Amazonia Vertical - Povedali o filme

Rozhovor s režisérom Amazonie vertical, ktorý bol uverejnený v denníku 6. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava

V dnešnom programe uvádza MFF Bratislava aj najnovší film doma i v zahraničí úspešného slovenského dokumentaristu Pavla Barabáša Amazonia Vertical. Film mal premiéru na 16. MFHF v Poprade, kde získal cenu za najlepší expedičný film po neprebádaných územiach a cenu divákov. S obrovským nadšením bol prijatý aj na novembrovom premietaní počas prehliadky Slovenský film 2004.

Film Amazonia Vertical je o stolovej hore Auyan Tepui, ktorá je takmer nedostupná, panenská. Bol prvovýstup a prechod cez ňu náročný?
- Keby nebol, tak by ma tá téma až tak nelákala. Som však veľmi rád, že sa v týchto extrémnych podmienkach podarilo urobiť film, ktorý vtiahne diváka do amazonského pralesa. Vznikol hlavne vďaka mojim priateľom.

Čím je film Amazonia Vertical odlišný od vašich predchádzajúcich dokumentov?

- Amazonia vertical je možno viac než ktorýkoľvek môj film o prežívaní slobody a o priateľstve, ktoré sa upevňuje práve pri spoločnom prežívaní útrap a radostí cesty. Je to aj rozprávanie horolezca Becka Ondrejoviča, ktorý v ťažkých vyhranených životných podmienkach mal možnosť prežiť pocit spojenia s divokou vertikálnou prírodou.

Prečo nakrúcate filmy? Je to kvôli vlastnej potrebe ventilovať zážitky alebo kvôli ohúreniu divákov?
- Ani, ani. V prvom rade, film musí mať zmysel. Keď idem do nejakého projektu, musím mať pocit, že by z neho mohlo vzniknúť niečo, čím môžem obohatiť mnohých ľudí. Dôležité sú myšlienky vo filme, ako sa s nimi dokážu diváci vysporiadať po zhliadnutí filmu, čo v nich po ňom zostane. Niekedy aj dobré myšlienky zaniknú, keď nedokážete diváka udržať v pozornosti a napätí počas celého filmu.

Slovenská hraná tvorba stagnuje. Neplánujete nakrútiť v extrémnych podmienkach aj hraný film?
- Rád robím filmy o svojich skutočných priateľoch a ich skutočných zážitkoch. Som rád, keď sa mi podarí v extrémnych podmienkach urobiť skutočný dokument, ktorý nadchne svojou autentickosťou a nehranosťou. Keby som o tej istej udalosti alebo zážitku chcel urobiť hraný film, bol by z neho už iba plagiát skutočnej udalosti, v ktorom sa ako režisér natrápite s tým, aby tomu filmu divák aj uveril. Nehovoriac o finančnej náročnosti, až nezrealizovateľnosti nakrútenia takéhoto hraného filmu...
Ale v prvom rade si myslím, že filmovým umením je najmä zaujať diváka a je jedno, či je film hraný alebo dokumentárny. Keď je film dobre urobený, je už pre diváka prakticky jedno, do akého žánru ho zaškatuľkujeme.

Na čom teraz pracujete?
- Podarilo sa mi nakrútiť nový materiál z oblasti neprebádaných močarísk v oblasti Novej Guiney. Tá cesta bola pre mňa naozaj vyčerpávajúca. Nakrútil som niečo, v čo som ani nedúfal. Nevedel som sa z toho dlho spamätať. Krátku ukážku z cesty budú mať diváci možnosť uvidieť pred projekciou filmu Amazonia Vertical.

Uvidíme od vás aj film z domáceho prostredia?
- Dokončujem dlhší dokumentárny film o jednom tatranskom nosičovi. Nakrúcať doma je však veľmi ťažké. Som tu zahltený množstvom povinností, ktorými sú zaneprázdnení aj ľudia okolo mňa. Každý všetko odkladá, lebo nestíha. Keď idem nakrúcať na cesty, všetky problémy zostávajú doma aj s mobilom a od rána do noci sa všetci môžeme venovať len filmu. To, čo mi doma trvá rok, nakrútim vonku za dva týždne. Ako napríklad Amazoniu Vertical.

