2014 Sa Fosca

Za hoďku sme zliezli/zlanili cca 400vm. Dobrý tajming. Prezliekame sa do gumy, jeme a posilnení ideme na to. Strašná škoda, že nie je voda. Pri značkách na skalách až kam dosahuje len ticho smútime. Takto je to viac fyzicky náročné. Preliezame obrovské šutre a zrazu prichádza podzemie! Prvý skok... Neskutočné veci sa začínajú ukazovať. Niečo o kaňone. Tento kaňon nevznikol pôsobením vody ako väčšina, ale je to vlastne tektonický zlom. Obrovský kamenný masív praskol, rozlomil sa a do trhliny popadali obrovské kamene, ktoré ho uzavreli. Samozrejme všetko ostatné už dotvorila voda. A to sa teda hóóodne snažila ... Palo B so Fševedom fotia, filmujú až... Palo B sa pýta: „Točím?“ A ja, že: „Čím?“ GoPro kamera v púzdre chýba. Jeden presný ťuk o kvapeľ pri preliezaní asi 40cm diery a bum, klip povolil. Kamera vypadla do tmy. Našťastie sme ju našli. Pochopiteľne je „utopená“, uvidíme či ju ešte Palo B zachráni. Fševed požičiava Palovi B svoju. Ten ju za najbližšou prekážkou znova stráca, chvála PB aj s obalom. Tony nasadzuje okuliare a máme ju J. Všetko ok, ideme ďalej. Preliezame, skáčeme, zlaňujeme, lezieme štýlom „oposite“ a šmýkame sa v úplnej tme len za svetla čeloviek... paráááda. Tony nás volá, že Katarína´s team, jednohlasne ho opravujeme, že my sme DEBIL´s Team ! Prekonávame pár vychytávok ako syfónček, horse riding place, tremolo place ( tu sa každý trasie od zimy ), jump off fate ( skok do diery, kedy naozaj musíš len veriť ) ... Les nádheras. Zrazu náchádzame v úzkom mieste na dne plechový barel. Nikto nechápe ako sa tam mohol dostať. Tony vraví, že je tam už od 1974, keď tadiaľto prešli prvý ľudia. Proste už tam bol. Vtedy im to trvalo 72 hodín! Neskutočné, rozmýšľame ako vôbec prežili. V polke kaňonu zisťujeme, že Fševed nemá jednu nohu v sedáku. Čudné, buď je jogín alebo člen DEBIL´s Teamu J. Po štyroch hoďkách vyliezame na božie svetlo. Aj sme celkom radi, bo fakt, že zima bola J. Prichádzame na križovatku, kde sa končí „ Sa Fosca“ a začína „Torrent Paires“ a „Torrent LLuc“. Vyzliekame gumy, jeme, pijeme a balíme sa. Debatujeme s Tonym. Rekordný čas prechodu komplet kaňonu je neuveriteľných 1:25 hod. Lúčime sa. Tony odchádza ( beží ) LLucom hore k svojmu autu a my pokračujeme suchým Pareisom dole. Čakáme turistický chodník, ale ten sa mení na preliezanie, podliezanie, šmýkanie ... miestami skál veľkých ako autobus. Mallorský značený turistický chodník J. Ešte, že je pod mrakom ... skapali by sme. Miesta sú tam úžasne krásne až magické, ale už máme celkom dosť. Po dvoch hoďkách prichádzame na romantickú plážičku, kde vozia dôchodcov za odmenu. Hneď sa hádžem do mora. Palo B to chce zopakovať ešte raz so všetkými. Chlapci vravia, že do vody néjdu bo sú v suchom. Klapka, akcia a davová psychóza robí svoje. Všetcia sú mokrí J. Ešte show pre turistov ( nejaké tie 10m skoky do vody ), prichádzajú naše dievky a ideme k autám. Že pivóooo ... po zistení, že stojí 5ečiek, sme dosť nasraní. Vypijeme len tri. Cestou hore berieme Londýnčanov čo si hore zabudli kľúče od auta. Ešte benzínka cestou, bo kompjúter ukazuje, že už nič. Domov prichádzame unavení, ale fakt, že šťastní. Po večeri ( pre vegetariánov Aďa ukuchtila dal palag ) Fševed premieta dnešný deň. Všetci sú ded ... teda okrem Cinta. Ďakujeme Fševed a Palo B J.

napísal: Viktor Doletina

 

Viktorov denník: MALLORCA 2014 – Cesta do Stredozeme

Je jedným zo štyroch Baleárskych ostrovov v Stredozemnom mori. Malorka je ostrov protikladov, pláži a hôr, ostrov mestského a vidieckeho života, ostrov pokoja a emócií. Zachováva si stále svoju totožnosť a majestátnu stredomorskú krásu. Tu sme sa rozhodli prežiť náš kaňoningový týždeň.

