, na ktorej sa rozkladá Mustang. Čakajú nás ešte štyri dni pochodu cez štyri horské sedlá vo výške nad štyritisíc metrov. Dovedú nás do Lo Mantangu, hlavného mesta tohto tajomného kráľovstva.

Všade okolo je púšť. Horšia, ako som si dokázal predstaviť. Iba obrovská, údesná, zbrázdená plocha, na ktorej sa hrôza púšte zasnúbila s hrôzou nehostinných ľadovcových veľhôr. Strašný vietor fičí do uší, pľuje piesok a bičuje vyprahnutú krajinu.

Tak toto je Mustang! Nenájdem tu nič iného len púšť. Vidím len nekonečné more šedých ázijských hôr. Je možné, aby tam za tými kopcami žili ľudské bytosti? Očakával som vyprahnutú zem, toto však prekonalo všetky moje predstavy. Čo tu vlastne chcem? Akoby som zrazu stratil odvahu. Avšak len tí, ktorí celé týždne namáhavo putujú za svojim cieľom, dokážu pochopiť, akou magickou sa stane každodenná predstava dosiahnutia vysnívaného cieľa.

Pod sebou som zazrel veľkú červenú pevnosť. Tajomne dumá nad minulosťou rovnako záhadnou, ako je prítomnosť tohto feudálneho kráľovstva. Vstupujeme do mesta Carang. Akoby sa veľký umelec, unavený vyprahnutou krajinou, rozhodol namaľovať na zelenom koberci zvažujúcom sa do koryta bývalého ľadovca, čarovnú ilustráciu.

Netrpezlivo kráčame po mesačnej krajine vyprahnutých štítov a zrazu sa pod nami objaví majestátna silueta opevneného mesta. V tom obraze je všetka tajuplnosť a pôvab strateného sveta. Mám pocit, že prežívam legendu. Legendu o zabudnutom meste, pevnosti skrytej v zákutiach Himalájí, zemi za hranicami nášho, tak málo romantického života.

Lo Mantang - tak dlho to bolo iba mýtické slovo a zrazu sme tu. Cítim, že v Mustangu som sa ocitol vo svete staršom než je Tibet. Je zemou nedotknutou modernou dobou s vlastnou civilizáciou, plná učencov a vzdelaných ľudí, riadenou dômyselnými morálnymi a právnymi zákonmi.

Máme šťastie, bývame v nádhernej obradnej miestnosti u brata mustangského kráľa. Je tu knižnica plná tibetských kníh starých mnoho desaťročí. Množstvo sošiek a kultových predmetov veľkej historickej ceny. Až je to prekvapujúce s akou dôverou nás títo ľudia zasypali. Ľudia sú tu srdeční, priami, s úprimným výrazom na dobráckych tvárach. Približujú sa, aby ukojili svoju zvedavosť a vyplazením jazyka prejavujú úprimnú úctu k pocestnému.

Mustangských kráľov bolo dvadsaťpäť. Prvý bol Ame Pál, ktorý žil od roku 1380. Opevnené mesto Lo Mantang, ktorého brána sa ešte stále večer zamyká pred lúpežnými nomádmi, bolo vybudované začiatkom 14. storočia. Postavili ho asi pre tristo ľudí a toľko ich tu žije dodnes. Stály počet obyvateľov zabezpečuje zaujímavý sociálny program.

Ak má muž troch synov, prenechá celý dom a pôdu najstaršiemu, aby sa nedelil majetok a nerozdeľovala pôda. Druhorodený syn sa stane mníchom, tretí zvyčajne musí žiť s najstarším bratom. Vlastní s ním okrem domu a pozemkov aj ženu, ba dokonca sa s ňou ožení. V tom tkvie dôvod polyandrie. Žena môže mať dvoch, troch a niekedy i štyroch manželov, pretože sa vydáva za všetkých bratov z jednej rodiny, s ktorými žije pod jednou strechou.

Campu - tibetský chlieb ľahšie zaobstarajú traja-štyria muži ako jeden jediný. To uľahčuje život všetkým. Nehrozí preľudnenie a zem uživí všetkých. Nehrozí majetková nenávisť, preto aj bratská láska, rovnako ako priateľstvo, sú v tejto krajine veľmi silne vyvinuté.

Tento systém vysvetľuje dve zvláštnosti života v Mustangu. Prvým dôsledkom je, že veľký počet mníchov a druhým, že nerozdeľovanie pôdy a kontrolovateľné zvyšovanie počtu rodín zabezpečuje jeho hospodársku stabilitu. Preto je aj životná úroveň v Mustangu omnoho vyššia než v susedných ázijských krajinách.