Tá pravá dobrodružná cesta...

"Tá pravá dobrodružná cesta by mala vyzerať tak, aby som na ňu ešte aj po rokoch spomínal so zatajeným dychom". Toľko slová jedného z členov ďalšej expedície do neznáma dokumentaristu Pavla Barabáša.

Neistota a dobrodružstvo, objavné spoznávanie vzdialených končín nášho sveta, uskutočnenie snov z chlapčenských čias - to všetko vás môže napadnúť, ak aspoň trošku poznáte dokumentárne filmy tohto filmovými cenami priam ovešaného tvorcu a dobrodruha. Amazonia Vertical nie je v jeho tvorbe žiadnym vytŕčajúcim exemplárom, a ak očakávate, napätie, ohrozenie života, mapu s vyznačením trasy a spacáky plné všelijakej hávede, ste na tej správnej adrese.

Dajme ale priestor cestovateľovi, horolezcovi, objavovateľovi, dobrodruhovi a fotografovi Petrovi "Beckovi" Ondrejovičovi: Roky som nosil v hlave projekt o horolezeckom pôsobení na takýchto odľahlých skalných terénoch. Čas na ne dozrel konečne tento rok, keď sa do všetkého zaangažoval filmár a režisér Pavol Barabáš. Človek, ktorý vytvoril bohatú kolekciu úspešných outdoorových filmov. S Barabášom sme pred časom absolvovali úchvatnú plavbu po divokej africkej rieke Omo a film z tejto expedície - OMO - cesta do praveku, patrí k jeho najvydarenejším.

Do lezeckého tímu sa pridal môj dávny lezecký partner Vondo - Jaro Vonderčík, ktorý za posledné roky viackrát pôsobil v Himalájach (Kančendžonga, Mount Everest, Shisha Pangma). Kvetinka k trojlístku chlapov - Danka Somorovská, patrí k mladej lezeckej krvi, študuje architektúru.

Začiatkom februára prelietame konečne na malom športovom lietadle ponad našou horou, rozťatou gigantickým kaňonom ako bleskom. Početné vodopády padajú mnoho sto metrov vysokými zrázmi hory. Aj pre mňa samotného je to mimoriadny zážitok. Po dvoch dňoch predierania sa džungľou prichádzame pod previsnutú, asi tristometrovú stenu. Prekrásne lezenie v pieskovci malo iste aj nádych dobrodružstva, hoci sme z dôvodov možného úrazu volili cestu najľahšieho odporu. Najbližšia civilizácia sa nachádzala asi 350 km od nás a helikoptéra stojí približne 1000 dolárov na hodinu letu.

Stena len v tejto časti hory ponúka neuveriteľné množstvo krásnych skalných výstupov, no jej odľahlosť spôsobila, že sme tu prví a nadlho možno aj poslední športoví lezci. Náš výstup sme nazvali, s ohľadom na prežite na tejto hore, ''Niekto hore nás má rád'' a je klasifikácie 7+UIAA.

Po dolezení výstupu už za svitu čelových lámp, hviezd a horiaceho pralesa v diaľke, sme pokračovali niekoľko nasledujúcich dní vnútrozemím skalnej planiny. Tu sa dalo občas potešiť boulderingom - liepaním po divotvorných balvanoch, ktoré akoby tu porozhadzovala ruka neznámeho obra.

Blížiac sa k opačnej hrane, stále väčšmi si musíme kliesniť cestu cez vegetáciu. Prekračujeme hlboké rokliny, brodíme sa korytom rieky. Bariéra skalných veží, ktorá nás sprevádza, sa smelo dá prirovnať k tomu najkrajšiemu, čo možno nájsť v skalných mestách českých a nemeckých pieskovcov. No my sme pre istotu lezenie v tejto prekrásnej skalnej oblasti prenechali nasledovníkom, ktorí budú ochotní znášať útrapy pochodov. Nás totiž čakalo zlanenie na dno Diabolského kaňonu, vedľa vzduchom sa rútiaceho vodopádu Salto Pozo (Studňa). Práve na zlaňovanie tohto miesta mám dramatickú spomienku so šťastným koncom. Posledných približne 25 metrov zlaňovania 400 metrovej steny som preletel vzduchom a zázračne pristal na lístí pod stenou. A konštatoval som, že sa mi takmer nič nestalo. Okrem na fialovo doudieraného zadku a na mieste zošívaného predlaktia. Gracias O Dio.