5.5.2014

Dnes je na pláne kaňon „ Torrent Fondo de Mortritx“. Štart akože 8:30, reál 9:30 J. Po príchode na parkovisko, hľa, Katarínin (KK) batôžtek s kaňonárskou výbavou chýba J... Mirko to stihol otočiť za 30 min, teplota pneumatík tomu odpovedala. Aďa dostala inštrukcie, že ak sa do 21:00 nevrátime, má zbuntošiť pol ostrova. Takže hneď mínus 1,5 hoďky J. Zostupujeme včera „objavenou“ trasou. Po 1,5 hodine sme suchým korytom prišli na nástup. Väčšina už mala dosť a to bol len začiatok. Obliekli sme sa do gumy atď. Kaňon celkom pekný, ale krátky. Voda bola len v jazierkach pod vodopádmi. Všetko ide fajn... ,len pri jednej šmýkačke Fševed stráca najnovší testovací kompakt CANON čo sa len začína predávať. Nastáva obrovské potápanie, do 3m hĺbky, ale ništ. Tma, vztlak z neoprénov... najväčší prúser je, ale strata dosiaľ nafotených fotiek. Ideme ďalej. Zrazu sa v temnote objavila krásna modrá farba a zahučal príboj. MOREéééé...

Les nádheras. Tak som si skočil ... J. Von sa dostávame krásnou vzdušnou feratou. To čo sme zišli v kaňone, to teraz nastúpame po stenách kaňonu. Nádherné panoramata... Dievky trošku zápasili so svalíkmi a hlávkami, aj nejaká slzička padla. Šťastne sme sa dostali na začiatok kaňonu. Prevlek a poď ho tou istou cestou späť. Teda nie tou istou , ale tak troška inou , ktorá , ako sa neskôr ukázalo bola tá správna nástupová. Palo B. a Viktorka vybehli napred s mobilmi, aby dali správu Adi, že žijeme. Vsjo zdarílas. Doma nás čakali tuniakové cestoviny z Adinej kuchyne – super. Všetci total dead ( okrem Cinta) . No, zatiaľ sa schyľuje k spánku... aj tak nakoniec bolo J.

6.5.2014

Plán je kaňon „Torrent de Binianarix“. Odchod znova 8:30. Reál 9:00 – rekord. Po dvoch minútach sa vraciame, bo prezent pre miestneho gájda Miguela sme zabudli. Frčíme 50km, aj tunel za 5,05€ prechádzame. Horko ťažko sa podarí zaparkovať a Feky sa pýta: „ Aké sme zobrali laná?“ Mirko: „Prečo?“ ... a bolo. Najdôležitejšie lano ostalo doma J. Nasratý Mirko volí náhradný kaňon „Torrent de Coanegra“. Po 15km v najužších uličkách na svete sme tam. Najväčší gájd Mirko ( ďalej NGM ) vyhlási, že on si neoprén nebere. My, že presa len radšej hej. Po jednom kilometri nachádzame prvý zlaňák. Pri pohľade naň NGM zahlási, že on si teda radšej poňho skočí J. Kaňonček je hravý, krásny, proste lachtaní show. V jednom jazierku nakopíme všetky batohy. Katarína K. ich hádže do nižšieho jazierka. Ups, letí tam aj batoh s lanom J. Našťastie posledný opozdilec mal ešte jedno v batohu. Občas sa voda celkom stratí a o 500m sa znova objaví. Los nádheros, krásos, parádos... Je tu koniec, prezliekame sa a už len nastúpať všetky „stratené“ metre. Tak hoďka pol a sme pri autách. Volíme trasu cez hory. Celkom sranda, úzke cesty, serpentíny, cyklisti, autobus a šofér Fševed J ... prežili sme. Cestou sme ešte museli o....ť ufónof na kruhovom objazde ( aspoň 3-4 krát dokola ), KK s Janou jačali. Sme v Pollenca, konečne stretávame gájda Miguela. Časť jedná s Miguelom a ďalší si kávičko-pivujú na hlavnom námestíčku ... romantické J. Miguel určil cenu 45€/osoba a dohodli sme termín nášho hajlajtu zájazdu. Aďa doma pripravila dva druhy polievok, mňam. Po večeri nastala „malá“ hádka: „Čo budeme robiť zajtra?“. Aďa to už neznesie a vyhadzuje nás z izby. Nakoniec by to mal byť ďalší kaňon. Na noc sa presúvame na strechu. Pohoda, klídek ... veď ešte uvidíme, čo sa z Cinta vykluje J. Nakoniec to skončilo kakofonickým spevom s mega hlasom ( že Fševed ) „Loď, ktorá sa plaví do neznáma“...

