2007 Objavy na Chimantá

Doterajšie výsledky:
Slovensko-chorvátsko-venezuelská partia, Šmída, Agh, Kapucian, Vlček, Lanczos, Aubrecht, Schlogl zo Slovenska, Kuhta a Dado z Chorvátska, a Mayoral, Barrio, Igor z Venezuely sa sústredila na centrálnu časť planiny, kde sa pokúsila nájsť schodné cesty na zatiaľ 350 m dlhú vetvu systému tzv. Guacharos, končiacu závalmi. V rámci toho bola doobjavovaná, zmapovaná a nafotená ďalšia obrovská jaskyňa CUEVA del CANON VERDE, Zelený kaňon, dlhý 1,2 km s obrovským domom cca 100 x 50 m, prekrásnou aktívnou riekou, kaňonmi, ale aj stresujúcimi závalmi. Táto jaskyňa bola objavená už pred dvomi rokmi skupinou Kapucian, Majerčák a Javier Mesa, ale keďže vtedy boli časovo obmedzení, Erik v nej vtedy v podstate len sám prekráčal hlavným ťahom. Ďalšiu celkom veľkú jaskyňu, 400 m dlhú a kaskádovitú, pomenovanú predbežne CUEVA Krst Ohňom, bádali postupne počas dvoch akcií Šmída, Agh, Mayoral, Lanczos a Schlogl. Aj tu je riečka, ibaže menšia, ako aj chodby. Celkom neďaleko je nová Cueva, dlhá 200 m, ktorú zas zdolávali Kuhta s Dadom. Vyzerá celkom ako systémy na Auyantepuy, priepasti. Mayoral so Šmídom ďalej v zóne preskúmali z vrtuľníkov evidentný portál tzv. Cueva del Diente, Jaskyňa so Zubom, ale ten, aj keď je skoro 150 m široký, je len nádherným mostom, pomenovaným PUENTE de DIANA, vedúcim z kaňonu na druhú stranu do obrovského jaskynného kolapsu 80 x 100 m. Jeho chodba bola pôvodne široká cca 50 m. Skupina vedená Kapucianom a Vlčekom, plus geo-vedátori Aubrecht, Schlogl a Lanczos podnikla výskumnícko-dobrodružnú dvojdňovku do stredných časti plató, kde sa pokúsila lokalizovať priepasť SIMA NORO-Este. A nakoniec Kapucian s Vlčekom a Chorvátmi prebádali ešte jednu Big-Hole, hlbokú -120 m, ale toto, v pralese na dne, viedlo len do menšej jaskyne nazvanej TETRIS 100 m lomeno -30 m. Tieto prieskumy prebehli nasledovne: najprv pokusy o vôbec nachádzanie ciest od base-campu, potom zlaňovačky do potenciálnych trhlín a kaňonov a až nakoniec klasický prieskum so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj veda, napr. Lanczos geochémia vôd atď. No a nezaobišlo sa to ani bez polnočných blúdení v džungli po vylezení z podzemia. V reliéfe Tepuy sú celkom náročné akcie. Česká skupina Audy, Tasler a Bouda žila samostatne v severnom sektore hory, s kempom pri tzv. SIMA NORTE. Kúsok od nej bol letecky identifikovaný veľký jaskynný portál tzv. Cueva de la Cortina, kde chlapi dosiahli parádny výsledok: objav novej rozsiahlej jaskyne, dlhej vraj až 3 km, s rôznymi aktívnymi vývojovými štádiami, unikátne vyvinutými stopami, a čo je najlepšie, diera, ktorú pomenovali predbežne ako CUEVA de los ARANAS - Jaskyňa Pavúkov, sa valí ďalej.

Väčšia časť expedície sa nakoniec presunula do portálu samotnej CUEVA CHARLES BREWER, kde sme pokračovali v riešení vedeckých problematík. Priletel aj šéf projektu, pán Charles Brewer Carias a so sebou priviezol filmárov z BBC a novinára z New York Times. Aubrecht so Schloglom rozpracovali speleotémy, Lanczos poodoberal mnoho vzoriek vôd, Šmída s Vlčekom mali na starosti geológiu a celkovú genézu jaskyne. Výsledky budú istotne zaujímavé. Pokúsili sme sa opätovne atakovať aj konce jaskyne, a predposledný deň pobytu na Chimanta Vlček s Kapucianom prebádali novú jaskyňu CUEVA ZUNA, dlhú 400 m lomeno -80 m.

No a nakoniec: dlho sme špekulovali, čo je pod stupňom so 40 metrovým vodopádom pod vyverom rieky z Cueva Charles Brewer. Javilo sa to tam, aspoň zo vzduchu, ako prepadlisko, aj rieka sa kdesi stratila. Pred dvomi rokmi sa tam pokúsila dostať cez prales od portálu Brewerky dvojica jaskyniarov, ale kvôli obrovským prepadliskám nemali šancu. Tak sme to tentoraz vyriešili tak, že kým väčšinu tímu už odvážala z hory postupne helikoptéra, Šmída s Vlčekom ňou boli vysadení na miniplošinke nad vodopádom s tým, že to musia stihnúť do posledného podvečerného letu. Alebo tam prípadne prežiť, naľahko, bez jedla a stanu, do nasledujúceho dňa... Extrémne limitovaní časom a štýlom výsadku, sme fungovali ako roboty. Odtok rieky sme v závaloch a džungli identifikovať nedokázali. Len menšie jaskynky. Avšak, keď sme sa už pomaly vešali na lano k výstupu, napadlo nás, predsa len povyliezať ešte popri periférií steny smerom dohora. A tamsa zrazu otvoril široký portál, vedúci do regulárnej prítokovej jaskyne. Valili sme v nej, čo to dalo, tak 1 km, a potom už nebolo čašu... Jaskyňa, CUEVA JULIANA, pokračuje ďalej, voľne a silným prievanom, a je riadnou výzvou pre „future expedition“. Takýchto mladých vývojových úrovní tam, predpokladáme, je pod great-old-big-tunelmi a la Cueva Ch.Brewer či Cueva del Diablo, objavenou nami v roku 2005, asi na kilometre.

Vyliezať z diery s vedomím, že už nad vami pomaly odlieta posledná helikoptéra, bolo celkom aj dobrodružstvo.

Tak a o pár dní z horúčav okolo Orinoka znovu do chladivých, ale tiež pekných slovenských jaskyniek.