118 dní v zajatí ľadu - O filme

Veľký klinec - tak nazývajú Eskimáci Severný pól. Odjakživa ako mocný magnet k sebe priťahoval odvážnych dobrodruhov. Po jeho dobytí sa najväčšou výzvou pre polárnikov stal prechod z Ruska do Kanady cez Severný pól bez leteckej podpory - športovo, len vlastnými silami. Reinhold Messner ho označil za najväčší problém Arktídy. Slovensko-ruská štvorica polárnikov štartovala zo Severnej zeme - z miesta najväčších zím, hojného výskytu ľadových medveďov a silného driftu. Severný pól dosiahli po 75 dňoch. Od tejto chvíle začali zápasiť nielen s neustálym protiprúdom ľadových krýh, ale aj s množstvom otvorenej vody a veľkými výkyvmi počasia. Filmový príbeh 118 dní v zajatí ľadu vás vtiahne do neuveriteľného príbehu, aký môže poskytnúť len dobrodružný život polárnikov.

Scenár, strih, réžia: Pavol Barabáš
Kamera: Ivan Kužilevský
Hudba: Víťazoslav Kubička
Dĺžka: 56 minutes
Rok výroby: 1998
Formát: 4.3
Zvuk: 2.0

 

Film o cestách mužov
Na prvý pohľad to bol zámer trochu bláznivý a romanticky odvážny zároveň. Taký, ako najskôr bývajú chlapcove sny. Predsa sa však od nich trocha odlišoval, lebo túžby chlapcov smerujú spravidla do výšok, či na dobrodružné chodníky odvahy. Ale štyria muži - traja Rusi a jeden Slovák, sa rozhodli cestovať cez Severný pól ďalej do Kanady. Zvolili iný, zdanlivo nevzrušujúci, jednotvárny smer: dlhú cestu po rovine, kilometre a kilometre nekonečnou rovinou. Žiadne atraktívne výšky, či územia plné nebezpečnej zveri alebo nevyspytateľných domorodcov. Naopak. Až na ľadové medvede nikde živého tvora.

Hneď na začiatku svojej cesty sa dostali "Za hranicu akéhokoľvek života", ako poznamenal jeden z účatníkov expedície a zároveň autor námetu filmu Peter Valušiak. Na štart k mysu k Arktičeský ich dopravila helikopréra, potom už bolo treba ísť peši či na lyžiach 1 000 km vzdušnou čiarou k Severnému pólu a ďalších 800 do Kanady.

Počas tohto nedlhého času sa na snehových rovinách odohraje len dráma obdivuhodného športového či skôr ľudského výkonu. Štyria muži na ľadovej rovine, ktorá vyzerá - napríklad z výšky lietadla alebo vrtuľníka - ako hladká, v celku nekomplikovaná rovina, je v skutočnosti dramaticky zvlnená, nepokojná hrbolatá plocha. Nikdy dopredu nevieš, do akej priepasti ťa odhodí malé pošmyknutie, kedy sa pod tebou otvorí oceán. Veď celá tá zdanlivo jednoliata plocha je v skutočnosti obrovský kus ľadu, ktorý sa kedykoľvek môže rozlomiť, rozbiť na niekoľko menších ostrovčekov. A pri náhlych zmenách počasia a teploty sa tiež premieňa.

Cestavatelia musia bojovať s nerovnosťami terénu, s rýchlo sa vztyčujúcimi ľadovými bariérami, mrazom a vlhkosťou a nečakanou zmenou počasia a nebezpečím, ktoré sa pod nimi otvára uprostred zradnej hladkej ľadovej plochy s ľadovými medveďmi, ktorí si bránia svoje výsostné územia. Medzi prekážky treba zahrnúť i poplašné správy z civilizovaného sveta: účatníci expedície sa napríklad dozvedajú, že nedostanú časť financií. Napriek tomu prídu do cieľa.

Dokument, ktorý z ich cesty vznikol, je drámou skutočných mužov. Na jednej strane ide o silné autentické svedectvo o nesmierne ťažkej ceste, ktorej účastnicí siahli na dno svojich síl, na strane druhej o nevšedne krásne poradie ojedinelých záberov z miest, kde ľudská noha doteraz nestúpila. Nieto kamera.

Film má taktiež svoju vzrušujúcu filozofickú rovinu. Je ojedinelou a inšpiratívnou meditáciou o hraniciach ľudskej odvahy, o zmysle pokúšania osudu vrcholovými výkonmi. O vôli a váhaní. Je v ňom niečo londonovsky chlapského a zároveň všeobecne existenciálneho. Pretože ich výkon má zmysel iba vtedy, ak je schopný obohatiť city, vnímanie, myšlienky ľudí.