... teda okrem iného J.

 

7.5.2014

Odchod štandardne o 8:30, skutočnosť, vzhľadom na noc je 9:30 čo vôbec nie je zlé. Šup ho na druhý koniec ostrova do Palmy a do hôr (asi 75km). Napodiv ľahko nachádzame nástup aj výstup z kaňonu. Jáj, volá sa „Torrent des LLi“. Podľa informácii od NGM by mal byť suchý, a že teda neoprény neberieme. Asi mu nikto celkom neveril, ale napriek tomu, okrem Kataríny K, sme šli bez. Kaňon je naozaj suchý. Neskutočne krásny je. Za prítomnosti vody to musí byť celkom šupa. Zostup pekne plynie. Nikto nechápe, že sme dnes nič nezabudli. Akurát Fševed je ticho ( asi preto, že mu každý ráno naložil J). ... a zistili sme, že Cinto ovláda Cínštinu. Prichádza výstup. Zbehli sme dolu do dediny Port de Valldemossa k moru. Čistá romantika, maličká dedinka s jednou krčmou, malinký prístavček. Rýchle skok do mora zmyť prach a pot. Zobudili sme spiaci párik na móle. Palo B si nakopol prst (je podozrenie aj na ušktnutie medúzou), keď ho NGM hádzal z móla. Jedno auto s posádkou šlo hore po druhé a zvyšok sme si pohodovo posedeli v krčmičke s mini WC a výhľadom na more. Po príjazde domov nás nečakala žiadna večera, ale totálne vystresovaná Aďa. Viktor jr. sa utrel dnes menenými uterákmi a dostal asi anafylaktický šok. Úplne zbordovel, nekomunikoval, len jačal od bolesti. Dva krát Zodac to našťastie postupne vyriešil, ale podľa Adinho popisu to sranda teda nebola. Mirko s Katarínou K išli na mólo chytať ryby. Jasné, že chytil veľké guľové.

 

