118 dní v zajatí ľadu - Povedali o filme

Povedali o filme 118 dní v zajatí ľadu

Až niekoľko minútovým búrlivým potleskom reagovalo festivalové publikum v Poprade nielen na fantastický výkon štvorice polárnikov, ale vyjadril aj pretlak emócií z vynikajúceho filmárskeho spracovania, dramatického napätia a myšlienkovej hĺbky.
SME


Som z toho diela ešte trochu šoku.... Poznám toho dosť, ale toto je jeden z mála výnimočných výkonov. Jeho aktéri šli vlastne za nás všetkých skúsiť, aká je hranica ľudských možností.Šli vedome do veľmi vážneho rizika, ale to čo sa počas ich cesty dialo, bolo miestami až nad ľudským chápaním a tým, čo sme si schopný predstaviť.
Maroš Šajnoha - predseda horolezeckého spolku


Som nadšený. Perfektne spracovaný perfektný výkon, film sa mi veľmi páčil. Zážitok, ktorý ma veľmi milo prekvapil.
Jarýk Stejskal - horolezec, stál na troch osemtisícovkách


Z filmu vyžaruje strach. Mať štyri mesiace pod nohami dva a pol kilometra oceánu ... Bŕŕŕ. A spracovanie? Špičkové, perfektne vystihnutá atmosféra. Ale pre mňa horor! Každá minúta v Arktíde mohla byť pre nich posledná.
Zolo Demján - horolezec, stál na troch osemtisícovkách


Všetci v kine vedeli, že príbeh sa napokon skončí dobre - a predsa sa im podvedome od napätia zastavoval dych , srdce zrýchlilo pulz, po chrbte prebehli zimomriavky. Väčšiu pochvalu už tvorcovia filmu nedostanú. Pretože ich výkon má zmysel len vtedy, ak je schopný obohatiť city, vnímanie a myšlienky diváka.
Peter Dodek - denník Šport


Film má tiež svoju vzrušujúcu filozofickú rovinu. Je ojedinelou a inšpiratívnou meditáciou o hraniciach ľudskej odvahy, o zmyslu pokúšania osudu vrcholovými výkonmi. O vôli a váhaní.
Lidové noviny


Film pojednáva o jednom z nastatočnejších ľudských rozmerov, ktoré v sebe človek nosí - o prekonaní samého seba. Film ma nadchol.
Martin Huba - herec


Po projekcii filmu obecenstvo v nabitej sále vstalo a spontánne ohodnotili tento film neutíchajúcim potleskom. To ešte usporiadatelia Vancouerského festivalu horských filmov ešte nezažili.
Lyne Barnabé - Cinema


Neuveriteľná dráma z najextrémnejších podmienok na svete. Viacero odborníkov sa zhodlo, že ide o jeden z najpozoruhodnejších filmov, aké boli kedy nakrútené.
L´Adige - Trento


Film Vás, ešte dlho po zhliadnutí, nechá v nemom úžase nad nezvyčajnou psychikou týchto štyroch dobrodruhov. Je to film, nad ktorým budete dlho premýšľať.
Tom Dauer - člen poroty filmového festivalu v Grazi


It is simply unbelievable that these men could capture such a difficult, long, self-contained expedition on film as well as they did, They have absolutely raised the standard against which future films will be compared.

Kitty Calhoun - členka poroty na kanadskom festivale horského filmu v Banffe


Športové zhodnotenie expedície

Výkon Slováka Petra Valušiaka spolu s jeho tromi ruskými kolegami Vladimírom Čukovom, Ivanom Kuželevským a Valerijom Kochanovom je prelomovým v športových dejinách Arktídy a znamená v nich nový kvalitatívny stupeň.

Expedícia "Polárne extrémy 98" ako prvá v histórii prešla autonómne, bez cudzej pomoci trasu: Rusko - Severný pól a hneď vzápätí Severný pól - Kanada. Po úvodných mrazoch, dosahujúcich -50 stupňov Celzia a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu postupne prišlo k mimoriadnemu otepleniu, ktoré pre výpravu paradoxne znamenalo zhoršenie podmienok, keď v stále ľadovej vode s pomocou morských prúdov vznikali široké, neobyčajne dlhé a teda len s najväčšou námahou prekonateľné trhliny v ľadových kryhách, zvyšujúce fyzickú aj psychickú náročnosť celého podujatia.

Resumé výpravy "Polárne extrémy 98": V čase od 23. februára 1998 (štart zo súostrovia Severnaja Zemľa pri brehoch Ruska) do 20. júna 1998 (dosiahnutie plánovaného cieľa na ostrove Ward Hunt Island pri brehoch Kanady) prešlo štvorčlenné medzinárodné družstvo polárnych športovcov zložené z troch Rusov a jedného Slováka peši a na lyžiach vzdialenosť, predstavujúcu vzdušnou čiarou "len" približne 1670 km, ale vzhľadom na neustály pohyb ľadových krýh, ktoré driftujú (sú unášané morskými prúdmi) a množstvo obchádzok zapríčinených úsekmi otvoreného mora medzi kryhami, prešli niečo medzi 3000 až 3500 kilometrami. To všetko za 118 dní.

Po rozmachu himalájskeho horolezectva v osemdesiatych rokoch a najmä po prvom dosiahnutí všetkých 14 hlavných vrcholov ležiacich nad 8000 metrov jedným človekom (Reinholdom Messnerom v roku 1986) sa pozornosť športových klubov vyhľadávajúcich klasické extrémne podujatia začala vo svete čoraz viac sústreďovať práve na oblasti okolo oboch zemských pólov, ktoré sú svojou rozľahlosťou, odľahlosťou a prírodnými podmienkami na takéto výkony v súčasnosti priam predurčené. Prispel k tomu napokon svojím podielom aj sám Reinhold Messner, ktorý sa pred tromi rokmi so svojím bratom Hubertom pokúsil peši a na lyžiach prejsť tú istú trasu, ktorú v tomto roku prešli členovia Polárnych extrémov a po svojom neúspechu sa o tomto podujatí vyjadril, že ide o "posledné veľké dobrodružstvo v tomto tisícročí". Uspieť na tejto trase sa v minulosti márne pokúšali aj polárni športovci z krajín s oveľa väčšou tradíciou a popularitou v tomto smere, ako má Slovensko. Neuspeli tu Nóri, Japonci, Kanaďania, Angličania, Švédi, Fíni, Francúzi, Kórejci, Poliaci... Za senzáciu sa vo svete považuje výkon Kanaďana Richarda Webera a Rusa Michaila Malakova, ktorí v roku 1995 prešli za 121 dní peši a na lyžiach, bez cudzej pomoci, od brehov Kanady k Severnému pólu a späť. Pozornosť si zaslúži aj viacero športovcov, ktorí či už jednotlivo (Nór Borge Ousland), alebo v dvoj- a viacčlenných skupinách (napr. Poliaci Marek Kamiński a Wojciech Moskal) dosiahli výlučne vlastnými silami či už od Kanady, alebo od brehov Ruska Severný pól. Prejsť týmto spôsobom v bezprostrednej nadväznosti na seba oba tieto úseky sa však podarilo až výprave "Polárne extrémy 98".

Žiaľ, na Slovensku nemá tento druh športových podujatí takmer nijakú tradíciu a vzhľadom na to ani primeranú publicitu. Tým viac nás môže tešiť, že Peter Valušiak je síce jediným vo svete známym polárnym športovcom - ale zato na špičkovej úrovni.

Peter Dodek - redaktor denníka Šport