Nové DVD č.9: Premeny Tatier od semptembra v predaji

Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky. Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné...
Zatiaľ!

"Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa môže s údivom prizerať, čo príroda dokáže. Často až s odstupom času zistí, aká je múdra a prezieravá..."
„Každý hovorí, že Tatry už nebudú také, aké bývali. Hory však žijú vlastným životom. Nebudú sa podriaďovať naším predstavám. Premeny Tatier sú mojim pohľadom na zmeny v Tatrách. Snažil som sa do filmu dostať aj svoju pokoru a úctu k prírode, z ktorej sme všetci vyšli. Ak to pochopíme, pochopíme aj zmeny, ktoré sa dejú na našej zemi. Ak samozrejme máme záujem...“ Pavol Barabáš

 

SYNOPSA
Obrazový film Premeny Tatier vypovedá o úcte človeka k prírode a jej schopnostiam obnovovať sa v celej svojej zložitosti a kráse. A napokon aj o tom, čo si nesieme skryté v podvedomí - že všetci na tejto Zemi sme jedným celkom, ktorý podlieha presným prírodným zákonitostiam.

Réžia: Pavol Barabáš
Kamera: Stano Gužák, Pavol Barabáš
Hudba: Michal Novinski, Archív
Rok výroby: 2006
Dĺžka: 12 minút

Festivalové ocenenia:
CENA LITFONDU ZA NAJLEPŠÍ SLOVENSKÝ FILM- Hory a mesto, Bratislava, Slovensko, 2006
CENA RIADITEĽKY FESTIVALU NAJLEPŠIEMU FILMU SLOVENSKÉHO REŽISÉRA - Envirofilm, Banská Bystrica, SR, 2006
CENA RÁDIA REGINA - Envirofilm, Banská Bystrica, SR, 2006

DVD PREMENY TATIER bude v predaji v septembri 2006.

 

ÚVAHA
Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky. Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatiaľ!

ZMENY KLÍMY V TATRÁCH

Tatry - slovo, ktoré snáď pre každého obyvateľa Slovenska asociuje domov, rodinu, priateľov... prosto bezpečie. Keď dlhší čas žijete v zahraničí, práve hnedá farba Tatier na mape uprostred Európy je tým záchytným bodom, ktorý symbolizuje návrat a podvedome vyslovíme vetu: „Tam sú moje korene, moji blízki, tam je môj domov, kde sa chcem vždy vracať. A všetci - hoci každý iným spôsobom - sme na tieto naše najmenšie veľhory sveta hrdí...“

Núdzové volanie na dispečing horskej služby odhaľuje drámu noci. Služba dvíha telefóny, zapisuje hovory. Víchor vonku láme stromy ako zápalky. Začína sa najväčšia katastrofa v dejinách Tatier. Pomaly, ale isto skladá mozaiku desivej noci.
Vysoké Tatry - jedinečnú krajinu s nevyčísliteľnou prírodovedeckou hodnotou, zmenila 19. novembra 2004 mohutná ničivá víchrica na nepoznanie. Vyjadrené číslami, víchor zničil štyridsať až päťdesiat kilometrov dlhý a tri kilometre široký pás lesa. Lesné zvieratá, turizmus, kúpeľníctvo - je toho veľa, pri čom sa vynára otázka, ako ďalej. Tatry sú predsa slovenským symbolom, poznajú ich turisti z celého sveta.

Zmeny klímy a ďalšie civilizačné faktory najviac ohrozujú lesy vytvorené človekom. Na Slovensku sú najzraniteľnejšie rovnorodé smrekové porasty, o čom svedčí aj tatranská katastrofa. Extrémy počasia ničili slovenské lesy aj v minulosti, napríklad v Tatrách boli veľké veterné kalamity v rokoch 1915, 1936 a 1964. V poslednom desaťročí sa však vyskytujú čoraz častejšie.
Škoda spôsobená novembrovým prírodným živlom pritiahla pozornosť celej verejnosti. Ešte deň „PO“ by sme nenašli domáce médium, ktoré by sa tejto téme nevenovalo a neumožnilo tak ľuďom zo všetkých kútov Slovenska sledovať fakticky v priamom prenose, z bezpečia vlastnej pohovky, drámu, na akú neboli pripravení.