Zostupom, tentokrát menej dramatickým, sme sa dostali do veľkolepého skalného kotla. Navôkol džungľa, vodopády, koryto. A medzi obrovskými balvanmi začína naša púť riekou Churún, ktorej koryto je plné balvanov. Ďalšie tri dni vyčerpávajúceho pochodu. No súčasne sa nabíjame mocnou silou stolovej hory. Zaspávame väčšmi hladní, než sýti, za tajomných zvukov prírody. Ráno nás budí škrek papagájov, obzerajú si nás opice a kolibríky.

Počas pochodu sme sa kulisou tropickej džungle a ďalšími vodopádmi priblížili k tomu, ktorý je najvyšším na svete. Práve jeho ľavou stenou sme v roku 1997 tri dni zostupovali do hĺbky kaňonu. Rieka je tu už v podstate splavná, hoci spestrená mnohými perajami. Ďalší presun s batohmi na ramenách tu končí a začína dovolenka - prekrásny balzam na naše ubolené údy.

Dva dni plavby na dvojmiestnom gumovom člne, naloženom komplet posádkou aj všetkým tým potrebným haraburdím, bez ktorého by sme to nedokázali. Rozprávková plavba údolím popod ďalšie a ďalšie útesy, vodopády s kulisou sviežeho pralesa. Kaňonom del Diablo, údolím v srdci Ayuan tepuii, ktoré na svete nemá obdobu, sa vyčerpaní a pritom nabití energiou na dlhý čas dopredu, po trinástich dňoch vraciame do ukričanej civilizácie.

Amazonia Vertical patrí k dokumentárnym filmom, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. "Niekedy stačí pár dní na to, aby ste prežili viac, ako za celý svoj život." - idete do toho

Recenzia na DVD Amazonia Vertical

Dnes večer (piatok - 14. októbra 2005, 21:00) si na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade odkrúti svoju slovenskú premiéru nový dokumentárny film Paľa Barabáša Pururambo z prostredia Novej Guiney. V dnešnej recenzii sa však ešte obhliadneme za posledným DVD z dielne vydavateľstva K2 Studio, za posledným filmom spomínaného režiséra, pozrieme sa na fantastický film a výborne DVD Amazonia Vertical, ktoré nás zavedie do hlbín amazonského pralesa.

O filme

Becko Ondrejovič bol prvým človekom, ktorému sa podaril prvý kompletný prechod najväčšej stolovej hory Amazónie Auyan Tepui rozprestierajúcej sa vo venezuelskej časti tejto divočiny. O šesť rokov neskôr sa na toto miesto vracia so svojimi troma priateľmi, horolezcami opäť, aby podnikol prvovýstup na vrchol tohto strateného sveta.

Becko Ondrejovič, Jaro Vonderčík (horolezec, ktorý zdolal nejednu himaláysku osem tisícovku), Danka Somorovská (lezkyňa, študentka architektúry) a Paľo Barabáš so svojou neodmysliteľnou spoločníčkou kamerou sú hlavnými aktérmi tohto filmu. Filme, ktorý je opäť o skutočnom priateľstve a slobode, film o prekonávaní a objavovaní nepreskúmaných a nezdolaných končín sveta. Myslím, že nemusím hovoriť, že sa opäť jedna o fascinujúci dokument, ktorý sa mne osobne podobne ako všetky filmy Paľa Barabáša veľmi páčil. Ponúka nám nádherné scenérie panenskej prírody, ukazuje nám celú tu divočinu v celej svojej kráse, Stolovú horu si vďaka tomuto filmu môžeme obzrieť zo všetkých pohľadov - z vtáčej perspektívy, z jej vertikálnych línií, ale pozrieme sa aj na jej hrboľatý vrchol. Navštívime aj najvyšší vodopád sveta Angel, ktorého vody sa do hlbokého kaňonu el Diablo valia z výšky úžasných 980 metrov.