Keď sa najstarší syn ožení, preberá vedenie celej domácnosti a hospodárstva. Otec ide síce do dôchodku, je však váženým človekom, ku ktorému sa chodí po radu. Preto krajinu riadia vždy mladí ľudia.

V Mustangu sa stane človek mníchom riadením osudom a nie preto, že má k tomu sklony. Predmetom jeho štúdia je hľadanie cesty, ktorá vedie k nirváne. Lámu a kláštor, v ktorom bude študovať, si vyberá viac-menej sám. A svoje rozhodnutie môže kedykoľvek zmeniť. Dôležité sú skúšky. Pozostávajú z diskusie o náboženských textoch, z otázok z oblasti logiky a filozofie. Všetci mnísi dávajú študentovi otázky a on musí na ne odpovedať. Len tí najlepší postupujú v cirkevnej hierarchii.

Najviac ma v Mustangu zaujala čistota. Zelené políčka sú presne ohraničené a využíva sa každý centimeter úrodnej pôdy. Domčeky sú natreté na bielo. Človek má pocit, že prišiel do dediny po maľovaní. Čisto je aj vnútri. Dlážku reparujú farebnou hlinou každý deň. Všetko musí byť dokonale vyčistené. Neexistuje žiaden odpad. Dokonca i trus po dobytku sa každý večer pozbiera, nechá vyschnúť a používa sa ako palivo. Vďaka suchému vzduchu tu nič nehnije. Pojem špina tu neexistuje. Preto nie je potrebné používanie rôznych chemikálií. Ekológia je v tejto krajine na rozvinutejšom stupni vývoja, než hocikde inde na našej planéte.

So skromným kráľom Mustangu sedíme v skromnom kráľovskom paláci. Pijeme tibetský čaj. Zo susednej izby počuť mumlanie starého lámu. Modlí sa za kráľovo zdravie a šťastie. Na stenách visia staré thanky zobrazujúce neuveriteľné prírodné objavy, nad ktorými báda aj moderná veda.

Mustang je zem tajomstva. Viera umožňuje veriť v duchov i démonov. Je to viera bez akýchkoľvek pochybností. V takejto spoločnosti sa verí i neuveriteľnému, o niečom neobvyklom sa nepochybuje. Zázračné je považované za čosi celkom bežné. Hlavným zákonom ľudí v Mustangu je záhadné koleso života, ktoré roztáča Mara, strašný boh smrti. Smrť však neznamená hrôzu z neznáma, ale nový začiatok života, aby človek mohol napraviť chyby, ktoré urobil v minulom živote. Veria, že raz nastane ten vysnívaný deň, keď kolobeh prevteľovania preruší vytúžené vyslobodenie, aké prináša len nirvána.

Odchádzame od kráľa plní hlbokých dojmov. Pred jeho kráľovským palácom muži donekonečna odriekávajú starú modlitbu Om mani padme húm tak, ako pred storočiami. Pevnosť Lo Mantang naďalej stráži svoje tajomstvá. Ľudia naďalej pomaly kráčajú od jedného prevtelenia k druhému a poobedňajší víchor každý deň neúnavne zahladzuje stopy po každej karaváne. Za mestskou bránou začínam tušiť skryté bohatstvo tejto zeme a rozmýšľam, čo môže hodnotné ponúknuť naša západná civilizácia ľuďom v Mustangu.

Doma si prezerám neskutočný videozáznam. Mám z neho postrihať film? Pochopil som, prečo kráľ zakázal videokamery a prečo je vstup do kráľovstva komplikovaný. Veľmi by som si želal, aby túto krajinu neobjavili turistické kancelárie a jej obyvatelia nezmenili na podnikateľov. Lebo ďalší scenár je už zo sveta známy. Začnú zarábať na bohatých turistoch a kupovať veci, ktoré doteraz nepotrebovali. Zrazu zistia, že sa zem zdedená po otcoch neoplatí obrábať. Helikoptéry začnú do Mustangu dovážať známe značky nápojov a množstvo spotrebného tovaru a budú sa hromadiť na doteraz neexistujúce smetiská. Stáročia budovaný systém by sa nenávratne zrútil. Potom by už táto krajina nemala čo ponúknuť našej civilizácii... Rozumný kráľ je šťastím pre túto krajinu.

- Pavol Barabáš