8.5.2014

Dnes to má prísť! „Torrent Gorg Blau „Sa Fosca““. 7:00 odchod, skutočnosť je napodiv 7:10. Vyviezli sme sa k reštaurácii Escorca, kde sme sa máme stretnúť s naším miestnym gájdom Tonym. Po krátkej inštruktáži sme sa kúsok presunuli na nástup. Naše krásne dievky nám zobrali autá a išli Auparkovať J. Niééééé ... ďakujeme Vááám. Tony vyzerá byť fajn chlapík. Jediný má tabak čo Cinto a NGM mohutne využíva. Je málo vody, preto volíme nástup „Pas des Duro“. Nachádza sa to cca pol hoďku pred vstupom do podzemia. Cinto zistil, že hore na ceste nechal rukavice J. Bude mať neuveriteľne hladké dlane. Cestou mu nachádzam starú ponožku. Vyrežeme dieru na palec ... chalaň si ju nevie vynachváliť... Za hoďku sme zliezli/zlanili cca 400vm. Dobrý tajming. Prezliekame sa do gumy, jeme a posilnení ideme na to. Strašná škoda, že nie je voda. Pri značkách na skalách až kam dosahuje len ticho smútime. Takto je to viac fyzicky náročné. Preliezame obrovské šutre a zrazu prichádza podzemie! Prvý skok... Neskutočné veci sa začínajú ukazovať. Niečo o kaňone. Tento kaňon nevznikol pôsobením vody ako väčšina, ale je to vlastne tektonický zlom. Obrovský kamenný masív praskol, rozlomil sa a do trhliny popadali obrovské kamene, ktoré ho uzavreli. Samozrejme všetko ostatné už dotvorila voda. A to sa teda hóóodne snažila ... Palo B so Fševedom fotia, filmujú až... Palo B sa pýta: „Točím?“ A ja, že: „Čím?“ GoPro kamera v púzdre chýba. Jeden presný ťuk o kvapeľ pri preliezaní asi 40cm diery a bum, klip povolil. Kamera vypadla do tmy. Našťastie sme ju našli. Pochopiteľne je „utopená“, uvidíme či ju ešte Palo B zachráni. Fševed požičiava Palovi B svoju. Ten ju za najbližšou prekážkou znova stráca, chvála PB aj s obalom. Tony nasadzuje okuliare a máme ju J. Všetko ok, ideme ďalej. Preliezame, skáčeme, zlaňujeme, lezieme štýlom „oposite“ a šmýkame sa v úplnej tme len za svetla čeloviek... paráááda. Tony nás volá, že Katarína´s team, jednohlasne ho opravujeme, že my sme DEBIL´s Team ! Prekonávame pár vychytávok ako syfónček, horse riding place, tremolo place ( tu sa každý trasie od zimy ), jump off fate ( skok do diery, kedy naozaj musíš len veriť ) ... Les nádheras. Zrazu náchádzame v úzkom mieste na dne plechový barel. Nikto nechápe ako sa tam mohol dostať. Tony vraví, že je tam už od 1974, keď tadiaľto prešli prvý ľudia. Proste už tam bol. Vtedy im to trvalo 72 hodín! Neskutočné, rozmýšľame ako vôbec prežili. V polke kaňonu zisťujeme, že Fševed nemá jednu nohu v sedáku. Čudné, buď je jogín alebo člen DEBIL´s Teamu J. Po štyroch hoďkách vyliezame na božie svetlo. Aj sme celkom radi, bo fakt, že zima bola J. Prichádzame na križovatku, kde sa končí „ Sa Fosca“ a začína „Torrent Paires“ a „Torrent LLuc“. Vyzliekame gumy, jeme, pijeme a balíme sa. Debatujeme s Tonym. Rekordný čas prechodu komplet kaňonu je neuveriteľných 1:25 hod. Lúčime sa. Tony odchádza ( beží ) LLucom hore k svojmu autu a my pokračujeme suchým Pareisom dole. Čakáme turistický chodník, ale ten sa mení na preliezanie, podliezanie, šmýkanie ... miestami skál veľkých ako autobus. Mallorský značený turistický chodník J. Ešte, že je pod mrakom ... skapali by sme. Miesta sú tam úžasne krásne až magické, ale už máme celkom dosť. Po dvoch hoďkách prichádzame na romantickú plážičku, kde vozia dôchodcov za odmenu. Hneď sa hádžem do mora. Palo B to chce zopakovať ešte raz so všetkými. Chlapci vravia, že do vody néjdu bo sú v suchom. Klapka, akcia a davová psychóza robí svoje. Všetcia sú mokrí J. Ešte show pre turistov ( nejaké tie 10m skoky do vody ), prichádzajú naše dievky a ideme k autám. Že pivóooo ... po zistení, že stojí 5ečiek, sme dosť nasraní. Vypijeme len tri. Cestou hore berieme Londýnčanov čo si hore zabudli kľúče od auta. Ešte benzínka cestou, bo kompjúter ukazuje, že už nič. Domov prichádzame unavení, ale fakt, že šťastní. Po večeri ( pre vegetariánov Aďa ukuchtila dal palag ) Fševed premieta dnešný deň. Všetci sú ded ... teda okrem Cinta. Ďakujeme Fševed a Palo B J.

9.5.2014

Deň voľna – deň nedorozumení. Viktorka family, že teda idú do aquaparku. Ostatní liezť, nič nerobiť ... Aquapark zavretý, otvárajú až o 3 dni L. Zmena na Marineland. Hľadali sme ho asi 2 hodiny. No hrúza – mlynček na prachy. Návrat domov v tichosti a veľký rehot „kamarátov“. Vlastne to bol deň hádok bo Kataríne K išlo, čo spôsobilo, že jedni šli spať a druhí sa pripili. Cinto s Fekym až tak, že Cinto spal v neopréne na terase J.