Jednoducho, Amazonia Vertical je filmom pre milovníkov slobody, prírody a dobrodružstva, opäť s hlbokými myšlienkami, opäť s výborným komentárom, myšlienkami iniciátora tohto projektu Becka Ondrejoviča. Hudobný skladateľ Pavol Ničík skomponoval hudbu aj pre tento dokument a opäť prináša hudobný podmaz hodný tohto filmu. Nedodávam viac, niet o čom, milovníci dokumentov si určite pri sledovaní tohto diela prídu na svoje. Od svojej premiéry v roku 2004 na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade zozbieral do dnešných dní 37 festivalových ocenení po celom svete. Toto číslo nie je náhodné, tento film si to zaslúžil. Osobne sa už veľmi teším na dnešnú premiéru Pururamba, pevne verím, že ma nesklame.

 

Hodnotenie
Amazonia Vertical je filmom pre milovníkov slobody, prírody a dobrodružstva, opäť s hlbokými myšlienkami. Milovníci dokumentov si určite pri sledovaní tohto diela prídu na svoje. 37 ocenení filmu je jasným dôkazom jeho kvalít. 100%

O DVD:
Prevedenie DíViDíčka OMO: Cesta do praveku som vo svojej poslednej recenzii veľmi chválil a je len dobré, že Amazonia Vertical udržala krok a spracovaním DVD disku sa nesie v podobnom duchu. Aj napriek tomu, že spočiatku pár tisíc DVD skončilo vďaka chybnému DVD authoringu v koši. Súčasné disky sú už absolútne v poriadku, na tom našom, ktoré sme mali k dispozícií my, sme našli len jednu len jednu chybičku krásy - nemožnosť dostať sa do koreňového menu DVD - iba do hlavného, t.j. menu s výberom jazykovej verzie.

Čo sa týka technických parametrov, film je umiestnený na disku formátu DVD9. Obraz hlavného filmu je kvalitný, dostatočne ostrý a farebný vo formáte 4:3 (MPG2/PAL). Aj tento film ma zvukovú stopu vo formáte 5.1 takže radosť počúvať.

Z bonusov sa na disk vmestil okrem klasického filmu o filme s Paľom Barabášom v úlohe komentátora aj niekoľko ďalších minifilmíkov. Konkrétne trojica krátkych filmov predstavujúcich nám prírodného človeka Becka Ondrejoviča, niekoľkominútový prelet nad stolovou horou Auyan Tepui, dokument Paľa Barabáša o nakrúcaní v extrémnych podmienkach, kde vám prezradí niečo o svojej práci, o tom ako a s čím filmuje on a rozhovor s režisérom filmu Amazonia Vertical v televízií TA3. Na disku nechýba ani klasický film o režisérovi, ktorý tvorí súčasť všetkých DVD Grand Prix kolekcie vrátane tejto Novej kolekcie. Štandardom je už aj mapa výpravy, upútavky na ďalšie dokumentárne filmy tohto režiséra a nechýba ani anglická jazyková verzia, podobne ako v OMO: Ceste do praveku veľmi dobre spracovaná.

DVD vrele odporúčame, jeho cena nie je nijak vysoká, na stránke www.k2studio.sk si ho môžete zakúpiť za uvádzaciu cenu 399 Sk keďže DVD sa dostalo do predaja len nedávno.

Informácie o DVD
Dizajn: - 100%; zvuk: slovenský 5.1, anglický 5.1, titulky: anglické 100% ; OBRAZ: farebný, 4:3 (MPG2/PAL) 95%
Bonusy: Film o filme; trojica filmov o Beckovi Ondrejovičovi; prelet nad stolovou horou Auyan Tepui; rozhovor v TV TA3; nakrúcanie v extrémnych podmienkach; dokument o režisérovi; fotogaléria; mapa; upútavky na ďalšie filmy; o tvorcoch DVD; ocenenia filmu
95%

Záverečné zhrnutie:
Opäť výborný dokument a opäť kvalitné prevedenie DVD. Odporúčame! 100%; 95%

- Erik Kapsdorfer, www.dvdspace.sk