Keď sme v roku 2022 splavili rieku Colorado, všetci sme boli plní zážitkov z perejí, očarení kaňonom, prírodou a priateľským duchom. Nadšení z tejto skúsenosti sme si hneď na ďalší rok podali žiadosť do lotérie Národného parku Grand Canyon.
Nevyhrali sme. Skúsili sme to znova o rok neskôr – a mali sme obrovské šťastie! Vylosovali nás, a tak sme mohli vyraziť na splav 28. marca 2025.
Posádka sa síce trochu zmenila, ale jej jadro ostalo rovnaké. Bolo nás 16 a čakalo nás 19 dobrodružných dní v 460 km dlhom Grand Canyone. Na piaty deň sme sa na jednej z náročných perejí s raftom prevrhli. Môj fotoaparát Lumix GH7, bezpečne uložený v kufríku, to neprežil – voda sa dostala dnu a on sa poriadne „napil“. Odvtedy už na nič nereaguje. Škoda.
Na druhej strane som si bez fotoaparátu začal splav paradoxne viac užívať. Nemusel som rozmýšľať nad fotkami ani zábermi do nového filmu. Skrátka, nemusel som nič – len splynúť s riekou, vychutnávať si nádherné scenérie a byť naplno prítomný so svojimi priateľmi.
Upútavka na film, ktorý nevznikne. Utopil som kameru.
450km je v podstate kľudná voda, 10km obrovské pereje
Koňská podkova - prvé nahliadnutie do Grand Canyon
Svetlo a tieň
Stáli obyvatelia Grand Canyon
Popri splave Grand Canyon, sme sa ešte potúlali po národných parkoch na JZ USA. Priniesol som si veľa dojmov. Aj pocit, že žijeme v krásnej krajine pod Tatrami. Ale predsa: musel som porovnávať ako fungujú parky v Amerike i u nás. Tak som napísal blog: Tatry: krása bez vízie
Vytlačiť stránku