Inak reproduktor Fševed udržal volume na prijatelnej úrovni

10.5.2014

Posledný kaňon „Torrent de NA MORA“. Vztyk o 8:00, odchod o 8:30. Hahááá, odchod po desiatej J. Za dedinou na prvom kruháči stop. Dnes je Mallorský IRON MAN. No mrte ich tam frčalo. Otočka, že ideme okolo. „Okolo“ nás ešte raz otočilo, ale po 2x dlhšej ceste sme na nástupe. Volá sa Mirador. Super miesto zobrať manželku/frajerku na romantickú večeru. Výhľad na celý záliv s mestečkom Soller. Fševed, Mirko a Feky odvážajú auto na výstup a za pol hoďku sú späť. Začíname šlapať. Zostupujeme do malebného údolia, kde objavíme nádhernú usadlosť ako z rozprávky. Vykľula sa z toho agrofarma s pomaly viac zvermi ako sme včera videli v Marinelande. Zrazu vybehne chlapík so žienkou, že či máme permit na kaňoning. Nastala mierna trma vrma, ťažké dohadovanie a vysvetľovanie. Našťastie to skončilo výmenou telefónnych čísel. V podstate boli milí, báli sa o nás. Nedávno tam zahučalo pár ľudí. Kaňon totiž končí v mori a potom ostáva ešte kilometer plávať. Čo sa dá, pokiaľ je kľudné more alebo nie sú medúzy. Pokračujeme ďalej. Preliezame balvany, objavujú sa prvé bazéniky. Jeden musíme prejsť v suchých šatách J. Šak netreba sa ešte prezliecť, je to ešte ďaleko. Pred ďalším bazénikom sa vzdialenosť zázračne zmenšila a prezliekame sa. Zliezame, zlaňujeme, radšej neskáčeme. Pri vstupe do hlavného kaňonu stretávame asi sfetovaných Nemcov. Také oči som ešte nevidel ... Všade sú naťahané laná. Až sa čudujem, že ako super vybavený kaňon ( pochopil som neskôr prečo ). Voda v bazénikoch začína stále viac a viac smrdieť. Kaňon pekný, len tá voda L. Podľa topa sa blížime ku koncu. Už je počuť hučanie mora. Dávame pozor, aby laná boli vždy natiahnuté až úplne dole. Ak by sme sa museli vracať. Miro ide prvý. Posledný zlaňák a ... už len počujem do p...e. Hneď chápen VCG (vocogou). Prvý bazénik, druhý a aj celý záliv je jedna veľká medúza. Sú ich tam hádam milióny, hnedé, ružové, fialové ... Nikto si to neriskne. Otočka a pre všetkých nastáva rekaňoning. Začínajú frčať žumary a kladky. Vyčerpávajúce v tej gume. Znova do smradľavých bazénikov. Všetko trvá 5x dlhšie ... Slovník radšej nepopisujem J. Jedine Cintovi sa to páči, ale on bude zrejme iný druh J. Po jeden a pol hodine sme konečne hore pri vstupe do hlavného kaňonu. Tu sa to križuje s turistickým chodníkom. Prezliekame sa do úplne mokrých suchých veci ( môj vodotesný loďák asi tečie ). Stúpame na hrebeň. Slnko pečie. Hore sme stečení jak slanina nad pahrebou. Hľadáme chodník. Našťastie kamenný mužíci nás vedú. Úžasný chodníček, ktorý lemuje strmý zráz a kopíruje pobrežie. Cestou stretávame nešťastníka čo ešte netuší čo ho čaká. Vyliezame pri nejakej haciende kde je značka PROHIBITO EL PASO, hops cez plot a sme na ceste k autu. Chlapci zbadajú skalu, pod ktorou je. Ešte pivečko na romantickej vyhliadke na nástupe a pal ho domov. Druhá posádka prešvihla odbočku a zopakovala si rannú obchádzku J. Okamžitá sprcha! V autách sa všetci hotovali, že dnes bude véééľký žúr. No neviem, keď sa tak pozerám na tie ksichty. Samozrejme okrem Cinta. Ten sa prezlieka do bieleho, nastrieka sa Pacco Rabenne a ide žiť do miestnych barov... prežil J.

Kaňon sme premenovali na Torrent de NO MORE.