Hľadači utajených svetov - Zaujímavosti

Pár zaujímavostí o slovenských jaskyniach:

Vďaka tisíckam jaskýň, ktoré sa nachádzajú na našom území, môžeme Slovensko z celosvetového hľadiska zaradiť medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, o čom však len málokto vie. Na Slovensku je známych viac ako 5650 jaskýň. Za národné prírodné pamiatky je vyhlásených 44 jaskýň a priepastí, 12 z nich je sprístupnených. Spomedzi dvanástich jaskýň sprístupnených širokej verejnosti je až šesť súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. To je naozaj svetový unikát! Sú to: Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Druhé nasleduje Rakúsko s dvoma sprístupnenými jaskyňami v zozname UNESCO, za ním je USA. Môžeme byť naozaj hrdí na prírodné bohatstvo pod zemou, na ktorej sme sa narodili...

Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň dlhý vyše 35 km. Najhlbšie sú Hipmanove jaskyne (Starý hrad - Večná robota) na Krakovej holi v Nízkych Tatrách, ktorých vertikálne rozpätie je 495 m. Najväčší podzemný priestor je Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni s dĺžkou 192 m a plochou 9040 m2. To však nie je všetko. Tajomný svet ukrytý hlboko pod nami ukrýva oveľa viac...

Mesačná jaskyňa: Najväčšia slovenská záhada

9.11.2011, Spektrum

Medzi najväčšie slovenské záhady patrí takzvaná Mesačná jaskyňa. Podľa rôznych legiend sa má údajne ukrývať v hlbokých tatranských lesoch, no dopátrať sa k jej presnému umiestneniu je podľa mnohých svetových záhadológov rovnako ťažké, ako zistiť, či skutočne existuje.

Čo hovorí legenda?
Ešte počas druhej svetovej vojny jeden z povstalcov - kapitán Antonín Horák objaví v tatranských lesoch jaskyňu, ktorá ho natoľko prekvapila, že sa tam niekoľkokrát vrátil. Podľa jeho denníku tam mal robiť podrobné výskumy, a všetko si zapisovať. Z jeho zápiskov vyplynulo, že jaskyňa nebola vôbec prírodného, ale umelého pôvodu. Steny vraj boli lesklé a hladké ako sklo, a všetko mu to pripomínalo dielo nejakej starej civilizácie.

Jaskyňa, podľa Horáka, mala podobu akéhosi obrovského valca zarazeného do skaly. Modročierne steny boli tak tvrdé, že ani krompáč na nich nezanechal žiadnu stopu, pretože od steny odskakoval. Bezúspešne dopadli aj skúšky z pištole, pretože vystrelené guľky od stien tiež odskakovali.

mesacna-jaskyna-1.jpg
Za stenami prvej jaskyne objavil Horák dokonca ďalšiu šachtu v tvare polmesiaca – preto vznikol aj názov Mesačná jaskyňa. Tieto neuveriteľné informácie o slovenskej „jaskyni“ zaujmú aj francúzskeho spisovateľa a záhadológa Jacquesa Bergiera. Ten vo svojej knihe – Ráno kúzelníkov, spísal rôzne svetové záhady, a jednou z nich bola aj Mesačná jaskyňa, ako ju opísal Antonín Horák vo svojom denníku. Mesačná jaskyňa sa tak zaradila medzi svetovými záhadológmi k najtajomnejším miestam na Zemi.

Čo je vlastne Mesačná jaskyňa?
Jacques Bergier ako aj iní svetový záhadológovia sa prikláňajú k tomu, že Mesačná jaskyňa je podľa Horákovho popisu staroveké dielo dávnej alebo dokonca mimozemskej civilizácie. Nikto totiž nevie vysvetliť prečo sa jaskyňa vytvorila práve v tatranských horách, ani odkiaľ sa vzal záhadný nezničiteľný materiál. Niektorí si dokonca myslia, že sa jedná o zvyšok mimozemskej lode, ktorá havarovala ešte v čase, keď sa tatranské skaly vytvárali. Najväčšou záhadou však aj naďalej zostáva to, kde sa Mesačná jaskyňa nachádza.

Do pátrania po Mesačnej jaskyne sa okrem rôznych svetových záhadológov zapojili aj jasnovidci, ktorí behom tranzu zistili, že Mesačná jaskyňa je vlastne akýsi prístroj, ktorým sa kontroluje stabilita nášho Slnka. Je teda možné, že Mesačná jaskyňa je mimozemského pôvodu, a slúži na sledovanie našej planéty? Pre niekoho možno až veľmi fantastické informácie.

Kde sa jaskyňa nachádza?

Na túto otázku dnes nevie odpovedať nikto. Presnú polohu poznal len Antonín Horák, ktorý sa však po vojne stráca neznámo kam. Navyše pátranie po ňom je bezúspešné, a ani slovenské vojnové archívy nepoznajú žiadneho Antonína Horáka s hodnosťou kapitána.

Podľa niektorých informácii má byť Antonín Horák vlastne Ernest Hönig, a meno si kvôli židovskému pôvodu mení na Antonína Horáka. Údajne mal utiecť do Palestíny, kde má neskôr aj zomrieť. Mohlo by sa však jednať aj o Antonína T. Horáka, ktorý mal po vojne odísť do USA, kde sa jeho článok o Mesačnej jaskyne zverejňuje v jednom speleologickom časopise, a je podpísaný jeho menom. Práve tieto informácie o Mesačnej jaskyni využije vo svojej knihe aj Jacquies Bergier.

mesacna-jaskyna-2.jpg
O mesačnú jaskyňu sa vraj majú zaujímať aj tajné služby, či už z východného bloku, ale aj tie spoza veľkej mláky. Vytratil sa Antonín Horák z povedomia ľudí práve preto, že nechcel zverejniť polohu Mesačnej jaskyne, alebo mu k tomu dopomohli nejaké tajné služby, ktoré ju medzičasom našli? Snaží sa ktosi zabrániť tomu, aby sa niekto nepovolaný dostal do Mesačnej jaskyne, a objavil záhadný nezničiteľný materiál?

Mesačná jaskyňa tak zostáva aj naďalej zahalená rúškom tajomstva, pretože ju nikto okrem kapitána Antonína Horáka nevidel. Podarí sa niekedy odhaliť toto najväčšie slovenské tajomstvo? A existovala vôbec Mesačná jaskyňa?

- Autor: Recber