Ako ďalej

Obrázky následkov veternej smršti vyvolávali v ľuďoch zhrozenie a následne potrebu pomôcť. To odštartovalo mnohé dobročinné akcie. Keď sa k veternej smršti pridal požiar z roku 2005, nebolo pochýb o tom, že sa tvar Tatier dramaticky mení.
Tak, ako je každý jeden človek jedinečný, existujú aj rôzne predstavy o tom, ako by sa tatranský problém mal v budúcnosti riešiť. V boji o neskoršiu podobu Tatier sa vytvorili dve hlavné názorové skupiny, ktorým ide o jedinečnosť Tatier. Prvá sa na novovzniknutú situáciu pozerá z hľadiska ekonomiky (spracovanie dreva, výstavba rekreačných zariadení a lyžiarskych vlekov). Skupinu druhú tvoria ochranári, ktorých „tí prví“ často nazývajú idealistami odtrhnutými od reality.

Vízie reality
Prosto - spúšť v Tatrách ešte ani poriadne nedoznela a nad slovenskými veľhorami sa rozpútal nový boj - tentoraz o ich budúcu podobu. Podnikatelia začínajú na mapu zakresľovať nové zjazdovky, lyžiarske trasy, ubytovne a turistické atrakcie. Ochranári volajú, že všetko by malo zostať po starom a holé pláne sa zalesnia. Sú teda Tatry svetom samým o sebe, izolovanou rezerváciou, do ktorej nenecháme vstúpiť nikoho „nepovolaného“, alebo k nim máme vybudovaný vzťah iba ako k jednej z našich „nehnuteľností“? Nehrozí nám chorobná krátkozrakosť? Ako vlastne chceme vidieť Tatry o 50 a viac rokov? A ako ich reálne vidieť budeme? A vlastne: ako ich vidíme v symbolickom horizonte našich súkromných svetov.

TATRY POTREBOVALI NOVÝ VIETOR

reakcia Pavla Barabáša na udalosti v Tatrách v denníku Pravda

Ako vnímate spúšť, ktorú víchrica zanechala?
Pochodil som väčšinu najvyšších hôr sveta, ale Tatry sú pre mňa najkrajším pohorím na zemeguli. Na malej ploche je sústredená obrovská krása, mám ich najradšej. Aj kvôli ľuďom, ktorí v Tatrách žijú. Čím človek viac prírode rozumie, tým viac musí byť očarený, čo sa týka jej zákonitostí a ako všetko dokonale a premyslene funguje. Od zemskej atmosféry až po zrnko pšenice. Nechce sa mi preto veriť, že by tá víchrica bola náhoda alebo len zhoda okolností.

 

Označili by ste ju za ekologické nešťastie?
Takých smrští a katastrof je vo svete mnoho. Máme jedny malé Tatry, kde sa niečo také stalo - a sme na to veľmi precitlivení. Lenže treba to brať ako fakt. Často arogantne zasahujeme do prírody a sme prekvapení, keď príroda zasiahne do nášho života. Keď si raz príroda povie, že ten les tam nechce mať - tak nám nezostáva nič iné, len s tým súhlasiť.

Chcete povedať, že príroda sa podriaďuje svojim zákonitostiam, ktoré nemusia byť pre človeka prijateľné?
Na zemi sme len krátkymi návštevníkmi a len s obdivom sa môžeme pozerať na to, kde sa nachádzame. V každom človeku by mala byť určitá pokora k prírode. Najmä po takejto udalosti.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku22. 9. 2006, 04:36