Slovensko-český tím sa podieľal na výskume stolových hôr Roraima, Chimantá a Kukenán v rámci šiestich expedícií v rozpätí rokov 2002-2007. Speleológovia objavili a zdokumentovali viac ako 30 km(!!) kvarcitových jaskýň... Začiatky týchto venezuelských objavov mapuje dlhometrážny dokumentárny film TEPUY. Pokračovanie dobrodružstiev zo stolových hôr Vám prezradí pripravovaný dokument pod pracovným názvom MATAWI.
ÚSPECHY NA RORAIME V ROKU 2007
Po prvej polovici projektu Tepuy 2007 na Chimantá pokračovalo slovensko-chorvátsko-venezuelské jadro expedície v druhej, nemenej úspešnej časti - vo výskume jaskýň na mesete Roraima. (Pod záštitou GE SVCN - Grupo Espeleológico de Sociedad Venezolana Ciencias Naturales.)
Najvýraznejší výsledok nášho efektívneho pôsobenia na tomto plató v druhej polovici februára je predĺženie najdlhšej kvarcitovej jaskyne sveta, systému Cueva Ojos de Cristal (Kryštálové oči) na 16 140 m. Ďalší zhruba kilometer vznikol prepojením „Ojos“ s dvomi ďalšími jaskyňami, Cueva de Gilberto a Cueva Fragmento Marginal, plus domapovaním niektorých výbežkov. Získali sa tiež podklady pre mimoriadne podrobnú, ťažko prekonateľnú mapu.
Nemenej dôležitým výsledkom je komplexný vedecký výskum systému: odobrali sme početné vzorky z celej škály tu jestvujúcich speleotém, ako aj ich primárnych štádií v podobe rôznych foriem biohmôt (cyanobaktérie, a to aj živé, na agar), vzorky azda nových druhov minerálov, bolo zrealizované podrobné geo-profilovanie stien a odbery vôd, ako aj ich hodnotenie in situ (pH, konduktivita, prvky atď.), zozbierali sme nové druhy troglobiontnej fauny (červy, z hmyzu napr. biele muchy a miniatúrne „skákavce“, duvaliovité chrobáky, škorpióny, žižiavky). Ešte väčší význam má celá obrovská kolekcia prírodnín z tepuyského podzemia, ktorá sa podarila priviezť na Slovensko, kde ju budú ďalej analyzovať a spracovávať špecialisti z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Na dôvažok, rovnaký podrobný výskum sme uskutočnili aj v jaskyniach i povrchu hory Chimantá, a tak vzniklo jedinečné double porovnanie najväčších kvarcitových jaskýň sveta, ktoré akiste prispeje k poznaniu, jak vôbec vznikali.
No a nakoniec bola ešte preskúmaná ďalšia veľmi dôležitá a celkom rozmerná jaskyňa, Cueva Lago Gladys, dlhá 100 m, ktorá potvrdzuje, že viaceré jazerné depresie a kotliny na Roraime sú primárne jaskynného (!) pôvodu a tak sa našiel medzičlánok medzi klasickými horizontálnymi kvarcitovými jaskyňami typu Ojos a Cueva Charles Brewer, a ponormi typu El Foso.
Na tejto časti expedície Tepuy 2007 sa podieľali: B. Šmída, E. Kapucian, L. Vlček, R. Aubrecht, T. Lánczos, J. Schlögl (Slovensko), M. Kuhta, R. Dado (Chorvátsko) a I. Elorsa (Venezuela).
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)