14.4.2008 Prvým Slovákom, ktorý sa na Severný pól dostal vlastnými silami, peši a na lyžiach, bol pred 10 rokmi Peter Valušiak počas už legendárneho prechodu s tromi Rusmi od pobrežia Ruska cez Severný pól až do Kanady - tento výkon aj dokumentárne aj pocitovo priblížil film 118 dní v zajatí ľadu, ocenený vďaka skvelému výkonu na mnohých svetových festivaloch dobrodružných filmov. Teraz sa vrátil Peter s priateľmi do Arktídy znova, aby si športovo pripomenul toto výročie 200 kilometrovým peším pochodom po zamrznutej hladine Severného ľadového oceánu. 12.4. 2008 o 14.30 h nášho času dosiahli po takmer dvoch týždňoch Severný pól, na ktorom aj prespali. Podrobnosti o tejto prvej pešej slovenskej expedícii oznámil priamo z Arktídy pre denník Šport Peter Valušiak:
„Boli sme kvarteto Slovákov: bývalý horolezecký reprezentant Róbert Kukučka, dokumentarista Pavol Barabáš, triatlonista a maratónec Patrik Tkáč a ja. Odleteli sme cez Špicbergy na ruskú bázu Barneo vybudovanej na plávajúcej kryhe. Druhého apríla nás vrtuľník vysadil na ľade v Arktíde, na severnom 88 a východnom 19 stupni. Na úvod sme mali naozaj drsné podmienky: -36 stupňoch a severný vietor v nárazoch 15m/s, takže pocitovo to bolo viac ako -40."
Vtedy ste to mali asi náročné - predsa len drsná zmena klímy a k tomu ešte vysoká záťaž, z ktorej až postupne ubúdalo najmä odjedaním potravín a spotrebou paliva...
„Áno, bol to dosť veľký skok, každý sme mali na saniach a v batohu asi 60 až 70 kilogramov. Problémom bolo, že silný vietor spôsobil silný drift, ktorý narobil na jednej strane veľké tarosy a na druhej strane trhliny s otvorenou morskou vodou, párkrát sme sa v nej dokonca i ocitli. Asi najpamätnejšiu kultúrnu vložku s názvom "Ako sa kúpe správny polárnik" som partii predviedol práve ja, zanoril som sa pred vystrašenými priateľmi po pás do mora... V tej zime Vám nič iné nepomôže, len ťahať sánky. Je to jediné, čo Vás tam zahreje. Našťastie teplota vzduchu počas pochodu postupne klesala na konštantných - 25. Zo zásob sme najviac ocenili klobásky, po ktorých sa v prvých šiestich dňoch len tak zaprášilo, mohli sme si ich pribaliť aj viac."
A čo drift, teda pohyb ľadových krýh unášaných prúdmi Severného ľadového oceánu?
„Postupne ľad driftoval stále viac aj smerom od pólu na juh. Na inteernete si zistíte, že práve za prvých 5 dní sa polárnu základňu odriftovalo 120 kilometrov na juh. Toľko vrátilo nazad i nás. Mali sme jeden taký deň, keď sme počas pochodu postúpili vzdušnou čiarou o 15 km a po nočnom oddychu v stane sme boli ráno o 18 km späť..."
Spomínali ste viac než dobrú náladu, takže celý váš štvorčlenný tím sa postupne adaptoval na podmienky?
„Určite. Do týždňa sa chalani zmenili na ozajstných polárnikov. Vyzerali s omrzlinami ako keby tam žili už rok. . Poctivo šliapali v ľadovej krajine, lebo stáť sa tam naozaj veľmi nedá. V Arktíde získava človek skúsenosti veľmi rýchlo, pretože chybičky zažije bolestivo na vlastnej koži."
Znamenalo to, že plochy s otvoreným morom ubudlo?
„Úžasne silný drift otvoril obrovský pás otvorenej vody. Nebola šanca a už veľmi ani čas čakať na prípadnú zmenu podmienok, preto sme na jednom úseku museli na priblíženie k pólu použiť aj privolaný vrtuľník. Kvôli silnému driftu tak museli urobiť aj ostatné výpravy. Posledné etapy k pólu sme si však opäť užili. Ľad už bol kompaktnejší a posledných 60 kilometrov sme vlastne prešli za tri dni. Na Severnom póle zavládla veľká radosť, chalani tam boli prvý raz a výkonom si to zaslúžili. A navyše pre Roba Kukučku to bol perfektný darček k jeho 50. narodeninám."
Gratulujeme vám všetkým k zážitku a dosiahnutiu cieľa. Ako sa vraciate z pólu a kedy budete doma?
„Keď sme sa dnes na póle zobudili, museli sme naň šlapať znova tri kilometre, lebo o toľko sa pól cez noc posunul. Tam nás zobral vrtuľník späť na ruskú základňu Barneo. Odtiaľ letíme cez Špicbergy domov. Keď všetko ideálne vyjde, tak toto číslo Športu si čerstvo vytlačené prečítame už na Slovensku."
PETER DODEK
denník Šport
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)